¹A synovia Izraelovi robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových. A Hospodin ich vydal do ruky Madiana sedem rokov.

¹Ut eb laj Israel queßxbânu cuißchic li mâusilal chiru li Kâcuaß. Joßcan nak li Kâcuaß quixkßaxtesiheb saß rukßeb laj Madián chiru cuukub chihab.

²A ruka Madiana sa zmocnila nad Izraelom. Pred Madianmi si spravili synovia Izraelovi priekopy, ktoré sú po vrchoch, a jaskyne i pevnosti.

²Eb laj Madián cßajoß nak queßxrahobtesiheb laj Israel. Joßcan nak eb laj Israel queßxmuk ribeb saß eb li ochoch pec ut saß eb li tzûl. Queßxyîb lix muhebâleb saß eb li naßajej bar incßaß teßtaßekß cuiß.

³A bývalo, že keď posial Izrael, prišiel hore Madian a Amalech i synovia východu a prišli na neho.

³Rajlal nak eb laj Israel yôqueb chi âuc, eb laj Madián, ut eb laj Amalec rochbeneb li cuanqueb saß li oriente queßxjunaji ribeb, ut queßcôeb chi pletic riqßuineb laj Israel.

⁴A položiac sa proti nim táborom kazili úrodu zeme až potiaľ, ako ideš do Gazy, a nenechávali potravy v Izraelovi ani ovce ani vola ani osla.

⁴Nequeßxyîb lix muhebâleb ut nequeßcuan aran. Nequeßxsach ru chixjunil li racuîmkeb laj Israel nacuulac toj saß li naßajej Gaza. Ut nequeßcßameß eb lix carner, eb lix bûr, ut eb lix cuacaxeb laj Israel. Ut nequeßcanabâc chi mâcßaß xtzacaêmkeb.

⁵Lebo prichádzavali hore i so svojimi stádami i so svojimi stánmi a prichádzavali v takom množstve jako kobylky, takže ani im ani ich veľblúdom nebolo počtu. A prichádzavali do zeme nato, aby ju hubili.

⁵Nak nequeßxic eb laj Madián chixsachbal chixjunil li cßaßru cuan reheb laj Israel, queßxcßam chirixeb lix quetômk ut eb lix muhebâl. Chanchaneb laj sâcß nak queßchal xban nak kßaxal cuißchic nabaleb. Incßaß naru rajlanquileb chi moco naru rajlanquileb lix camello.

⁶A Izrael veľmi schudobnel pre Madiana, preto kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi.

⁶Eb laj Israel nequeßcanabâc saß nebaßil xbaneb laj Madián. Joßcan nak queßxtzßâma cuißchic xtenkßanquil chiru li Kâcuaß Dios.

⁷A stalo sa, keď kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi pre Madiana,

⁷Queßxyâba xcßabaß li Kâcuaß eb laj Israel xban li raylal li yôqueb chixcßulbal saß rukßeb laj Madián.

⁸že Hospodin poslal muža proroka k synom Izraelovým a riekol im: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som vás vyviedol hore z Egypta a vyviedol som vás z domu sluhov

⁸Joßcan nak li Kâcuaß quixtakla jun li profeta riqßuineb. Li profeta quixye reheb: —Joßcaßin xye êre li Kâcuaß lix Dioseb laj Israel, “Lâin quin-isin chak êre aran Egipto saß li naßajej li quexcuan cuiß chokß rahobtesinbil môs.

⁹a vytrhnul som vás z ruky Egypťanov i z ruky všetkých, ktorí vás utiskovali, zahnal som ich zpred vašej tvári a dal som vám ich zem.

⁹Lâin quexincol chiruheb laj Egipto ut quexincol ajcuiß chiruheb li queßrahobtesin êre. Lâin quin-isin reheb saß li naßajej li cuanquex cuiß ut quinqßue êre lix naßajeb.

¹⁰A povedal som vám: Ja som Hospodin, váš Bôh. Nebudete sa báť bohov Amorejov, v ktorých zemi bývate. Ale ste neposlúchli môjho hlasu.

