¹A stalo sa v tých dňoch, že vyšiel rozkaz od cisára Augusta, aby bol popísaný celý svet.

¹Sa' eb li cutan a'an li acuabej César Augusto quixq'ue jun li chak'rab re nak chixjunileb li tenamit te'ajlâk ut te'xq'ue xc'aba'eb chi tz'îbâc.

²(Tento prvý popis sa udial vtedy, keď bol Cyrenius vladárom nad Sýriou).

²A'in li xbên sut nak que'xtz'îba xc'aba'eb li tenamit. A'an quic'ulman nak cuânk laj Cirenio chi taklânc sa' li na'ajej Siria.

³A išli všetci, aby sa zapísali, každý do svojho vlastného mesta.

³Chixjunileb que'côeb xq'uebaleb xc'aba' chi tz'îbâc. Ac sa' xtenamiteb li junjûnk que'côeb chixtz'îbanquileb lix c'aba'.

⁴A tak odišiel aj Jozef od Galilee z mesta Nazareta hore do Judska, do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z čeľade Dávidovej,

⁴Laj José qui-el sa' li tenamit Nazaret li cuan sa' xcuênt Galilea ut cô Belén li cuan xcuênt Judea. A'an xtenamit li rey David. Aran cô xban nak a'an xcomoneb li ralal xc'ajol laj David.

⁵aby sa zapísal s Máriou, sebe zasnúbenou manželkou tehotnou.

⁵Aran quixq'ue xc'aba' chi tz'îbâc rochben lix María li ac tz'âmanbil xban. Lix María ac yaj aj ixk.

⁶A stalo sa, keď tam boli, že sa naplnily dni aby porodila.

⁶Nak ac cuanqueb aran Belén quicuulac xk'ehil nak tâyo'lâk lix c'ula'al.

⁷A porodila svojho prvorodeného syna a zavinula ho do plienok a uložila ho v jasliach, pretože nemali miesta v uchýlišti.

⁷Ut quiyo'la li xbên xc'ula'al, quixlan sa' t'icr ut quixyocob sa' xna'aj xcuaheb li cuacax xban nak mâc'a' xna'ajeb sa' eb li ochoch.

⁸A pastieri boli v tom istom kraji nocujúc na poli a zamieňajúc sa po strážach strážili vnoci nad svojím stádom.

⁸Nach' riq'uin li tenamit Belén cuanqueb aj ilol xul yôqueb chixc'ac'alenquil lix quetômk chi k'ek.

⁹A hľa, razom sa postavil anjel Pánov vedľa nich, a sláva Pánova ich osvietila, a báli sa veľkou bázňou.

⁹Mâc'a' sa' xch'ôleb nak xakâmil jun x-ángel li Kâcua' chiruheb. Ut quisakeno' chi xjun sutam li cuanqueb cui'. Ut eb laj ilol xul c'ajo' nak que'xucuac.

¹⁰Ale anjel im povedal: Nebojte sa, lebo hľa, zvestujem vám velikú radosť, ktorá bude všetkému ľudu,

¹⁰Abanan li ángel quixye reheb: -Mexxucuac xban nak lâin xinchal xyebal êre jun châbil esilal. A'in jun sahil ch'ôlej chok' reheb chixjunileb li tenamit.

¹¹lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán, v meste Dávidovom.

¹¹Anakcuan xyo'la jun laj Colol êre sa' lix tenamit laj David ut a'an li Cristo li Kâcua' li yechi'inbil xban li Dios.

¹²A toto vám bude znamením: najdete nemluvniatko zavinuté v plienkach a ležiace v jasliach.

¹²Jo'ca'in nak têtau. Li c'ula'al lanbil sa' t'icr ut yocyo sa' xbên li q'uim sa' xna'aj xcuaheb li cuacax. A'in li retalil nak a'an li têtau, chan li ángel.

¹³A zrazu sa zjavilo s anjelom množstvo nebeského vojska chváliacich Boha a hovoriacich:

¹³Ut sa' junpât que'chal nabaleb chic li ángel sa' choxa. Yôqueb chixlok'oninquil li Kâcua' ut yôqueb chixyebal:

¹⁴Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch zaľúbenie!

¹⁴-Chinimâk taxak xlok'al li Kâcua' Dios li cuan sa' choxa ut chicuânk taxak li tuktûquilal sa' xyânkeb li cristian li rarôqueb xban li Dios.-

¹⁵A stalo sa, keď odišli od nich anjeli do neba, že si povedali mužovia, tí pastieri: Nože poďme až do Betlehema a vidzme, čo sa to stalo, čo nám to oznámil Pán!

