¹A stalo sa jedného z tých dní, keď učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, že si zastali k nemu najvyšší kňazi a zákonníci so staršími

¹Sa' jun li cutan li Jesús yô chixch'olobanquil xyâlal li colba-ib chiruheb li tenamit li cuanqueb sa' li templo, nak que'cuulac riq'uineb li xbênil laj tij ut eb laj tz'îb rochbeneb li xakabanbileb chi c'anjelac sa' li templo.

²a povedali mu: Povedz nám, akou mocou a jakým právom toto činíš, alebo kto ti dal tú moc?

²Ut que'xye re: -¿Ani xtaklan âcue chixbânunquil li c'a'ru yôcat chixbânunquil? ¿Ani xq'uehoc âcuanquil? chanqueb.

³A on odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam jednu vec, a povedzte mi:

³Li Jesús quixye reheb: -Lâin tincuaj ajcui' patz'oc êre. Têsume li tinpatz' êre.

⁴Krst Jánov bol z neba a či z ľudí?

⁴¿Ani quitaklan chak re laj Juan chi cubsînc ha'? ¿Ma li Dios malaj ut cuînk quitaklan chak re? chan li Jesús reheb.

⁵A oni uvažovali medzi sebou a vraveli: Ak povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili?

⁵Ut que'oc chixyebal chi ribileb rib: -¿C'a'ru takasume cui'? Cui takaye nak li Dios xtaklan chak re, a'an tixye ke c'a'ut nak inc'a' xkapâb li c'a'ru quixye laj Juan.

⁶A keď povieme: Z ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján bol prorok.

⁶Ut cui takaye nak cuînk xtaklan chak re, chixjunileb li tenamit toe'xcamsi chi pec xban nak eb a'an neque'xpâb nak laj Juan, a'an tz'akal profeta, chanqueb chi ribileb rib.

⁷Tak odpovedali, že nevedia, odkiaľ.

⁷Jo'can nak que'chak'oc ut que'xye re li Jesús: -Lâo inc'a' nakanau ani xtaklan chak re, chanqueb.

⁸A Ježiš im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto činím.

⁸Ut li Jesús quixye reheb: -Chi moco lâin tinye êre ani xq'uehoc incuanquil chixbânunquil li c'a'ru ninbânu, chan reheb.

⁹A začal hovoriť ľudu toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinárom a odcestoval na dlhé časy.

⁹Ut li Jesús qui-oc chixyebal reheb li tenamit li jaljôquil ru âtin a'in: Jun li cuînk quirau jun sîr li racuîmk uvas. Quixq'ue chi to' riq'uineb li cuînk aj c'alom. Ut cô sa' jalan tenamit ut najt quisach.

¹⁰A svojím časom poslal k vinárom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinári ho nabili a poslali s prázdnym.

¹⁰Nak quicuulac xk'ehil xsic'bal ru li acuîmk, laj êchal re quixtakla jun lix môs riq'uineb li cuînk chixc'ulbal li jo' q'uial ru li racuîmk li tâtz'ak a'an. Abanan eb li cuînk que'xchap li môs ut que'xsac'. Ut quisuk'i chi mâc'a' que'xq'ue re.

¹¹A poslal druhého sluhu. Oni však i toho nabili a zohaviac poslali s prázdnym.

¹¹Laj êchal re li acuîmk quixtakla jun chic lix môs riq'uineb. Ut jo'can ajcui' que'xbânu re a'an. Que'xhob ut que'xsac' ut quisuk'i a'an chi mâc'a' que'xq'ue re.

¹²Potom poslal i tretieho. Ale oni aj toho zranili a vyhodili von.

¹²Ut laj êchal re li ch'och' quixtakla cui'chic jun lix môs. Ut eb li cuînk k'axal ra que'xbânu re ut que'xcut chirix li na'ajej a'an.

¹³Vtedy povedal pán vinice: Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna, dozaista, keď uvidia toho, budú sa hanbiť.

¹³Tojo'nak laj êchal re li ch'och' quixye: -¿C'a'ru tinbânu anakcuan? Tintakla li cualal li k'axal raro inban. Nak te'ril li cualal, mâre te'xc'ul sa' xyâlal, chan sa' xch'ôl.

