¹A povedal im aj podobenstvo na to, že je treba vždycky sa modliť a neustávať.

¹Li Jesús quixye li jaljôquil ru âtin a'in reheb lix tzolom re xc'utbal chiruheb nak tento te'tijok junelic ut inc'a' tâch'inânk xch'ôleb.

²Bol vraj v istom meste nejaký sudca, ktorý sa Boha nebál a človeka nehanbil.

²Quixye reheb: Sa' jun li tenamit quicuan jun aj rakol âtin inc'a' naxxucua ru li Dios, chi moco naxq'ue sa' xnak' ru li cristian.

³A bola v tom istom meste jakási vdova, ktorá chodila k nemu a hovorila: Pomsti ma nad mojím protivníkom a vysloboď ma od neho!

³Ut quicuan ajcui' sa' li tenamit a'an jun li xmâlca'an cuan jun lix ch'a'ajquilal. Rajlal yô chi xic riq'uin laj rakol âtin chixtz'âmanquil lix tenk'anquil ut naxye re: -Bânu usilal, charak âtin sa' xbêneb li xic' neque'iloc cue, chan.

⁴A nechcel za čas. Ale potom povedal sám v sebe: Hoci sa ani Boha nebojím ani človeka sa nehanbím,

⁴Ut laj rakol âtin inc'a' quiraj. Abanan mokon quixye sa' xch'ôl: -Lâin inc'a' ninxucua ru li Dios chi moco eb li cuînk ninq'ueheb sa' xnak' cuu.

⁵ale preto, že mi táto vdova nedá pokoja, pomstím ju, nech mi tu nechodí naveky a netrápi ma.

⁵Abanan xban nak yôquin chi titz'c chirabinquil li ixk a'in, tinrak âtin sa' xbêneb li xic' neque'iloc re. Mâre yôk chinch'i'ch'i'inquil junelic, chan sa' xch'ôl.

⁶A Pán povedal: Počujte, čo hovorí ten nespravedlivý sudca!

⁶Ut li Kâcua' quixye reheb: -Q'uehomak retal c'a'ru quixye laj rakol âtin li inc'a' tîc xch'ôl. Usta inc'a' tîc xch'ôl, laj rakol âtin quixtenk'a li xmâlca'an re nak inc'a' chic tâch'i'ch'i'îk xban.

⁷A čo by Bôh nepomstil svojich vyvolených, ktorí volajú k nemu dňom i nocou, hoc aj pri nich zhovieva?

⁷¿Ma toja' ta chic li Dios inc'a' tixcoleb li sic'bileb ru xban? ¿Ma tâbâyk ta bi' chixsumenquil li c'a'ru te'xtz'âma li neque'yâban re lix c'aba' chi k'ek chi cutan?

⁸Ba hovorím vám, že ich pomstí, a to skoro. Avšak keď prijde Syn človeka, či aj najde vieru na zemi?

⁸Lâin tinye êre nak li Dios tixcoleb chi junpât. Abanan lâin ninc'oxla, ¿jarub ta cui' li cauhakeb xch'ôl sa' lix pâbâl? Ut, ¿jarubeb ta cui' li yôkeb chi tijoc nak tinc'ulûnk cui'chic sa' ruchich'och' lâin li C'ajolbej?

⁹A povedal i proti niektorým, ktorí dúfali v sebe, že sú spravedliví a ostatných nemali za nič, toto podobenstvo:

⁹Ut li Jesús quixye jun chic li jaljôquil ru âtin reheb li neque'xc'oxla nak châbileb ut neque'xtz'ektânaheb li jun ch'ol chic. Quixye reheb:

¹⁰Dvaja mužovia išli hore do chrámu modliť sa. Jeden bol farizeus a druhý publikán.

¹⁰Cuib li cuînk côeb sa' li templo chi tijoc. Li jun, a'an aj fariseo. Ut li jun chic aj titz'ol toj.

¹¹Farizeus si zastal a takto sa modlil u seba: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, dráči, nespravedliví, cudzoložníci alebo aj ako tento publikán.

¹¹Laj fariseo quixxakab rib ut quitijoc chi cau xyâb xcux ut quixye: -At inDios, lâin ninbantioxi châcuu nak mâcua'in jo'queb li jun ch'ol chic. A'an eb aj êlk'eb, aj bânuhom mâusilal, ut aj muxuleb caxâr. Lâin mâcua'in jo' laj titz'ol toj a'an.

¹²Postím sa dva razy do týždňa a dávam desiatky zo všetkých príjmov.

¹²Ca' sut ninbânu in-ayûn chiru li jun xamân. Ut rajlal ninq'ue li junjûnk sa' xlajêtkil re chixjunil li jo' q'uial li ninc'ul, chan laj fariseo sa' lix tij.

¹³A publikán stojac zďaleka nechcel ani len oči pozdvihnúť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu!

¹³Abanan laj titz'ol toj najt quixq'ue chak rib ut quixxulub lix jolom. Yô chixtenbal li re xch'ôl chi ruk' xban xrahil xch'ôl ut quixye: -At inDios, lâin aj mâc. Chacuuxtâna taxak cuu, chan.

