¹Potom vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny, a jeho učeníci išli za ním.

¹Li Jesús qui-el sa' li na'ajej a'an ut cô sa' lix tenamit rochbeneb lix tzolom.

²A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, žasli a hovorili: Odkiaľ to tento má? A jaká je to múdrosť, ktorá mu je daná, že aj také divy sa dejú skrze jeho ruky?

²Sa' li hilobâl cutan cô sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío. Qui-oc chixtzolbaleb li tenamit. Nabal que'abin re ut quilaje'sach xch'ôl chirabinquil ut que'xye chi ribileb rib: -¿Bar xtzol lix na'leb? ¿C'a'ru chi na'lebil li naxnau? ¿Chanru nak naxbânu li milagro? chanqueb.

³Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom.

³-¿Ma mâcua' ta bi' a'in laj pech'? Ut, ¿mâcua' ta bi' lix María lix na'? ¿Ma mâcua' ta bi' laj Jacobo li rîtz'in ut laj José, laj Judas ut laj Simón? ¿Ma mâcua' ta bi' a'in eb li rîtz'in li cuanqueb sa' kayânk? chanqueb. Ut que'chal xjosk'il sa' xbên.

⁴A Ježiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine, medzi príbuznými a vo svojom dome.

⁴Ut li Jesús quixye: -Junak profeta naq'uehe' xlok'al yalak bar, abanan sa' lix tenamit ut sa' xyânkeb li rech'alal ut sa' rochoch inc'a' naq'uehe' xlok'al.-

⁵A nemohol tam učiniť nijaký div, krome čo na niekoľkých chorých vzložil ruky a uzdravil ich.

⁵Ut inc'a' quiru quixbânu li milagro sa' lix tenamit xban nak inc'a' que'xpâb nak cuan xcuanquil. Cuib oxib ajcui' li yaj quixq'ue li ruk' sa' xbêneb re nak te'q'uirâk.

⁶A podivil sa ich nevere. A chodil vôkol po mestečkách a učil.

⁶Ut li Jesús quisach xch'ôl chirilbaleb nak inc'a' neque'xpâb nak cuan xcuanquil. Ut nak qui-el aran, cô sa' chixjunil li c'alebâl chixtzolbaleb li tenamit.

⁷A povolal si k sebe tých dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dával im moc nad nečistými duchami

⁷Tojo'nak quixbokeb lix tzolom cablaju ut quixtaklaheb chi ca'cabil ut quixq'ueheb xcuanquil chirisinquil li mâus aj musik'ej.

⁸a prikázal im, aby nebrali ničoho na cestu krome samej palice, ani kapsy ani chleba ani peňazí do opasku,

⁸Ut quixye reheb: -Mâc'a' c'a'ru têc'am nak texxic, ca'aj cui' lê xuk'. Inc'a' têc'am êtzacaêmk, chi moco junak bôls, chi moco tumin têc'am.

⁹ale aby mali sandále podviazané a aby neobliekali dvoje sukieň.

⁹Ca'aj cui' lê xâb cuan chêrok têc'am ut ca'aj cui' lê rak' cuan chêrix têc'am.

¹⁰A hovoril im: Kdekoľvek vojdete do domu, tam ostaňte, dokiaľ vôbec odtiaľ nevyjdete.

¹⁰Ut quixye ajcui' reheb: -Nak texcuulak sa' junak tenamit, sa' li cab tex-oc cui' chi hilânc, aran texcanâk ut inc'a' yal yôkex chixjalbal êna'aj. Nak ac xic êre sa' jalan chic tenamit, tojo'nak têjal lê na'aj.

¹¹A ktoríkoľvek by vás neprijali ani vás nechceli počuť, idúc odtiaľ vytraste i ten prach zpod svojich nôh im na svedoctvo. Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude Sodomänom a Gomoranom v súdny deň ako tomu mestu.

¹¹Cui texcuulak sa' junak na'ajej bar cui' inc'a' texc'ulek' chi moco te'raj rabinquil lê râtin, nak tex-êlk riq'uineb têchik' li poks chêrok jo' retalil li raylal te'xc'ul. Relic chi yâl ninye êre nak k'axal cui'chic li raylal te'xc'ul chiruheb laj Sodoma ut laj Gomorra sa' xk'ehil li rakba âtin, chan.