¹⁰Ut quinye ajcuiß êre nak lâin li Kâcuaß lê Dios. Quinye êre nak incßaß têlokßoni lix dioseb laj amorreo li cuanqueb saß li naßajej li xex-oc cuiß chi cuânc. Abanan lâex incßaß quebânu li cßaßru quinye êre,” chan li Dios.—

¹¹A anjel Hospodinov prišiel a posadil sa pod dubom, ktorý je v Ofre, ktorá patrí Joasovi Abiezerskému. A Gedeon, jeho syn, palicou mlátil pšenicu v preši, aby s tým utiekol pred Madianmi.

¹¹Ut quichal lix ángel li Kâcuaß ut quicßojla rubel jun tôn li ji cuan saß li tenamit Ofra. Li naßajej aßan re laj Joás xcomoneb li ralal xcßajol laj Abiezer. Laj Gedeón, li ralal laj Joás, yô chixpuxinquil ru li trigo saß li naßajej bar nequeßxyatzß cuiß li uvas re nak incßaß tâilekß xbaneb laj Madián.

¹²A ukázal sa mu anjel Hospodinov a riekol mu: Hospodin s tebou, udatný mužu!

¹²Quixcßutbesi rib lix ángel li Kâcuaß chiru laj Gedeón ut quixye re: —At cuînk, li Kâcuaß cuan âcuiqßuin. Lâat cau âchßôl ut cau âcuib, chan.

¹³Na to mu povedal Gedeon: Ó, môj pane, ak je Hospodin s nami, prečo prišlo na nás všetko toto? A kde sú všetky jeho zázraky, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď nám vraveli: Či nás vraj nevyviedol Hospodin hore z Egypta? A teraz nás opustil Hospodin a vydal nás do ruky Madiana.

¹³Quichakßoc laj Gedeón ut quixye re: —At Kâcuaß, cui li Dios cuan kiqßuin, ¿cßaßut nak yôco chixcßulbal li raylal aßin? ¿Bar cuan li milagros queßxserakßi ke li kanaß kayucuaß nak queßxye: “¿Ma incßaß ta biß xorisi chak li Kâcuaß Egipto?” chanqueb. Anakcuan li Kâcuaß xoxtzßektâna ut xoxkßaxtesi saß rukßeb laj Madián, chan.

¹⁴A Hospodin pozrel na neho a riekol: Idi v tejto svojej sile a zachrániš Izraela vytrhnúc ho z ruky Madiana. Hľaď, poslal som ťa.

¹⁴Ut li Kâcuaß quiril laj Gedeón ut quixye re: —Ayu ut tâcoleb laj Israel riqßuin lâ metzßêu chiruheb laj Madián. ¿Ma mâcuaß ta biß lâin yôquin chi taklânc âcue? chan.

¹⁵A on mu povedal: Ó, Pane, čím zachránim Izraela? Hľa, môj rod je najchatrnejší v Manassesovi, a ja som najmenší v dome svojho otca.

¹⁵Quichakßoc laj Gedeón ut quixye: —Chacuy inmâc, at Kâcuaß. ¿Chan ta cuiß ru nak tincoleb li tenamit Israel? Lin naß inyucuaß, aßaneb li kßaxal nebaßeb saß xyânkeb li ralal xcßajol laj Manasés. Ut lâin caßchßin incuanquil saß xyânkeb li cuanqueb saß rochoch lin yucuaß, chan.

¹⁶Ale Hospodin mu riekol: Ja budem istotne s tebou, a zbiješ Madianov ako jedného muža.

¹⁶Ut li Kâcuaß quixye re: —Lâin cuânkin âcuiqßuin. Lâat tatnumtâk saß xbêneb laj Madián. Chanchanakeb jun chi cuînk nak tâsacheb ru, chan li Kâcuaß.

¹⁷A povedal mu: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, daj mi, prosím, znamenie, že ty hovoríš so mnou.

¹⁷Quichakßoc laj Gedeón ut quixye: —At Kâcuaß, cui sa âchßôl cuiqßuin, qßue junak retalil re nak lâin tinnau nak relic chi yâl lâat li Kâcuaß li yôcat chi âtinac cuiqßuin.

