1Rozpomeň sa, Hospodine, na to, čo sa nám udialo; pohliadni, prosím a vidz našu potupu!
1At Kâcuaß, chijulticokß taxak âcue li cßaßru xkacßul. Chacuil taxak xtokßobâl ku xban nak xutânal xo-el.
2Naše dedičstvo sa prevrátilo a dostalo sa cudzím; naše domy sa dostaly cudzozemcom.
2Eb li jalaneb xtenamit queßxmakß chiku li kanaßaj li xkêchani junxil. Ut queßxmakß ajcuiß li kochoch.
3Sirotami sme, bez otca; naše matky sú jako vdovy.
3Xocana chi mâ ani chic na-iloc ke. Chanchan nak mâcßaß chic kayucuaß. Ut eb li kanaß chanchaneb chic li xmâlcaßan.
4Svoju vodu pijeme za peniaze; naše drevo prichádza za plat.
4Li haß nakucß toj nakalokß. Ut joßcan ajcuiß li kasiß lokßbil.
5Prenasledovaní sme tak, že sú nám vždy na krku; pracujúc ustávame, a niet pre nás odpočinku.
5Rahobtesinbilo xbaneb li xicß nequeßiloc ke ut tacuajenako. Abanan, incßaß naru nocohilan.
6Egypťanom podávame ruku, Assýrom, aby sme sa nasýtili chleba.
6Re nak tâcuânk li katzacaêmk, xkaqßue kib rubel xcuanquileb li tenamit Egipto ut li tenamit Asiria.
7Naši otcovia hrešili, a niet ich; my nesieme ich neprávosti.
7Queßmâcob li kaxeßtônil yucuaß ut anakcuan camenakeb chic. Abanan lâo yôco chixcßulbal li raylal xban li mâc queßxbânu eb aßan.
8Sluhovia panujú nad nami; nieto nikoho, kto by vytrhol z ich ruky.
8Eb li queßcuan chokß lokßbil môs junxil, aßaneb chic li nequeßtaklan saß kabên anakcuan. Ut mâ ani nacoloc ke chiruheb.
9Za svoje životy dodávame svoj chlieb pre meč na púšti.
9Eb laj camsinel cuanqueb yalak bar. Xiu xiu nak nocoxic chixsicßbal katzacaêmk xban nak incßaß nakanau ma tosukßîk chak malaj ut incßaß.
10Naša koža je vypálená jako pec od horúčosti hladu.
10Li katibel xkßekoß. Chanchan li horno. Ut yô katik xban katzßocajic.
11Zhanobili ženy na Sione, panny v mestách Júdových.
11Queßxmux ruheb li kixakil nak queßxchßic rib riqßuineb aran Sión. Ut queßxmux ajcuiß ruheb li tukß ix aran Judá.
12Kniežatá sú povešané ich rukou; tváre starcov nie sú uctievané.
12Eb li queßcßamoc be chiku queßbaqßueß li rukßeb ut riqßuin aßan queßtßuyubâc. Ut eb li ac tîxeb incßaß chic queßqßueheß xlokßal.
13Mládenci nosia žernov, a deti klesajú pod drevom;
13Eb li sâj cuînk queßqßueheß chixqueßbal li ru li trigo. Ra sa nak nequeßru xqßuebal vuêlt re li nimla pec li nequeßxqueß cuiß li trigo. Ut joßcaneb ajcuiß li cocßal. Incßaß nequeßxcuy rîkanquil li siß xban nak kßaxal âl.
14starci prestali sedávať v bráne, mládenci spievať svoju pieseň.
14Incßaß chic nequeßcßojla chire li oquebâl re li tenamit eb li ac chêqueb. Ut eb li toj sâj incßaß chic nequeßbichan.
15Prestala veselosť nášho srdca; naše veselé kolo sa obrátilo v zármutok.
15Incßaß chic nocoxajoc xban xsahil kachßôl. Lix sahil kachßôl xsukßi chokß rahil chßôlej.
16Spadla koruna s našej hlavy, oj, beda nám, lebo sme hrešili!
16Mâcßaß chic kalokßal. Tokßob ku xban nak xomâcob.
17Preto je naše srdce neduživé; preto sa zatmily naše oči,
17Xban li raylal nakacßul, xrahoß kachßôl. Ut incßaß chic saken noco-iloc.
18pre vrch Sion, ktorý je spustošený; líšky chodia po ňom.
18Chixjunil li cuan saß li tzûl Sión ac juqßuinbil. Juneseb aj chic li yac nequeßbêc aran.
19Ty, ó, Hospodine, tróniš na veky; tvoja stolica na pokolenie a pokolenie.
19Abanan, lâat at Kâcuaß, lâat li tzßakal rey chi junelic kße cutan. Ut lâ cuanquil cuan chi junelic.
20Prečo zabúdaš na nás na večnosť, opúšťaš nás na také dlhé časy?
20¿Cßaßut nak nocosach saß âchßôl chi junaj cua, at Kâcuaß? Ut, ¿cßaßut nak kßaxal najt xoâcanab kajunes?
21Navráť nás, Hospodine, k sebe, a navrátime sa; obnov naše dni jako kedysi!
21At Kâcuaß, choâcßul cuißchic âcuiqßuin ut lâo chosukßîk ta cuißchic âcuiqßuin. Ut tâqßue taxak kalokßal joß nak cocuan chak junxil.¿Malaj ut toâtzßektâna chi junaj cua? ¿Ma junelic yôk âjoskßil saß kabên?
22Ale ty si nás celkom zavrhol, hneváš sa na nás veľmi preveľmi.
22¿Malaj ut toâtzßektâna chi junaj cua? ¿Ma junelic yôk âjoskßil saß kabên?