¹²Vtedy vyšli a kázali, aby činili pokánie.

¹²Jo'can nak que'côeb lix tzolom li Jesús ut que'xch'olob xyâlal chiruheb li tenamit re nak te'xyot' xch'ôl ut te'xjal xc'a'uxeb.

¹³A vyháňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali.

¹³Que'risi nabal li mâus aj musik'ej riq'uineb ut que'xq'ue li aceite sa' xjolomeb li yaj jo' retalil xcuanquil li Dios ut que'xq'uirtesiheb.

¹⁴A počul o tom kráľ Heródes (lebo jeho meno sa bolo stalo všeobecne známym) a hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci.

¹⁴Li tenamit yôqueb chixserak'inquil li milagro yô chixbânunquil li Jesús. Nak quirabi a'an, li rey Herodes quixye: -A'an laj Juan laj Cubsihom Ha'. Xcuacli cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak. Jo'can nak cuan xcuanquil chixbânunquil li milagro, chan.

¹⁵Jedni totiž hovorili, že je Eliáš, a iní hovorili, že je prorok alebo jako jeden z prorokov.

¹⁵Ut cuan que'yehoc re nak a'an li profeta Elías. Ut cuan ajcui' que'yehoc re nak a'an jun li profeta jo' li profeta que'cuan najter.

¹⁶Ale keď to počul Heródes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕtvych.

¹⁶Ut nak quirabi a'an, laj Herodes quixye: -A'an laj Juan li quintakla xch'otbal xcux. A'an xcuacli chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak, chan.

¹⁷Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, pretože si ju bol vzal za ženu.

¹⁷Quixye chi jo'can xban nak a'an quitaklan re xchapbal laj Juan. Que'xbac' ut que'xq'ue sa' tz'alam. Quixbânu chi jo'can xban nak jo'can quiraj lix Herodías. Lix Herodías a'an rixakil laj Felipe, rîtz'in laj Herodes ut laj Herodes quixc'am chok' rixakil.

¹⁸Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata.

¹⁸Nak toj mâji' naq'uehe' sa' tz'alam, laj Juan laj Cubsihom Ha' quixye re laj Herodes: -Nimla mâc xabânu nak xac'am chok' âcuixakil lix Herodías xban nak ac sumsu riq'uin lâ cuîtz'in, laj Felipe, chan re.

¹⁹Lež Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla,

¹⁹Riq'uin a'an mâ ca'ch'in nak quijosk'o' lix Herodías sa' xbên laj Juan ut quiraj raj xcamsinquil. Abanan inc'a' naru xban nak laj Herodes inc'a' quixcanab chixcamsinquil.

²⁰lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval.

²⁰Laj Herodes naxnau nak laj Juan tîc xch'ôl ut santil cuînk. Jo'can nak naxucuac ut inc'a' naraj nak tâcamsîk. Quicuulac chiru rabinquil li quixye laj Juan usta c'ajo' nak naq'uehe' chi c'oxlac xban li âtin nayehe' re.

²¹Ale keď prišiel príhodný deň, keď na deň svojho narodenia robil Heródes svojim veľmožom, generálom a popredným Galilee hostinu,

²¹Abanan lix Herodías quixtau chanru nak naru xcamsinquil laj Juan. Jo'ca'in quic'ulman. Nak laj Herodes quixnink'ei lix chihab, quixbokeb chi cua'ac li nînkeb xcuanquil sa' li tenamit, ut quixbokeb ajcui' li neque'taklan reheb li soldado ut jo'can ajcui' chixjunileb li xnînkal ru cuînk re Galilea.

²²a keď ta vošla dcéra tej istej Heródiady a tancovala, zaľúbila sa Heródesovi aj spoluhodovníkom; a kráľ povedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti.

²²Lix co' lix Herodías qui-oc bar yôqueb cui' chi cua'ac li ula' ut qui-oc chi xajoc chiruheb. Laj Herodes quicuulac chiru chanru naxajoc. Ut quicuulac ajcui' chiruheb li ula'. Jo'can nak laj Herodes quixye re li xka'al: -Tâtz'âma cue li c'a'ru tâcuaj ut lâin tinq'ue âcue, chan.