¹⁸Neodídi, prosím, odtiaľto, dokiaľ neprijdem k tebe a nevynesiem von svojho obilného daru obetného a nepoložím pred teba. A riekol: Ja dočkám, dokiaľ sa nevrátiš.

¹⁸Bânu usilal. Chinâcuoybeni junpâtak. Toj xic cue chixcßambal lin mayej re tinqßue âcue, chan laj Gedeón. Ut li Kâcuaß quixye: —Arin cuânkin châcuoybeninquil, chan.

¹⁹A Gedeon vošiel do domu a pripravil kozľa a z efy múky nekvasených chlebov. Mäso vložil do koša a polievku vylial do hrnca a vyniesol to k nemu pod dub a obetoval.

¹⁹Ut laj Gedeón cô saß rochoch ut quixcamsi jun li chibât toj sâj ut quixchik. Riqßuin junmay litro li harina quixyîb li caxlan cua mâcßaß xchßamal. Quixqßue li tib saß jun li chacach ut quixqßue li caldo saß jun li ucßal. Quixcßam chixjunil aran rubel li cheß ji ut quixqßue re li ángel.

²⁰A anjel Boží mu riekol: Vezmi mäso i nekvasené chleby a polož to na túto skalu a polievkou polej. A urobil tak.

²⁰Ut lix ángel li Kâcuaß quixye re: —Qßue li tib ut li caxlan cua saß xbên li pec aßin ut tâhoy li caldo saß xbên, chan. Ut laj Gedeón quixbânu joß quiyeheß re.

²¹Vtedy vytiahol anjel Hospodinov koniec palice, ktorú mal vo svojej ruke, a keď sa dotkol mäsa i nekvasených chlebov, vystúpil oheň zo skaly a strávil mäso i nekvasené chleby, a anjel Hospodinov odišiel od jeho očí.

²¹Ut li ángel quixchßeß li tib ut li caxlan cua riqßuin li rußuj li xukß li cuan saß rukß. Ut quiloch xxamlel li pec ut quixcßat li tib ut li caxlan cua. Ut incßaß chic qui-ileß ru li ángel xban laj Gedeón.

²²A keď uvidel Gedeon, že to bol anjel Hospodinov, povedal Gedeon: Ach, Pane Hospodine, istotne preto som videl anjela Hospodinovho tvárou v tvár, aby som zomrel.

²²Laj Gedeón quixqßue retal nak relic chi yâl aßan lix ángel li Kâcuaß Dios ut cßajoß nak quixucuac. Quixye: —At nimajcual Dios, lâin xcuil ru chi tzßakal lâ ángel, chan.

²³Ale Hospodin mu riekol: Pokoj ti! Neboj sa, nezomrieš.

²³Ut li Kâcuaß quixye re: —Matxucuac xban nak incßaß tatcâmk. Chicuânk taxak âcuiqßuin li tuktûquil usilal, chan.

²⁴A Gedeon tam vystavil Hospodinovi oltár a nazval ho: Hospodin je pokoj. A oltár je ešte, až do tohoto dňa, v Ofre Abiezerovej.

²⁴Laj Gedeón quixyîb jun li artal saß li naßajej aßan re xlokßoninquil li Kâcuaß ut Jehová-salom quixqßue chokß xcßabaß. Chalen anakcuan toj cuan ajcuiß li artal aßan saß li naßajej Ofra li cuan saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Abiezer.

²⁵Potom stalo sa tej noci, že mu riekol Hospodin: Vezmi býka z hoviad, ktorého má tvoj otec, a síce toho druhého býka sedemročného a sboríš oltár Bálov, ktorý patrí tvojmu otcovi, i háj, ktorý je pri ňom, vytneš.

²⁵Saß ajcuiß li kßojyîn aßan, li Kâcuaß quixye re laj Gedeón: —Cßam lix toro lâ yucuaß, li xcab toro li cuan cuukub chihab re. Tâjucß li artal li quixyîb lâ yucuaß re xlokßoninquil li yîbanbil dios Baal. Ut tâyocß ajcuiß li cheß li nequeßxlokßoni cuiß lix Asera lix dioseb li cuan chixcßatk li yîbanbil dios Baal.