¹⁴Hovorím vám, že tento odišiel ospravedlnený dolu do svojho domu a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude povýšený.

¹⁴Lâin ninye êre nak laj titz'ol toj, a'an li quisuk'i sa' rochoch chi tîcobresinbil chic lix ch'ôl. Ut laj fariseo inc'a', xban nak li ani naxnimobresi rib, a'an tâcubsîk xcuanquil. Ut li ani naxcubsi rib, a'an tâq'uehek' xcuanquil, chan li Jesús.

¹⁵A donášali mu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. A keď to videli učeníci, dohovárali im.

¹⁵Sa' jun li cutan cuanqueb li que'xc'am chak lix coc'aleb riq'uin li Jesús re nak tixq'ue li ruk' sa' xbêneb ut târosobtesiheb. Ut eb lix tzolom li Jesús que'xq'ue retal nak que'c'ame' chak li coc'al riq'uin ut que'oc chixk'usbaleb lix na' xyucua'eb.

¹⁶Ale Ježiš privolajúc si deti povedal: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.

¹⁶Ut li Jesús quixbokeb lix tzolom riq'uin ut quixye reheb: -Canabomakeb li coc'al chi châlc cuiq'uin. Mêram chiruheb xban nak reheb a'an lix nimajcual cuanquilal li Dios.

¹⁷Ameň vám hovorím, že kto by neprijal kráľovstva Božieho jako dieťa, nikdy nevojde do neho.

¹⁷Relic chi yâl tinye êre li ani inc'a' k'un xch'ôl chinpâbanquil jo'queb li coc'al a'in, a'an inc'a' tâoc rubel lix nimajcual cuanquilal li Dios, chan.

¹⁸A opýtalo sa ho ktorési knieža a rieklo: Dobrý Učiteľu, čo mám činiť, aby som dedične obdržal večný život?

¹⁸Jun li cuînk nim xcuanquil sa' xyânkeb laj judío quiâtinac riq'uin li Jesús ut quixye re: -At châbil tzolonel, ¿c'a'ru târûk tinbânu re nak tincuêchani li yu'am chi junelic? chan.

¹⁹A Ježiš mu odpovedal: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh.

¹⁹Li Jesús quixye re: -¿C'a'ut nak nacaye châbil cue cui inc'a' nacanau anihin lâin? Jun ajcui' li châbil ut a'an li Dios.

²⁰A prikázania vieš: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nevydáš falošného svedoctva, cti svojho otca i svoju mať!

²⁰Lâat ac nacanau c'a'ru naxye sa' li chak'rab: Matmuxuc caxâr. Mâcamsi âcuas âcuîtz'in. Mat-elk'ac. Matyo'oban tic'ti' chirix âcuas âcuîtz'in. Cha-oxlok'i lâ na' âyucua', chan li Jesús re.

²¹A on povedal: To všetko som zachoval od svojej mladosti.

²¹Li cuînk quichak'oc ut quixye: -Chixjunil a'in ac yôquin ajcui' chak chixbânunquil chalen sa' inca'ch'inal, chan.

²²A keď to počul Ježiš, povedal mu: Ešte ti jedno chýba: predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma!

²²Nak quirabi li c'a'ru quixye li cuînk, li Jesús quixye re: -Jun chic toj mâji' nacabânu. C'ayi chixjunil li c'a'ru cuan âcue ut tâsi lix tz'ak reheb li neba' ut tâcuânk âbiomal sa' choxa. Nak ac xabânu a'an, tatchâlk ut tinâtâke, chan li Jesús re.

²³Ale on počujúc to veľmi sa zarmútil, lebo bol veľmi bohatý.

²³Nak quirabi li quixye li Jesús, c'ajo' nak quiraho' sa' xch'ôl li cuînk xban nak nabal lix biomal cuan.

²⁴A keď ho videl Ježiš, že sa veľmi zarmútil, povedal: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, ktorí majú majetky!

²⁴Li Jesús quixq'ue retal nak quiraho' sa' xch'ôl li cuînk ut quixye: -C'ajo' xch'a'ajquil chok' re junak biom oc rubel lix nimajcual cuanquilal li Dios.

²⁵Lebo ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelnú dierku ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.

²⁵Mâmin târûk tânumek' junak nimla xul camello sa' ru junak cûx. Jo'can ajcui' li biom. Mâ jok'e târûk tâoc sa' xnimajcual cuanquilal li Dios cui ca'aj cui' lix biomal naxc'oxla, chan li Jesús.

²⁶Vtedy povedali tí, ktorí to počuli: A kto potom môže byť spasený?

²⁶Eb li que'abin re li quixye li Jesús, que'chak'oc ut que'xye: -¿Aniheb li târûk te'colek' chi jo'canan? chanqueb.

²⁷A on povedal: To, čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.

²⁷Li Jesús quixye reheb: -Li c'a'ru ch'a'aj xbânunquil chiru li cuînk, chiru li Dios moco ch'a'aj ta xbânunquil, chan.

²⁸A Peter povedal: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -.