²³A prisahal jej: Čo len budeš žiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo až do polovice môjho kráľovstva.

²³Ut quixye ajcui' re li xka'al: -Sa' xc'aba' li Dios, tinq'ue âcue li c'a'ru tâpatz' cue. Usta yijach lin jun cablal tâpatz' cue, tinq'ue âcue, chan.

²⁴A ona vyšla a povedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riekla: Hlavu Jána Krstiteľa.

²⁴Ut li xka'al cô chixpatz'bal re lix na': -¿C'a'ru us tintz'âma re? chan. Ut lix na' quixye re: -Tz'âma re nak tixq'ue âcue lix jolom laj Juan laj Cubsihom Ha', chan.

²⁵Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riekla: Chcem, aby si mi naskutku dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.

²⁵Sa' junpât cô li xka'al riq'uin laj Herodes ut quixye re: -Lâin tincuaj nak anakcuan ajcui' tâq'ue cue sa' junak plato lix jolom laj Juan laj Cubsihom Ha', chan.

²⁶A kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a pre spoluhodovníkov nechcel ju odbyť.

²⁶Ut laj Herodes c'ajo' nak quiraho' sa' xch'ôl. Abanan mâc'a' chic quiru quixye xban nak chixjunileb li ula' que'abin re nak quixye sa' xc'aba' li Dios tixq'ue re li c'a'ru tixtz'âma.

²⁷Preto kráľ hneď poslal kata a rozkázal doniesť hlavu Jánovu.

²⁷Laj Herodes ticto quixtakla jun li soldado chixc'ambal chak lix jolom laj Juan. Li soldado cô sa' tz'alam chixch'otbal lix cux laj Juan.

²⁸A on odišiel, sťal ho v žalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi.

²⁸Ut quixc'am chak lix jolom sa' jun li plato. Quixq'ue re li xka'al ut li xka'al quixk'axtesi re lix na'.

²⁹A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕtve telo a položili ho do hrobu.

²⁹Nak que'rabi lix tzolom laj Juan nak que'xcamsi, que'chal chixc'ambal li camenak ut coxe'xmuk.

³⁰A apoštolovia sa sišli k Ježišovi a zvestovali mu všetko, čo činili a čo učili.

³⁰Ut nak que'suk'i chak lix tzolom li Jesús chixbânunquil li c'anjel que'taklâc cui', cole'xch'utub rib riq'uin li Jesús ut que'xserak'i re c'a'ru quilaje'xbânu chak. Ut que'xye ajcui' re chanru nak que'xtzol li tenamit.

³¹A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, a nemali kedy ani jesť.

³¹Neque'el neque'oc li q'uila tenamit riq'uin li Jesús. Jo'can ajcui' riq'uineb lix tzolom. Ut riq'uin a'an inc'a' naru neque'hilan chi moco naru te'cua'ak. Jo'can nak quixye li Jesús: -Yo'keb sa' junak na'ajej bar mâc'a' cui' tenamit re nak naru tohilânk ca'ch'inak kajunes, chan li Jesús.

³²A odplavili sa na lodi na pusté miesto osobitne.

³²Ut que'oc sa' jun li jucub ut que'côeb sa' jun na'ajej bar cui' te'hilânk raj ca'ch'inak xjuneseb.

³³A zástupy ich videly, že idú preč, a mnohí ho poznali. A sbehli sa ta pešo zo všetkých tých miest a predišli ich a shromaždili sa k nemu.

³³Abanan nabaleb que'iloc re nak yôqueb chi xic ut que'xnau nak a'an li Jesús. Nabal quilaje'el sa' li tenamit junjûnk. Que'côeb chi rokeb sa' ânil ut a'aneb xbên cua que'cuulac sa' li na'ajej bar yô cui' chi xic li Jesús rochbeneb lix tzolom.

³⁴A keď vyšiel Ježiš z lode, videl veliký zástup ľudí a bolo mu ich ľúto, pretože boli jako ovce, nemajúce pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam.

