1Nespravíte si modiel ani nijakého rytého obrazu ani si nepostavíte nijakého stĺpu modlárskeho ani nedáte nijakého kameňa s vyobrazeniami nikde vo svojej zemi, aby ste sa pred ním klaňali, lebo ja som Hospodin, váš Bôh.
1Li Kâcuaß Dios quixye: —Mêyîb êjalanil dios chi moco êpechßbil dios, chi moco têyîb êdios pec re têlokßoniheb. Chi moco chiruheb li pec têyîb junak retalil êdios xban nak lâin li Kâcuaß lê Dios.
2Moje soboty budete ostríhať a budete sa báť mojej svätyne. Ja som Hospodin!
2Cheqßuehak ban xlokßal li hilobâl cutan ut che-oxlokßihak lin tabernáculo. Lâin li Kâcuaß ninyehoc re aßin.
3Ak budete chodiť v mojich ustanoveniach a budete ostríhať moje prikázania a budete ich činiť,
3Cui têbânu li cßaßru naxye saß li chakßrab li xinqßue êre, ut cui têbânu li cßaßru xinye êre,
4dám vám vaše dažde v ich čas, a zem vydá svoju úrodu, a poľný strom vydá svoje ovocie,
4lâin tintakla li hab saß ruchichßochß saß xkßehil. Tâêlk chi us li acuîmk saß li chßochß. Ut eb li cheß teßûchînk.
5takže vám mlatba bude trvať do oberačky, a oberačka bude trvať do sejby, a najete sa svojho chleba do sýtosti a budete bývať bezpeční vo svojej zemi.
5Nabal li ru li trigo tixqßue. Toj yôkex ajcuiß chixsicßbal nak tâcuulak xkßehil xsicßbal ru li uvas. Ut nabal ru li uvas tixqßue. Toj mâji ajcuiß nequechoy xsicßbal ru li uvas nak tâcuulak xkßehil li âuc. Textzacânk chi us toj retal tâcßojlâk êchßôl. Sahak saß lê chßôl ut cuânkex saß xyâlal saß lê naßaj.
6A dám pokoj v zemi, a budete ležať, a nebude toho, kto by prestrašil. A vyplienim zlú zver zo zeme, a meč neprejde vašou zemou.
6Lâin texinqßue chi cuânc saß tuktûquil usilal saß lê naßaj. Sa texcuârk xban nak mâ ani tâseßbesînk êre. Lâin tincuisi li joskß aj xul saß lê tenamit ut mâ ani tâoc êriqßuin chi pletic.
7A budete honiť svojich nepriateľov, a padnú pred vami pod meč.
7Lâex têrâlinaheb li xicß nequeßiloc êre ut têcamsiheb chi chßîchß.
8Piati z vás budú honiť sto, a sto z vás bude honiť desať tisíc, a vaši nepriatelia padnú pred vami pod meč.
8Yal ôb ajcuiß êre lâex têrâlinaheb jun ciento li xicß nequeßiloc êre. Ut jun ciento êre lâex teßrâlinaheb lajêb mil. Ut têcamsiheb chi chßîchß li xicß nequeßiloc êre.
9Lebo obrátim na vás svoju tvár a rozplodím a rozmnožím vás a postavím svoju smluvu s vami.
9Lâin tinbânu usilal êre. Texcuosobtesi ut texnabalokß. Junelic xakxôk xcuanquil li contrato li quinbânu êriqßuin.
10A budete jesť staré zásoby, a vynesiete staré pre nové.
10Toj yôkex ajcuiß chixtzacanquil li xesicß jun haber ut li joß qßuial chic li mâjiß nequechoy têrisi saß li cab li nequexoc cuiß li ru lê racuîmk re têxoc cuiß li toj yôkex chixsicßbal.
11A dám svoj príbytok do vášho stredu, a nebude si vás oškliviť moja duša.
11Lâin tincuânk saß êyânk ut incßaß texintzßektâna.
12A budem sa prechádzať medzi vami a budem vám Bohom, a vy mi budete ľudom.
12Lâin junelic cuânkin êriqßuin. Lâinak lê Dios ut lâexak lin tenamit.
13Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby ste im neboli sluhami, a polámal som ihlice vášho jarma a dal som vám, aby ste chodili priami.
13Lâin li Kâcuaß lê Dios. Lâin quin-isin chak êre Egipto re nak incßaß chic texcuânk chokß rahobtesinbil môs. Chanchan nak cuan li yugo saß êcux nak quexcuan rubel xcuanquileb. Abanan lâin quexcuisi rubel xcuanquileb. Anakcuan naru têtaksi lê rilobâl nak texbêk.