¹⁴Ale vinári, keď ho videli, rozmýšľali medzi sebou a povedali si: Toto je dedič, poďte, zabime ho, aby bolo dedičstvo naše.

¹⁴Que'ril nak yô chi cuulac li ralal, ut que'xye chi ribileb rib: -A'an li tâêchanînk re li na'ajej. Kacamsihak, chanqueb, re nak lâo chic toêchanînk re.

¹⁵A vyhodili ho von z vinice a zabili. Čo im tedy urobí pán vinice?

¹⁵Que'risi sa' li na'ajej a'an ut que'xcamsi. ¿C'a'ru nequeye lâex? ¿C'a'ru tixbânu laj êchal re li acuîmk riq'uineb li cuînk a'in? Lâin tinye êre c'a'ru tixbânu.

¹⁶Prijde a zahladí tých vinárov a vinicu dá iným. A keď to počuli. povedali: Nech sa nestane!

¹⁶Tâchâlk ut tixcamsiheb laj ilol re li racuîmk ut jalan chic aj e tixq'ue li jun sîr chi uvas, chan li Jesús. Nak que'rabi li quixye li Jesús, eb a'an que'xye: -Inc'a' taxak chic'ulmânk chi jo'can, chanqueb.

¹⁷Ale on pozrel na nich a povedal: A čože je tedy to, čo je napísané, že kameň, ktorí zavrhli stavitelia, učinený je hlavou uhla?

¹⁷Li Jesús quirileb ut quixye reheb: -¿C'a'ru naraj naxye a'in li tz'îbanbil sa' li Santil Hu, li que'xye li profeta chicuix? Li pec li que'xtz'ektâna laj cablanel, a'an li k'axal lok' li quiq'uehe' chok' xxuc li cab. (Sal. 118:22)

¹⁸Každý, kto padne na ten kameň, rozmliaždi sa, a na koho by on padol, toho rozdlávi.

¹⁸Li ani tât'anek' sa' xbên li pec a'in, tixtoch'i rib. Coc' puc' tâcanâk. Ut ani sa' aj bên tât'anek' li pec a'in, xujinbil tâcanâk.

¹⁹A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali v tú hodinu vztiahnuť na neho ruky, ale sa báli ľudu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo.

¹⁹Eb laj tz'îb ut eb li xbênil aj tij que'xtau ru nak reheb a'an quixye li jaljôquil ru âtin a'in ut que'raj raj xchapbal sa' li hônal a'an. Abanan inc'a' que'ru xban nak que'xucuac chiruheb li tenamit.

²⁰A striehnuc ho poslali k nemu úkladníkov, ktorí sa pokrytecky pretvárali za spravedlivých, aby ho pochytili v reči a potom vydali vrchnosti a moci vladárovej.

²⁰Eb laj tz'îb ut eb li xbênil aj tij yôqueb chixq'uebal retal jok'e tz'akal târûk te'xchap li Jesús. Ut que'xtaklaheb aj q'uehol etal riq'uin. Laj q'uehol etal que'xbânu ribeb nak tîqueb xch'ôl yal re rilbal cui tixye junak âtin re nak târûk te'xchap ut te'xc'am riq'uin li acuabej.

²¹A opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, vieme, že dobre hovoríš a učíš a nehľadíš na osobu, ale jako je pravda, ceste Božej učíš;

²¹Xban a'an nak que'xye re chi jo'ca'in: -At tzolonel, nakanau nak lâat yâl nacat-âtinac ut sa' xyâlal nacac'ut lix yâlal chiruheb li tenamit. Inc'a' nacasic' ru ani nacara. Sa' xyâlal nacac'ut chiruheb li c'a'ru naraj li Dios.

²²či nám sluší dávať cisárovi daň a či nesluší?

²²Ye ke c'a'ru naxye li chak'rab. ¿Ma us takaq'ue li katoj re laj César li acuabej malaj ut inc'a'? chanqueb re.

²³Ale on prezrel ich podvod a povedal im: Čo ma pokúšate?