²⁶A vystavíš oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, na vrchu tejto pevnosti na upravenom mieste a vezmeš toho druhého býka a budeš ho obetovať zápalnou obeťou na dreve hája, ktorý vysekáš.

²⁶Ut tâyîb chi châbil jun chic li artal saß xbên li bol aßin re inlokßoninquil lâin li Kâcuaß lâ Dios. Ut saß li artal li tâyîb, tâcßat li toro chokß âmayej. Lix cheßel li dios Asera li xayocß, aßan li tâcßanjelak chokß âsiß re xcßatbal li toro, chan li Kâcuaß.

²⁷A tak pojal Gedeon desať mužov zo svojich sluhov a učinil tak, ako mu hovoril Hospodin. A stalo sa, keďže sa bál domu svojho otca a mužov toho mesta urobiť to vodne, že to urobil vnoci.

²⁷Ut laj Gedeón, rochbeneb lajêb lix môs, queßxbânu joß quixye li Kâcuaß. Abanan incßaß quixbânu chi cutan. Chiru kßojyîn ban quixbânu xban nak quixucuac chiruheb lix comon ut chiruheb ajcuiß li cuînk li cuanqueb saß li tenamit aßan.

²⁸Keď potom vstali mužovia mesta skoro ráno, videli, že hľa, oltár Bálov je rozborený, a háj, ktorý bol pri ňom, je vyťatý, aj že ten druhý býko bol obetovaný zápalnou obeťou na oltári, ktorý bol postavený.

²⁸Nak quisakêu, eb li cuanqueb saß li tenamit queßcuacli ut queßril nak jucßbil chic lix artal laj Baal. Ut queßxqßue retal nak yocßbil li cheß li queßxlokßoni cuiß li yîbanbil dios xAsera. Ut queßxqßue ajcuiß retal nak quicßateß li toro li cuukub chihab cuan re saß xbên li artal li tojeß quiyîbâc aran.

²⁹A vraveli druh druhovi: Kto to urobil? A keď sa dopytovali a hľadali, riekli: Gedeon, syn Joasov, to urobil.

²⁹Queßxye chiribileb rib: —¿Ani xbânun re aßin? chanqueb. Queßtziloc âtin chirix toj retal queßxnau nak laj Gedeón li ralal laj Joás, aßan li quibânun re.

³⁰Vtedy povedali mužovia mesta Joasovi: Vyveď svojho syna, nech zomrie, pretože rozboril oltár Bálov a že vyťal háj, ktorý bol pri ňom.

³⁰Ut eb li cuînk li cuanqueb saß li tenamit aßan queßxye re laj Joás: —Cßam chak lâ cualal kiqßuin. Takacamsi xban nak aßan quixjucß lix artal li dios Baal ut quixyocß ajcuiß li cheß re li dios Asera li cuan chixcßatk li artal, chanqueb.

³¹Ale Joas povedal všetkým, ktorí stáli pri ňom: Či sa vy budete pravotiť za Bála? Či ho vy budete chrániť? Ten, kto by sa pravotil za neho, nech zomrie do rána. Ak je Bohom, nech sa tedy pravotí za seba, keď rozboril jeho oltár.

³¹Laj Joás quixye reheb li cuînk li yôqueb chi sutuc re: —¿Ma tex-oquênk chirix laj Baal? ¿Ma têyal xcolbal rix? Li ani tixyal xcolbal rix camenak chic nak tâsakêuk cuulaj. Cui yâl nak Dios laj Baal, chixcolak rib chiruheb li queßjucßuc re lix artal, chan laj Joás.

³²A nazval ho toho dňa Jerubbálom, povediac: Nech sa s ním pravotí Bál, keď mu rozboril jeho oltár.

³²Chalen saß li cutan aßan “Jerobaal” quiyeheß re laj Gedeón xban nak saß li âtinobâl hebreo, aßan naraj naxye: “Laj Baal, aßan li tixyal xcolbal rib”. Queßxye chi joßcan xban nak laj Gedeón, aßan li quijucßuc re lix artal.

³³A všetci Madiani, Amalechovia a synovia východu shromaždili sa dovedna a prešli a položili sa táborom na doline Jizreel.