³⁴Ut nak qui-el li Jesús sa' li jucub, quirileb li q'uila tenamit. Quixtok'oba ruheb xban nak chanchaneb li carner mâc'a' aj ilol reheb. Ut nabal li c'a'ak re ru quixtzoleb cui'.

³⁵A keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Miesto je tu pusté, a už je veľa hodín.

³⁵Nak que'ril nak yô chi ecuûc, que'côeb lix tzolom riq'uin li Jesús ut que'xye re: -Yô chi ecuûc ut arin mâc'a' cuan.

³⁶Rozpusti ich, aby odišli do okolných dvorov poľných a do osád a nakúpili si chleba, lebo nemajú čo jesť.

³⁶Mâc'a' xcuaheb. Taklaheb chixlok'baleb lix cua sa' eb li c'alebâl ut sa' eb li coc' tenamit li cuanqueb chi nach', chanqueb.

³⁷Ale on odpovedal a riekol im: Dajte im vy jesť! A povedali mu: Či máme odísť a nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?

³⁷Ut nak quichak'oc li Jesús quixye reheb: -Q'uehomakeb chi cua'ac lâex.- Ut eb a'an que'xye: -¿Ma toxic chixlok'bal cuibak ciento denarios chi caxlan cua chi jo'canan re te'kaq'ue chi cua'ac? chanqueb.

³⁸A on im povedal: Koľko chlebov máte? Iďte a pozrite! A keď zvedeli, riekli: Päť a dve ryby.

³⁸Li Jesús quixye: -¿Jarub li caxlan cua cuan êriq'uin? Ayukex, ilomak chak.- Que'côeb chi rilbal ut nak que'suk'i que'xye re: -Cuan ôb li caxlan cua ut cuib li car, chanqueb.

³⁹Vtedy ich rozkázal usadiť všetkých po stolových skupinách na zelenej tráve.

³⁹Li Jesús quixtaklaheb lix tzolom chixyebal reheb li tenamit nak te'c'ojlâk sa' li pach'aya' chi junjûnk ch'ûtal.

⁴⁰A položili sa v hriadkových oddeleniach po sto a po päťdesiat.

⁴⁰Ut que'c'ojla chi junjûnk ch'ûtal. Cuan que'c'ojla chi jun ciento sa' jûnk ch'ûtal ut cuan cui'chic que'c'ojla chi mero ciento sa' li junjûnk ch'ûtal.

⁴¹Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby kládli pred nich, aj tie dve ryby rozdelil všetkým.

⁴¹Tojo'nak li Jesús quixchap li ôb chi caxlan cua ut li cuib chi car ut qui-iloc sa' choxa. Quixbantioxi chiru li Dios. Ut quixjachi li caxlan cua ut quixq'ue reheb lix tzolom re nak te'xjeq'ui reheb li q'uila tenamit. Ut que'xjeq'ui ajcui' li car.

⁴²A jedli všetci a nasýtili sa.

⁴²Que'cua'ac chixjunileb toj retal que'c'ojla xch'ôl.

⁴³A nasbierali kúskov plných dvanásť košov, aj z tých rýb.

⁴³Ut qui-ela'an li caxlan cua. Jo'can ajcui' li car. Cablaju chacach li qui-ela'an.

⁴⁴A tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päť tisíc mužov.

⁴⁴Nabal chi tenamit que'cua'ac. Sa' xyânkeb li que'cua'ac cuanqueb ôb mil junes cuînk.

⁴⁵A hneď prinútil svojich učeníkov, aby vošli do lode a predišli ho na druhú stranu k Betsaide, kým vraj on rozpustí zástup.

⁴⁵Ut chirix chic a'an, li Jesús quixtaklaheb lix tzolom sa' li jucub ut quixye reheb: -Xbên cua texxic jun pac'al li palau sa' li tenamit Betsaida. Lâin toj tincanâk chixchak'rabinquileb li tenamit, chan reheb.

⁴⁶A rozlúčiac sa s nimi odišiel na vrch modliť sa.

⁴⁶Ut nak ac xchak'rabiheb li tenamit, li Jesús cô chiru tzûl chi tijoc.

⁴⁷A keď bol večer, bola loď prostred mora, a on sám na zemi.

⁴⁷Te'cuulak lix tzolom sa' xyi li palau nak qui-oc li k'ojyîn, a'ut li Jesús toj cuan xjunes chire li palau.