²³Li Jesús quixnau nak aj balak'eb. Jo'can nak quixye reheb: -¿C'a'ut nak nequeraj xyalbal cuix?

²⁴Ukážte mi denár, čí má obraz a nápis? A oni povedali: Cisárov.

²⁴C'ut junak li tumin chicuu. ¿Ani aj e li jalam ûch li cuan chiru? Ut, ¿ani aj c'aba' li tz'îbanbil chiru? chan. Eb a'an que'chak'oc ut que'xye: -Re li acuabej.

²⁵A on im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo Božie, Bohu.

²⁵Ut li Jesús quixye reheb: -Tojomak re li acuabej li c'a'ru re li acuabej, ut tojomak re li Dios li c'a'ru re li Dios, chan.

²⁶A nemohli ho lapiť za slovo pred ľudom a podiviac sa jeho odpovedi umĺkli.

²⁶Ut mâ jun âtin que'xtau re târûk te'xye nak cuan xmâc. Ut que'sach xch'ôleb xban li âtin li que'sumêc cui' xban li Jesús. Jo'can nak mâc'a' chic que'xye.

²⁷A pristúpili niektorí zo sadúceov, ktorí popierajú a hovoria, že nieto vzkriesenia, a opýtali sa ho a riekli:

²⁷Cuanqueb cuib oxib laj saduceo que'cuulac riq'uin li Jesús. Eb a'an inc'a' neque'xpâb nak te'cuaclîk cui'chic chi yo'yo li camenak. Que'xye re li Jesús:

²⁸Učiteľu, Mojžiš nám napísal: Keby zomrel niekomu brat, ktorý má ženu, a zomrel by bezdetný, aby si vzal jeho brat jeho ženu, a vzbudil svojmu bratovi semeno.

²⁸-At tzolonel, laj Moisés quixtz'îba jun li chak'rab chok' ke. Naxye chi jo'ca'in: Cui junak cuînk tâcâmk ut mâ jun li ralal xc'ajol tâcuânk, tâsumlâk li rîtz'in li camenak riq'uin li xmâlca'an re nak tâcuânk ralal xc'ajol sa' xc'aba' li camenak.

²⁹Nuž bolo sedem bratov. A prvý oženiac sa zomrel bezdetný,

²⁹Que'cuan cuukub li cuînk rîtz'ineb rib. Li asbej quixc'am rixakil ut quicam chi inc'a' quicuan ralal xc'ajol.

³⁰a tak si vzal ženu druhý, ale i ten zomrel bezdetný.

³⁰Ut quic'ame' li ixk xban li rîtz'in li camenak ut quicam ajcui' li cuînk a'an ut chi moco a'an quicuan ralal xc'ajol riq'uin li ixk.

³¹I tretí si ju vzal, a tak podobne i všetci siedmi a nezanechali detí a pomreli.

³¹Ut jo'can cui'chic li rox îtz'inbej. Li ixk quicuan chok' rixakil li cuukub chi cuînk ut mâ jun reheb quicuan ralal xc'ajol riq'uin li ixk a'an.

³²Naposledy po všetkých zomrela i žena.

³²Ut quicam ajcui' li ixk.

³³Pri zmŕtvychvstaní teda ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu.

³³Sa' xcuaclijiqueb li camenak chi yo'yo, nak te'cuaclîk eb a'an, ¿ani aj ixakil tâcanâk cui' li ixk a'an xban nak cuukub lix bêlom quicuan? chanqueb re li Jesús.

³⁴A Ježiš im povedal: Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú sa;

³⁴Quichak'oc li Jesús ut quixye reheb: -Eb li cuanqueb sa' ruchich'och' anakcuan neque'sumla ut neque'sumubâc.

³⁵ale tí, ktorí budú uznaní za hodných dojsť tamtoho veku a vzkriesenia z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať,

³⁵Abanan sa' eb li cutan tâchâlk, li xc'ulubeb cuaclîc cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak, inc'a' chic te'sumlâk chi moco te'sumubâk.

³⁶lebo ani zomrieť nebudú viacej môcť, lebo budú rovní anjelom a budú synmi Božími, pretože budú synmi vzkriesenia.