³³Queßxjunaji ribeb li ralal xcßajol laj Madián ut eb li ralal xcßajol laj Amalec, joß eb ajcuiß chixjunileb li cuanqueb saß li oriente ut coleßxyîb lix muhebâleb saß li ru takßa re Jezreel li cuan jun pacßal li nimaß Jordán.

³⁴Ale Duch Hospodinov obliekol na seba Gedeona, ktorý potom zatrúbil na trúbu, a Abiezer bol povolaný krikom, aby ho nasledoval.

³⁴Ut lix musikß li Kâcuaß quichal riqßuin laj Gedeón ut quixcßut chiru cßaßru tixbânu. Joßcan nak laj Gedeón quixyâbasi lix xucub re xbokbaleb chixjunileb li ralal xcßajol laj Abiezer.

³⁵A rozposlal poslov po celom Manassesovi, ktorý bol tiež povolaný, aby ho nasledoval. A rozposlal poslov po Aserovi, Zabulonovi a Naftalim, a odišli hore oproti nim.

³⁵Ut quixtakla xbokbaleb chixjunileb li ralal xcßajol laj Manasés. Queßchal ut queßxchßutub ribeb riqßuin laj Gedeón. Ut quixtakla ajcuiß xbokbaleb li ralal xcßajol laj Aser, eb li ralal xcßajol laj Zabulón ut eb li ralal xcßajol laj Neftalí. Eb aßan queßchal ut queßxchßutub ribeb riqßuin.

³⁶Vtedy povedal Gedeon Bohu: Jestli zachrániš Izraela mojou rukou, jako si hovoril,

³⁶Laj Gedeón quixye re li Dios: —Cui yâl nak lâat tattenkßânk cue chixcolbaleb laj Israel, cßut chicuu junak li retalil.

³⁷hľa, položím runo na humno; ak bude rosa len na rune, a inde na celej zemi bude sucho, vtedy budem vedieť, že zachrániš Izraela mojou rukou, jako si hovoril.

³⁷Lâin tinqßue jun rix li carner saß li naßajej bar nequeßxpuxi cuiß ru li trigo. Cui tßaktßakak rix li xul nak tâsakêuk ut incßaß tâtßakâk li chßochß chi xjun sutam li rix li xul, aßanak li retalil chicuu nak lâat tattenkßânk cue chixcolbaleb laj Israel joß xaye, chan laj Gedeón.

³⁸A stalo sa tak. Na druhý deň vstanúc včasne ráno pogniavil runo a keď vytlačil rosu z runa, bola plná čaša vody.

³⁸Ut li Dios quixbânu joß quixtzßâma laj Gedeón. Nak quisakêu, laj Gedeón quixtau li rix li xul chi tßaktßak. Quixyatzß li rix li xul ut jun secß li haß quirisi saß li rix.

³⁹A Gedeon povedal Bohu: Nech sa nezapáli na mňa tvoj hnev, a dovoľ mi hovoriť už len tento raz. Prosím, nech zkúsim len ešte tento raz tým runom. Prosím, nech je sucho len na rune, a na celej zemi nech je rosa.

³⁹Ut laj Gedeón quixye cuißchic re li Dios: —Chacuy inmâc, at inDios. Incßaß taxak tatjoskßok cuiqßuin. Tintzßâma châcuu nak tâcßut jun chic li retalil chicuu. Tinqßue cuißchic li rix li carner. Ut anakcuan nacuaj nak incßaß tâtßakâk li rix li carner. Caßaj cuiß chi xjun sutam tâtßakresi li chßochß, chan laj Gedeón re li Dios.Ut saß li kßojyîn aßan li Dios quixbânu joß quixtzßâma laj Gedeón. Li rix li xul incßaß quitßaka. Caßaj cuiß li chßochß chi xjun sutam quitßaka.

⁴⁰A Bôh učinil tak tej noci: sucho bolo len na rune, a všade inde na celej zemi bola rosa.

⁴⁰Ut saß li kßojyîn aßan li Dios quixbânu joß quixtzßâma laj Gedeón. Li rix li xul incßaß quitßaka. Caßaj cuiß li chßochß chi xjun sutam quitßaka.