14Ale ak by ste ma neposlúchali a nečinili by ste všetkých týchto prikázaní
14Abanan cui lâex incßaß nequerabi li cßaßru ninye ut cui incßaß nequebânu li naxye saß li chakßrab li xinqßue êre, texinqßue chixtojbal êmâc.
15a keby ste zavrhli moje ustanovenia, a vaša duša keby si zošklivila moje súdy, takže by ste nečinili všetkých mojich prikázaní a zrušili by ste tak moju smluvu,
15Cui lâex têtzßektâna lin chakßrab ut incßaß têcßûluban ut cui incßaß nequeqßue saß êchßôl li cßaßru ninye ut cui lâex têrisi xcuanquil li contrato li quinbânu êriqßuin,
16vtedy vám i ja učiním toto: uvediem na vás strach, suchoty a horúčku, čo zkazí oči a zmalátni dušu, a budete nadarmo siať svoje semeno, lebo ho zjedia vaši nepriatelia.
16lâin texinqßue chixtojbal rix lê mâc. Xiu xiu chic cuânkex. Ut lâin tintakla chak li raylal saß êbên. Tintakla li yajel li incßaß naru xbanbal. Ut tintakla li caki yajel saß êbên tixlubtesi lê tibel ut târocsi xyajel li xnakß êru. Tex-âuk raj chic, abanan moco têtzaca ta chic. Aßaneb ban chic li xicß nequeßiloc êre teßtzacânk re.
17A obrátim svoju tvár proti vám, a budete porazení pred svojimi nepriateľmi, a budú panovať nad vami tí, ktorí vás nenávidia. Budete utekať, hoci vás nebude nikto honiť.
17Lâin incßaß chic texintenkßa. Texincanab êjunes re nak li xicß nequeßiloc êre teßnumtâk saß êbên ut teßtaklânk saß êbên. Tex-êlelîk chiruheb usta incßaß yôkeb chêrâlinanquil.
18A keby ste ma neposlúchali ešte ani vtedy, keď by prišlo až po to, vtedy vás budem ešte sedemkrát prísnejšie trestať pre vaše hriechy
18Abanan cui toj incßaß ajcuiß tex-abînk chicuu nak acak xecßul chixjunil li raylal aßin, lâin tinqßue xtzßakob lix tojbal rix lê mâc. Cuukub sut chic têtoj rix lê mâc.
19a skrúšim pýchu vašej sily a dám, aby vaše nebesia boly nad vami jako železo a vaša zem ako meď.
19Lâin tincuisi lê kßetkßetil ut incßaß chic tênimobresi êrib. Incßaß chic tixqßue li hab. Ut tâchakik lê chßochß ut tâcacuûk joß xcacuil li chßîchß bronce.
20Vaša sila vynaložená bude nadarmo, a vaša zem nevydá svojej úrody, ani strom zeme nedá svojho ovocia.
20Mâcßaßak aj e nak têtacuasi êrib chi cßanjelac xban nak incßaß chic tâêlk li acuîmk saß lê naßaj ut incßaß chic teßûchînk li cheß.
21A keby ste ešte i vtedy išli proti mne čelom a nechceli by ste ma poslúchať, ešte pridám na vás sedemkrát toľko úderov, podľa vašich hriechov.
21Ut cui toj yôkex ajcuiß xkßetkßetinquil êrib chicuu ut incßaß têbânu li cßaßru ninye, lâin texinqßue cuißchic cuukub sut chixtojbal êmâc.
22Pošlem na vás poľnú zver, ktorá vás osirotí a vyhubí váš dobytok a umenší vás, a spustnú vaše cesty.
22Tintakla li joskß aj xul saß êyânk ut telajeßxcamsiheb lê cocßal ut teßxcamsi lê quetômk. Moco qßuihex ta chic texcanâk. Ut mâ ani chic teßnumekß saß eb li be.
23A keby ste mi ani tým neboli nakarhaní a išli by ste proti mne čelom,
23Ut cui ac xecßul chixjunil li raylal aßin, abanan cui toj incßaß nequecßul lê kßusbal ut xicß nequinêril,
24nuž pojdem i ja proti vám čelom a budem i ja vás biť sedemkrát tak mocne pre vaše hriechy.
24lâin tinjoskßokß êriqßuin ut cuukub sut chic li raylal li tintakla saß êbên re xtojbal rix lê mâc.
25A dovediem na vás meč, ktorý svrchovane pomstí zrušenie smluvy; shrniete sa do svojich miest, a pošlem ta medzi vás mor, a budete vydaní do ruky nepriateľa.