⁴⁸A keď ich videl trápiť sa veslovaním (lebo mali odporný vietor proti sebe), prišiel k nim okolo štvrtej stráže vnoci chodiac po mori a chcel ich obísť.

⁴⁸Quiril nak lix tzolom cuanqueb sa' jun ch'a'ajquilal sa' li jucub. Yôqueb chixtacuasinquil ribeb chixberesinquil li jucub xban nak sa' xbe ik' yôqueb chixc'ambal. Sakêuc re nak quicuulac li Jesús bar cuanqueb cui' ut yô chi bêc chiru ha'. Quixbânu jo' li tîc tânumek'.

⁴⁹Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, domnievali sa, že je to obluda, a skríkli,

⁴⁹Nak que'ril lix tzolom nak cuan jun yô chi bêc chiru ha', que'xucuac ut que'xjap re. Que'xc'oxla nak anum yôqueb chirilbal.

⁵⁰lebo ho všetci videli a poľakali sa. Ale hneď prehovoril s nimi a povedal im: Dúfajte, ja som, nebojte sa!

⁵⁰Chixjunileb que'iloc re ut c'ajo' nak que'xucuac. Li Jesús ticto quirâtinaheb ut quixye reheb: -Mexxucuac. Lâin li yôquex chicuilbal. Cacuubresihomak êch'ôl, chan reheb.

⁵¹A vyšiel k nim do lode, a vietor utíchol. A žasli v sebe prenáramne a divili sa,

⁵¹Nak qui-oc sa' li jucub sa' xyânkeb, ch'anamil li ik'. Inc'a' chic qui-ec'an. Ut eb lix tzolom quilaje'sach xch'ôl chirilbal.

⁵²lebo neboli porozumeli pri tých chleboch, ale ich srdce bolo zostalo zatvrdnuté.

⁵²Que'sach xch'ôl xban nak toj mâji' neque'xtau xyâlal chirix li milagro quixbânu li Jesús riq'uin li caxlan cua. K'axal cauheb xch'ôl. Jo'can nak inc'a' que'xtau ru.

⁵³A keď sa preplavili, prišli do Genezaretskej zeme a tam pristáli.

⁵³Nak que'cuulac li Jesús rochbeneb lix tzolom jun pac'al li palau, coxe'êlk sa' li tenamit Genesaret. Que'xbac' li jucub chire li ha'.

⁵⁴A keď vyšli z lode, hneď ako ho poznali,

⁵⁴Nak yôqueb chi êlc sa' li jucub, eb li cuanqueb aran ticto que'xnau nak a'an li Jesús.

⁵⁵pobehali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na ležiskách ta, kde počuli, že je.

⁵⁵Jo'can nak sa' junpât que'côeb sa' chixjunil li na'ajej chixc'ambaleb chak lix yaj chiruheb lix cuarib. Nak que'xnau bar cuan li Jesús, quilaje'xc'am li yaj riq'uin.Yalak bar quinume' li Jesús quilaje'xc'am li yaj riq'uin, jo' sa' tenamit, jo' sa' c'alebâl. Que'xq'ueheb li yaj sa' li be bar cui' yô chi numec' li Jesús. Que'xtz'âma chiru: -Bânu usilal, q'ue chikach'e' lâ cuak', chanqueb re xban nak neque'xnau nak usta ca'aj cui' re li rak' te'xch'e', te'q'uirâk. Ut chixjunileb li que'ch'e'oc re li rak', que'q'uira.

⁵⁶A kamkoľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na tržiskách kládli nemocných a prosili ho, žeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť, a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.

⁵⁶Yalak bar quinume' li Jesús quilaje'xc'am li yaj riq'uin, jo' sa' tenamit, jo' sa' c'alebâl. Que'xq'ueheb li yaj sa' li be bar cui' yô chi numec' li Jesús. Que'xtz'âma chiru: -Bânu usilal, q'ue chikach'e' lâ cuak', chanqueb re xban nak neque'xnau nak usta ca'aj cui' re li rak' te'xch'e', te'q'uirâk. Ut chixjunileb li que'ch'e'oc re li rak', que'q'uira.