¹⁵Nak ac xcôeb li ángel sa' choxa, eb laj ilol xul que'oc chixyebal chi ribileb rib: -Yôkeb Belén ut takil chak li c'a'ru xc'ulman, li xtakla xyebal ke li Kâcua', chanqueb.

¹⁶A prišli poponáhľajúc sa a našli Máriu i Jozefa i nemluvniatko, ležiace v jasliach.

¹⁶Côeb sa' ânil ut que'xtau lix María rochben laj José ut li c'ula'al yocyo sa' xna'aj xcuaheb li xul.

¹⁷A keď uvideli, rozhlasovali všade, čo im bolo hovorené o tom dieťatku.

¹⁷Ut nak ac xe'xtau, que'xserak'i reheb li c'a'ru quiyehe' reheb chirix li c'ula'al.

¹⁸A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im bolo hovorené od pastierov.

¹⁸Ut chixjunileb li que'abin re li c'a'ru que'xye laj ilol xul, sachsôqueb xch'ôl que'cana.

¹⁹Ale Mária zachovávala všetky tie slová a uvažovala o nich vo svojom srdci.

¹⁹Ut lix María quixc'ûla sa' xch'ôl chixjunil li c'a'ru quic'ulman ut yô chixc'oxlanquil rix.

²⁰A pastieri sa navrátili oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, tak ako im to bolo hovorené.

²⁰Ut chirix chic a'an eb laj ilol xul que'suk'i sa' lix na'ajeb. Yôqueb chixlok'oninquil ut yôqueb chixnimanquil ru li Kâcua' riq'uin li c'a'ru que'rabi ut que'ril xban nak chixjunil li que'ril, a'an jo' li quiyehe' reheb.

²¹A keď sa naplnilo osem dní, aby bolo obrezané dieťatko, nazvali jeho meno Ježiš, ktorým bolo nazvané od anjela, prv ako sa bolo počalo v živote.

²¹Cuakxakib cutan cuan re li c'ula'al nak quixc'ul li circuncisión ut Jesús que'xq'ue chok' xc'aba', jo' quiyehe' re lix María xban li ángel nak toj mâji' nacana chi yaj.

²²A keď sa naplnily dni jej očisťovania podľa zákona Mojžišovho, doniesli ho hore do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,

²²Lix María quixbânu jo' naxye sa' lix chak'rab laj Moisés. Nak ac xnume' ca'c'âl cutan, lix María rochben laj José que'xc'am li c'ula'al Jerusalén ut que'xk'axtesi chiru li Kâcua'.

²³jako je napísané v zákone Pánovom, že všetko mužského pohlavia, čo otvára život, bude sa volať svätým Pánovi,

²³Que'xbânu chi jo'can xban nak sa' li chak'rab li quiq'uehe' reheb xban li Kâcua' naxye nak li xbên alalbej tento tâk'axtesîk sa' ruk' li Kâcua'.

²⁴a aby dali obeť podľa toho, čo je povedané v zákone Pánovom: dvoje hrdličiek alebo dve holúbätá.

²⁴Ut te'xq'ue chok' xmayejeb jun sumalak li mucuy malaj ut cuibak li paloma li toj sâjeb, jo' naxye sa' li chak'rab.

²⁵A hľa, bol v Jeruzaleme človek, ktorému bolo meno Simeon. Bol to človek spravedlivý a pobožný, očakávajúci potešenie Izraelovo, a Svätý Duch bol na ňom.

²⁵Aran Jerusalén cuan jun li cuînk aj Simeón xc'aba'. Li cuînk a'an tîc xch'ôl ut naxq'ue xlok'al li Dios. Yô chiroybeninquil nak li Dios târisiheb sa' raylal laj Israel. Ut cuan li Santil Musik'ej riq'uin.

²⁶A bolo mu zjavené od Svätého Ducha, že neuzrie smrti prv, ako by uvidel Krista Pánovho.

²⁶Li Santil Musik'ej quixc'utbesi chiru laj Simeón nak a'an inc'a' tâcâmk toj târil ru li Cristo li Colonel li quixyechi'i li Kâcua' Dios.

²⁷A prišiel v Duchu do chrámu. A keď uvodili rodičia dieťatko Ježiša, aby vzťahom na neho urobili podľa obyčaje zákona,

²⁷Li Santil Musik'ej quixc'ut chiru laj Simeón nak tâxic sa' li templo xban nak sa' li hônal a'an quic'ame' li Jesús sa' li templo xban laj José ut lix María re nak te'xk'axtesi sa' ruk' li Dios jo' naxye sa' li chak'rab.