25Lâin tintaklaheb li xicß nequeßiloc êre chi pletic êriqßuin re xtojbal rix lê mâc nak xekßet lin contrato. Nak texxic saß eb li tenamit chixcolbal êrib, lâin tintakla li rax câmc saß êbên ut lâex têkßaxtesi êrib saß rukßeb li xicß nequeßiloc êre.
26Keď vám polámem palicu chleba, desať žien bude piecť váš chlieb v jednej peci, a vrátia váš chlieb na váhu, a budete jesť, ale sa nenasýtite.
26Incßaß chic tâcuânk chi tzßakal lê tzacaêmk. Lajêb chi ixk teßxyîb li caxlan cua saß jun chi horno. Ajlanbil chic li caxlan cua li têcßul. Ut nak ac xecuaß chixjunil, incßaß tâtzßaklok êre.
27A keby ste ma ešte ani vtedy neposlúchali a išli by ste proti mne čelom,
27Cui toj têkßetkßeti êrib chicuu nak ac xecßul li raylal aßin, ut incßaß têbânu li cßaßru ninye,
28vtedy pojdem i ja proti vám čelom v prudkom hneve a budem i ja vás trestať sedemnásobne pre vaše hriechy.
28tânumtâk lin joskßil saß êbên. Cuukub sut chic li raylal li tinqßue saß êbên.
29Budete jesť telo svojich synov i telo svojich dcér budete jesť.
29Textzßocâk toj retal têtiu xtibeleb lê ralal êcßajol.
30A zahladím vaše výšiny a povytínam vaše slnečné obrazy a dám pohádzať vaše okyptené telá na kypty vašich ukydaných bohov, a moja duša si vás bude oškliviť.
30Lâin tintßan li naßajej li najt xteram li nequexlokßonin cuiß. Ut tinjucß li artal li nequecßat cuiß lê pom. Ut lâin tintub lê camenak saß xbêneb lê yîbanbil dios, li moco yoßyôqueb ta. Ut xicß chic texcuil.
31Obrátim vaše mestá na rumy a spustoším vaše svätyne ani nezavoniam vašej upokojujúcej vône.
31Lâin tinjuqßuiheb lê tenamit ut tinsacheb chi junaj cua eb li naßajej li nequexlokßonin cuiß. Ut incßaß chic tincßul lê sununquil ban li nequecßat chicuu.
32A ja spustoším zem, takže sa zdesia nad ňou vaši nepriatelia, ktorí budú bývať v nej.
32Lâin tinsach ru lê naßaj. Ut teßsach xchßôleb li xicß nequeßiloc êre li cuanqueb aran.
33A vás rozptýlim medzi národy a vytasím meč a pošlem ho za vami, vaša zem bude púšťou, a vaše mestá budú zrúcaninami.
33Lâin tinjeqßui êru saß xyânkeb li xnînkal ru tenamit. Ut tebinqßue li xicß nequeßiloc êre chêrâlinanquil riqßuin chßîchß. Tinsach ru lê naßaj ut juqßuinbilakeb chic lê tenamit.
34Vtedy sa bude zem tešiť svojim sobotám po všetky dni, v ktorých bude spustošená, a vy budete v zemi svojich nepriateľov. Vtedy si teda odpočinie zem a bude sa tešiť svojim sobotám.
34Ut li chßochß tâsahokß xchßôl chi hilânc chixjunil li chihab nak cuânkex chak saß xtenamiteb li xicß nequeßiloc êre. Li chßochß aßin tâhilânk.
35Po všetky dni, v ktorých bude spustošená, bude odpočívať to, čo neodpočívala vo vašich sobotách, keď ste bývali na nej.
35Chixjunil li chihab nak mâ anihakex saß li naßajej aßin, li chßochß tâsahokß xchßôl ut tâhilânk xban nak lâex incßaß xeqßue chi hilânc saß li chihab nak tento raj xhilan.
36A tým, ktorí pozostanú z vás, dám chabosť do srdca v zemiach ich nepriateľov, takže ich bude honiť šust listu, hnaného vetrom, a budú utekať, ako utekajú pred mečom, a padnú, hoci nikto nebude honiť.
36Ut eb li incßaß teßsachekß ru lâin tinqßue xxiuheb saß li naßajej li cuânkeb cuiß. Teßxucuak chiruheb li xicß nequeßiloc reheb. Ut teßêlelik yal xban xyâb li xak cheß nak na-ecßasîc xban li ikß. Teßâlinak xban xxiuheb ut teßtßanekß xban xxiuheb usta mâ ani yôk chi âlinânc reheb.