³⁶Jo'cakeb ban chic li ángel sa' choxa. Inc'a' chic te'câmk. Te'cuaclîk cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak, xban nak a'an eb li ralal xc'ajol li Dios.

³⁷A že mŕtvi vstávajú z mŕtvych, to aj Mojžiš ukázal pri onom kri, keď nazýva Pána Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jakobovým.

³⁷Lâex nequeye nak inc'a' te'cuaclîk cui'chic chi yo'yo li camenak. Abanan laj Moisés quixc'utbesi ajcui' chak junxil nak eb li camenak te'cuaclîk cui'chic chi yo'yo. Tz'îbanbil retalil sa' li Santil Hu li quixye nak yô chi c'atc li q'uix. Quixye nak li Dios, a'an lix Dios laj Abraham, lix Dios laj Isaac, ut lix Dios laj Jacob.

³⁸Nuž a Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo jemu všetci žijú.

³⁸Li Dios, a'an moco xDioseb ta camenak; xDioseb ban li yo'yôqueb, xban nak toj yo'yôqueb chiru li Dios usta ac camenakeb, chan li Jesús reheb.

³⁹Vtedy odpovedali niektorí zo zákonníkov a riekli: Učiteľu, dobre si povedal.

³⁹Cuanqueb laj tz'îb que'chak'oc ut que'xye re: -At tzolonel, tz'akal re ru li xaye, chanqueb.

⁴⁰A viacej sa ho neopovážili nič opytovať.

⁴⁰Ut mâ ani chic quiraj patz'oc riq'uin li Jesús.

⁴¹A povedal im: Ako to hovoria, že Kristus je synom Dávidovým?

⁴¹Li Jesús quixye reheb: -Neque'xye nak li Cristo laj Colonel a'an xcomoneb li ralal xc'ajol li rey David.

⁴²Veď aj sám Dávid hovorí v knihe žalmov: Riekol Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,

⁴²Tz'îbanbil retalil sa' li Santil Hu sa' li Salmos li quixye li rey David. Quixye: Li Kâcua' Dios quixye re li Kâcua' laj Colol cue, c'ojlan sa' li nim uk'

⁴³dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh!

⁴³toj tinq'ueheb li xic' neque'iloc âcue rubel lâ cuanquil. (Sal. 110:1)

⁴⁴Dávid ho tedy nazýva Pánom, a jakože je potom jeho synom?

⁴⁴Li rey David quixye "aj Colol cue" re li Kâcua', usta a'an xcomoneb li ralal xc'ajol, chan li Jesús.

⁴⁵A keď počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:

⁴⁵Chixjunileb li tenamit yôqueb chirabinquil nak li Jesús quixye reheb lix tzolom:

⁴⁶Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom krásnom rúchu a milujú pozdravovania na trhoch a prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;

⁴⁶-Mêtzol êrib riq'uineb laj tz'îb li neque'cuulac chiruheb xq'uebal li rak'eb chirixeb chi najt rok nak neque'bêc re xc'utbal nak cuanqueb xcuanquil. Eb a'an neque'cuulac chiru nak te'q'uehek' xlok'al sa' eb li be. Ut nak cuanqueb sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb, neque'cuulac chiruheb c'ojlâc toj chi ubej. Ut nak neque'boke' sa' junak nink'e, neque'cuulac chiruheb chunlâc sa' li mêx li neque'chunla cui' li cuanqueb xcuanquil.Ut neque'xmak' li c'a'ru cuan reheb li xmâlca'an. Ut najt rok lix tijeb neque'xbânu nak neque'tijoc chiruheb li tenamit re xmukbal li mâusilal li neque'xbânu. Eb a'an k'axal ra te'xtoj cui' li mâc neque'xbânu, chan li Jesús.

⁴⁷ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhej modlitby. Tým sa dostane tým prísnejšieho odsúdenia.

⁴⁷Ut neque'xmak' li c'a'ru cuan reheb li xmâlca'an. Ut najt rok lix tijeb neque'xbânu nak neque'tijoc chiruheb li tenamit re xmukbal li mâusilal li neque'xbânu. Eb a'an k'axal ra te'xtoj cui' li mâc neque'xbânu, chan li Jesús.