²⁸vzal ho na ramená a dobrorečil Bohu a povedal:

²⁸Ut laj Simeón quixk'alu li Jesús, quixq'ue xlok'al li Kâcua' ut quixye:

²⁹Teraz prepúšťaš svojho služobníka, Samovládca, podľa svojho slova, v pokoji,

²⁹-At Kâcua', anakcuan xabânu jo' xayechi'i cue. Anakcuan naru tincâmk chi c'ojc'o inch'ôl,

³⁰lebo moje oči videly tvoje spasenie,

³⁰xban nak riq'uin xnak' cuu xcuil li Colonel li yechi'inbil âban,

³¹ktoré si prihotovil pred tvárou všetkých ľudí,

³¹li xaq'ue chak re xcolbaleb chixjunileb li cuanqueb sa' ruchich'och'.

³²svetlo na zjavenie národom a slávu svojho ľudu Izraela.

³²A'an li tâcutanobresînk re lix c'a'uxeb li mâcua'eb aj Israel ut a'an lix lok'aleb lâ tenamit Israel, chan laj Simeón.

³³A Jozef a jeho matka sa divili tomu, čo sa hovorilo o ňom.

³³Laj José ut li na'bej sachsôqueb xch'ôl que'cana chirabinquil li yô chixyebal laj Simeón chirix li Jesús.

³⁴A Simeon ich požehnal a povedal Márii, jeho matke: Hľa, tento je položený na pád a na povstanie mnohých v Izraelovi a na znamenie, ktorému budú protirečiť -

³⁴Ut laj Simeón quixtz'âma rusilal li Dios sa' xbêneb ut quixye re lix María li na'bej: -Chacuabi li oc cue xyebal âcue. Sa' xc'aba' li c'ula'al a'in, nabaleb laj Israel te'colek' ut sa' xc'aba' ajcui' a'an nabaleb li te'sachk. Ut nabaleb li te'tz'ektânânk re.

³⁵aj tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby boli zjavené myšlienky z mnohých sŕdc.

³⁵Riq'uin li raylal te'xbânu re, tâc'utûnk chi tz'akal li c'a'ru cuan sa' xch'ôleb li xic' neque'iloc re. Ut c'ajo' nak târahok' âch'ôl lâat xban li raylal te'xbânu re. Chanchan nak te'xnumsi jun ch'îch' sa' lâ cuâm, chan laj Simeón.

³⁶A bola istá Anna, prorokyňa, dcéra Fanuelova, z pokolenia Aserovho, pokročilá vo mnohých dňoch, ktorá žila s mužom sedem rokov od svojho panenstva.

³⁶Ut cuan ajcui' jun li xmâlca'an aran profeta, xAna xc'aba'. A'an xrabin laj Fanuel xcomoneb li ralal xc'ajol laj Aser. Ac tîx chic. Toj sâj nak quisumla ut cuukub chihab ajcui' quicuan rochben lix bêlom.

³⁷A tá bola vdovou až do osemdesiatich štyroch rokov, ktorá neodchádzala z chrámu pôstami a prosbami slúžiac Bohu dňom i nocou.

³⁷Ac cuan chic câhib ro'c'âl chihab xcanajic xjunes. A'an cuan junelic sa' li templo. Yô chi c'anjelac chiru li Kâcua' chi k'ek chi cutan. Junelic yô chi tijoc ut yô chixbânunquil x-ayûn.

³⁸Tá prišla v tú istú hodinu a chválila Boha a vravela o ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie v Jeruzaleme.

³⁸Sa' li hônal a'an quicuulac cuan cui' li Jesús. Yô chixlok'oninquil li Dios ut qui-oc chi âtinac chirix li c'ula'al riq'uineb laj Jerusalén li yôqueb chiroybeninquil lix colbaleb.

³⁹A keď vykonali všetko podľa zákona Pánovho, navrátili sa do Galilee, do svojho mesta, Nazareta.

³⁹Nak ac que'xbânu chixjunil li naxye sa' li chak'rab li quixq'ue li Kâcua', laj José ut lix María que'suk'i sa' li tenamit Nazaret li cuan sa' xcuênt Galilea.

⁴⁰A dieťatko rástlo a silnelo duchom, plnené súc múdrosťou, a milosť Božia bola obrátená naň.