²⁸Laj Pedro quixye re li Jesús: -Lâo xkacanab chixjunil li c'a'ru ke xban âtâkenquil, chan.

²⁹A on im povedal: Ameň vám hovorím, že nieto nikoho, kto by opustil dom alebo rodičov alebo bratov alebo manželku alebo deti pre kráľovstvo Božie,

²⁹Li Jesús quixye: -Relic chi yâl tinye êre, li ani naxcanab li c'a'ru re sa' inc'aba' lâin, tixc'ul rêkaj. Li ani naxcanab li rochoch, lix na' xyucua', li ras rîtz'in, li rixakil, malaj ut lix coc'al sa' xc'aba' lix nimajcual cuanquilal li Dios, a'an tixc'ul rêkaj.

³⁰kto by už v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v budúcom veku večného života.

³⁰K'axal nabal cui'chic li rêkaj tixc'ul sa' li ruchich'och' a'in, jo' ajcui' sa' li choxa tixc'ul li junelic yu'am, chan li Jesús.

³¹A pojmúc si dvanástich povedal im: Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a naplní sa Synovi človeka všetko, čo je napísané skrze prorokov;

³¹Tojo'nak li Jesús quixc'ameb xjuneseb lix tzolom cablaju ut quixye reheb: -Anakcuan toxic Jerusalén re nak tâtz'aklok ru chixjunil li tz'îbanbil xbaneb li profeta chicuix lâin li C'ajolbej.

³²lebo ho vydajú pohanom, naposmievajú sa mu, zhanobia, opľujú

³²Tink'axtesîk sa' ruk'eb li mâcua'eb aj judío. Tine'xhob, tine'xsac' ut tine'xchûba.

³³a zbičujúc zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.

³³Ut nak acak xine'xsac' chi us, tine'xcamsi. Abanan sa' rox li cutan tincuaclîk cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak, chan li Jesús.

³⁴Ale oni neporozumeli ničomu z toho, a bolo skryté pred nimi to slovo, ani nevedeli, čo sa to hovorí.

³⁴Ut eb lix tzolom chi tîc inc'a' que'xtau ru li quixye li Jesús xban nak ch'a'aj xtaubal ru chiruheb.

³⁵A stalo sa, keď sa blížil k Jerichu, že nejaký slepý sedel vedľa cesty a žobral.

³⁵Nak li Jesús yô chi cuulac Jericó, cuan jun li cuînk mutz' ru c'ojc'o chire li be. Yô chixtz'âmanquil c'a'ru re.

³⁶A keď počul zástup, idúci pomimo, vypytoval sa, čo je to?

³⁶Nak quirabi li q'uila tenamit yôqueb chi numec', li mutz' quixpatz' c'a'ru yô chi c'ulmânc.

³⁷A oznámili mu, že Ježiš Nazarejský ide tade.

³⁷Que'xye re nak li Jesús aj Nazaret yô chi numec'.

³⁸Vtedy skríkol a povedal: Ježišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!

³⁸Li mutz' quixjap re ut quixye: -¡At Jesús, ralalat xc'ajol laj David, lâat li yôco châcuoybeninquil. Chacuuxtâna taxak cuu! chan.

³⁹A tí, ktorí išli popredku, dohovárali mu, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!

³⁹Ut eb li tenamit li yôqueb chi numec' que'oc chixk'usbal ut que'xye re: -Matchokin, chanqueb re. Abanan li mutz' k'axal cui'chic cau quixjap re ut quixye: -At ralalat xc'ajol laj David, chacuuxtâna cuu, chan.

⁴⁰Vtedy postál Ježiš a rozkázal, aby ho priviedli k nemu. A keď sa priblížil, opýtal sa ho:

⁴⁰Nak quirabi li quixye li mutz', li Jesús quixakli ut quixtakla xc'ambal li mutz'.

⁴¹Čo chceš, aby som ti učinil? A on povedal: Pane, aby som videl.

⁴¹Nak quic'ame' riq'uin, li Jesús quixye re: -¿C'a'ru tâcuaj tinbânu âcue? chan. Ut li mutz' quixye: -Kâcua', tincuaj nak tâilok li xnak' cuu, chan.

⁴²A Ježiš mu povedal: Vidz! Tvoja viera ťa uzdravila.

⁴²Li Jesús quixye re: -Chi-ilok li xnak' âcuu. Xatq'uira xban nak xapâb nak cuan incuanquil châq'uirtesinquil, chan.Ut sa' junpât qui-iloc li mutz' ut cô chirixeb. Yô chixlok'oninquil li Dios. Ut nak que'ril li c'a'ru quic'ulman, chixjunileb li tenamit que'xq'ue xlok'al li Dios.

⁴³A naskutku prezrel a išiel za ním oslavujúc Boha. A všetok ľud vidiac to vzdal chválu Bohu.

⁴³Ut sa' junpât qui-iloc li mutz' ut cô chirixeb. Yô chixlok'oninquil li Dios. Ut nak que'ril li c'a'ru quic'ulman, chixjunileb li tenamit que'xq'ue xlok'al li Dios.