37Budú padať druh na druha potkýnajúc sa, jako keby utekali pred mečom, hoci ich nikto nebude honiť, ani neobstojíte pred svojimi nepriateľmi.
37Nak yôkeb chi êlelic teßxtichi ribeb chi ribileb rib usta mâ ani yôk chi âlinânc reheb. Ut incßaß teßrûk chixcolbal ribeb chiruheb li xicß nequeßiloc reheb.
38A pohyniete medzi národami, a požerie vás zem vašich nepriateľov.
38Lâex tex-osokß saß xyânkeb li xnînkal ru tenamit. Ut tex-osokß saß xnaßajeb li xicß nequeßiloc êre.
39A tí, ktorí z vás pozostanú, budú chradnúť pre svoju neprávosť v zemiach vašich nepriateľov a pravda i pre neprávosti svojich otcov, ktoré pojdú s nimi, budú chradnúť.
39Li joß qßuialex li incßaß tex-osokß kßaxal ra têcßul ut tacuasinbilakex saß lix naßajeb li xicß nequeßiloc êre xban lê mâc ut xban lix mâqueb lê naß êyucuaß.
40Ale zase, keď budú vyznávať svoju neprávosť a neprávosť svojich otcov, keď by učinili neverne, že sa dopustili nevernosti voči mne a že išli proti mne čelom,
40Lâex tâyotßekß êchßôl xban li mâc quebânu ut xban li mâc queßxbânu chak lê naß êyucuaß nak quineßxtzßektâna ut queßxkßet lin chakßrab.
41pre čo som potom i ja išiel proti nim čelom a zaviedol som ich do zeme ich nepriateľov, alebo čo viac, keď sa potom pokorí ich neobrezané srdce, a schvália pokutu za svoju neprávosť,
41Ut lâex têqßue retal nak xmâc aßan nak quebintakla saß xtenamiteb li xicß nequeßiloc êre. Nak têcubsi êrib ut têcßûluban saß êbên lix tojbal rix lê mâc,
42vtedy sa i ja rozpomeniem na svoju smluvu s Jakobom, ba i na svoju smluvu s Izákom, áno i na svoju smluvu s Abrahámom sa rozpomeniem. A rozpomeniem sa i na tú zem.
42tâjulticokß cue li contrato li quinbânu riqßuineb laj Jacob, laj Isaac, ut laj Abraham. Ut tâjulticokß cue li chßochß.
43Ale zem bude medzitým opustená od nich a bude sa tešiť svojim sobotám, kým bude spustošená bez nich, a oni schvália pokutu za svoju neprávosť, a to preto, že opovrhli mojimi súdami, a že ich duša si bola zošklivila moje ustanovenia.
43Mâ ani chic cuânk aran ut li chßochß tâsahokß saß xchßôl chi hilânc. Tento nak lâex aj Israel têcßûluban saß êbên xtojbal rix li mâc quebânu nak quekßet lin chakßrab ut xicß queril li quexintakla cuiß.
44Avšak ešte i to by som vykonal, že keď by aj boli v zemi svojich nepriateľov, nezavrhol by som ich a nezošklivil by som si ich tak, aby som ich úplne zničil, aby som zrušil svoju smluvu s nimi, lebo ja som Hospodin, ich Bôh.
44Usta xetzßektâna lin chakßrab ut usta cuanquex saß xtenamiteb li xicß nequeßiloc êre, abanan lâin incßaß texintzßektâna, chi moco texsachk saß inchßôl. Incßaß tinsach êru xban nak toj cuan saß inchßôl li contrato quinbânu riqßuineb lê xeßtônil yucuaß. Lâin li Kâcuaß lê Dios.
45Ale im budem pamätať na smluvu s predkami, ktorých som vyviedol z Egyptskej zeme pred očami národov, aby som im bol Bohom, ja Hospodin!
45Tâjulticokß ban cue li contrato li quinbânu riqßuineb lê xeßtônil yucuaß nak queßcuisi chak saß li tenamit Egipto chiruheb li xnînkal ru tenamit re nak lâinak chic lix Dioseb, chan li Kâcuaß.Aßaneb aßin li chakßrab, li tijleb ut lix taklanquileb li quixqßue li Kâcuaß re laj Moisés saß li tzûl Sinaí chokß reheb laj Israel.
46Toto sú ustanovenia, súdy a zákony, ktoré dal Hospodin medzi seba a medzi synov Izraelových na vrchu Sinai prostredníctvom Mojžišovým.
46Aßaneb aßin li chakßrab, li tijleb ut lix taklanquileb li quixqßue li Kâcuaß re laj Moisés saß li tzûl Sinaí chokß reheb laj Israel.