⁴⁰Ut li c'ula'al yô chi q'uîc ut yô chi cacuûc xch'ôl. Ut yô chixtaubal xna'leb. Ut li rusilal li Kâcua' cuan riq'uin.

⁴¹A jeho rodičia chodievali každého roku na veľkonočný sviatok hore do Jeruzalema.

⁴¹Rajlal chihab neque'xic lix na' xyucua' aran Jerusalén chixnink'einquil li reliqueb Egipto. Pascua neque'xye re li nink'e a'an.

⁴²A keď mu bolo dvanásť rokov, a keď išli oni hore do Jeruzalema podľa obyčaje toho sviatku

⁴²Nak ac cuan cablaju chihab re li Jesús, côeb aran Jerusalén sa' li nink'e jo' c'aynakeb xbânunquil.

⁴³a keď potom vybudli tam tie dni a vracali sa domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme, a Jozef a jeho matka nevedeli o tom.

⁴³Ut nak ac xrake' li nink'e que'suk'i sa' lix tenamiteb. Ut li Jesús quicana Jerusalén chi inc'a' naxnau laj José chi moco li na'bej.

⁴⁴Ale domnievajúc sa, že je medzi spolucestujúcimi, odišli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi.

⁴⁴Sa' xch'ôleb a'an nak cuan sa' xyânkeb li rochben. Jun cutan ac xe'bêc nak que'xq'ue retal nak mâ ani. Ut que'oc chixsic'bal sa' xyânkeb li rech'alal ut sa' xyânkeb li neque'na'oc ru.

⁴⁵A keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho.

⁴⁵Que'ril nak inc'a' que'xtau. Que'suk'i cui'chic Jerusalén chixsic'bal.

⁴⁶A stalo sa po troch dňoch, že ho našli v chráme sedieť medzi učiteľmi počúvať ich a opytovať sa ich.

⁴⁶Nak ac xnume' chic oxib cutan, que'xtau aran sa' li templo. C'ojc'o sa' xyânkeb li neque'xnau chi us li c'a'ru naxye sa' li chak'rab. Yô chirabinquil li yôqueb chixyebal ut yô ajcui' chi patz'oc reheb.

⁴⁷A všetci, ktorí ho počúvali, žasli nad jeho rozumnosťou a nad jeho odpoveďami.

⁴⁷Ut chixjunileb li yôqueb chi abînc re sachsôqueb xch'ôl neque'cana xban nak cuan xna'leb ut naxnau xsumenquil li c'a'ru neque'xpatz' re.

⁴⁸A keď ho uvideli, užasli, a jeho matka mu povedala: Dieťa, čo si nám to tak urobil? Hľa, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali.

⁴⁸Lix na' xyucua' sachsôqueb xch'ôl que'cana nak que'ril nak li Jesús yô chi âtinac riq'uineb. Ut lix na' quixye re: -At inyum, ¿c'a'ut nak xabânu ke chi jo'ca'in? C'ajo' kac'a'ux châcuix. Lâ yucua' ut lâin yôco châsic'bal, chan lix María.

⁴⁹A on im povedal: Čo to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že musím byť vo veciach svojho Otca?

⁴⁹Quichak'oc li Jesús ut quixye re: -¿C'a'ut nak yôquex chinsic'bal? ¿Ma inc'a' ta bi' nequenau nak tento tinbânu lix c'anjel lin Yucua'? chan li Jesús.

⁵⁰Ale oni nerozumeli slovu, ktoré im hovoril.

⁵⁰Ut eb a'an inc'a' que'xtau ru c'a'ut nak quixye reheb chi jo'can.

⁵¹A odišiel s nimi dolu a prišiel do Nazareta a poddával sa im. A jeho matka zachovávala všetky tie reči vo svojom srdci.

⁵¹Li Jesús quisuk'i Jerusalén rochbeneb lix na' xyucua' ut na-abin chiruheb. Ut lix na' quixc'ûla sa' xch'ôl chixjunil li quic'ulman.Li Jesús yô chi q'uîc ut yô ajcui' chixtaubal xna'leb. Quirahe' xban li Dios ut quirahe' ajcui' xbaneb li tenamit.

⁵²A Ježiš prospieval múdrosťou a vzrastom a milosťou u Boha aj u ľudí.

⁵²Li Jesús yô chi q'uîc ut yô ajcui' chixtaubal xna'leb. Quirahe' xban li Dios ut quirahe' ajcui' xbaneb li tenamit.