¹A privolajúc si svojich dvanástich učeníkov dal im právo a moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.

¹Sa' jun li cutan li Jesús quixbokeb lix tzolom cablaju riq'uin ut quixq'ueheb xcuanquil chirisinquil li mâus aj musik'ej ut quixq'ueheb xcuanquil chixq'uirtesinquileb li yaj, a' yalak c'a'ru chi xyajelil ut raylal.

²A mená tých dvanástich apoštolov sú tieto: prvý Šimon, zvaný Peter, a Andrej, jeho brat, a Jakob Zebedeov a Ján, jeho brat.

²A'an a'in lix c'aba'eb lix tzolom cablaju, li quixxakab chok' x-apóstol: li xbên, a'an laj Simón, Pedro nayeman re; ut laj Andrés li rîtz'in; laj Jacobo ut laj Juan li rîtz'in. Laj Zebedeo, a'an lix yucua'eb;

³Filip, Bartolomej, Tomáš, colný Matúš, Jakob Alfeov, Lebeus, ktorému bolo dané prímeno Taddeus,

³laj Felipe ut laj Bartolomé; laj Tomás ut laj Mateo laj titz'ol toj; laj Jacobo li ralal laj Alfeo ut laj Lebeo aj Tadeo xcab xc'aba',

⁴Šimon Kananitský a Judáš Iškariotský, ktorý ho i zradil.

⁴laj Simón aj Canaán, ut laj Judas Iscariote, a' li quik'axtesin re li Jesús sa' ruk'eb li xic' neque'iloc re.

⁵Týchto dvanástich poslal Ježiš a prikázal im: Na cestu pohanov neodídite a do mesta Samaritánov nevojdite;

⁵Nak quixtaklaheb li cablaju a'in chi c'anjelac, li Jesús quixchak'rabiheb ut quixye reheb: -Mexxic sa' lix tenamiteb li mâcua'eb aj judío chi moco tex-oc sa' xtenamiteb aj Samaria.

⁶ale radšej iďte k ztrateným ovciam domu Izraelovho.

⁶Texxic ban riq'uineb laj judío. A'aneb li ralal xc'ajol laj Israel. Chanchaneb li carner li sachenakeb.

⁷Iďte a kážte hovoriac, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo.

⁷Ut nak yôkex chi xic, yôkex chixch'olobanquil lix yâlal ut chixyebal, "cuulac re xk'ehil nak tâq'uehek' sa' xcuanquil xban li Dios li tâcuânk xcuanquil sa' xbêneb li ralal xc'ajol," cha'kex.

⁸Nemocných uzdravujte, malomocných očisťujte, mŕtvych krieste, démonov vyháňajte; darmo ste dostali, darmo dajte.

⁸Cheq'uirtesiheb li yaj, checuaclesiheb cui'chic chi yo'yo li camenak. Cheq'uirtesiheb li saklep rix ut cherisiheb li mâus aj musik'ej. Chi mâtan xec'ul lê cuanquil ut chi mâtan ajcui' têbânu li usilal.

⁹Neberte so sebou zlata ani striebra ani obecného kovu do svojich opaskov

⁹Mâc'a' c'a'ru têc'am chêrix. Inc'a' têc'am li oro chi moco li plata, chi moco li coc' tumin k'an ru.

¹⁰ani kapsy na cestu ani po dvoje sukieň ani sandálov ani palice, lebo robotník je hoden svojho pokrmu.

¹⁰Chi moco têc'am xna'aj li c'a'ak re ru tâc'anjelak êre sa' be, chi moco têc'am xjalbal lê rak', chi moco xjalbal êxâb, chi moco êxuk'. Mêc'am li c'a'ak re ru a'in xban nak laj c'anjel, a'an tento nak tâq'uehek' re lix tzacaêmk.

¹¹A do ktoréhokoľvek mesta alebo mestečka vojdete, dopýtajte sa, kto by v ňom bol toho hodný; a tam zostaňte, dokiaľ nevyjdete.

¹¹Ut yalak bar tenamitil ut c'alebâl toxex-ocak cui', patz'omak ani tâc'uluk êre chi sa sa' xch'ôl, ut aran texhilânk riq'uin toja' yâl jok'e texxic.

¹²A vchádzajúc do domu pozdravte ho.

¹²Ut nak tex-oc sa' li cab, q'uehomak xsahil xch'ôleb ut têtz'âma li tuktûquil usilal sa' xbêneb li cuanqueb sa' li cab.

¹³A keď bude dom hodný, nech prijde naň váš pokoj; a keď nebude hodný, nech sa váš pokoj navráti k vám.

¹³Ut cui texc'ulek' sa' usilal, tâcanâk riq'uineb li tuktûquil usilal. Ut cui inc'a' texc'ulek' sa' usilal, inc'a' ajcui' tâcanâk riq'uineb li tuktûquil usilal. Tâsuk'îk cui'chic êriq'uin.

¹⁴A ktokoľvek by vás neprijal ani nepočul vašich slov, idúc z toho domu alebo z toho mesta vytraste prach svojich nôh.

¹⁴Ut yalak ani inc'a' tâc'uluk êre chi moco târabi lê râtin, nak tex-êlk sa' li cab a'an, malaj ut sa' li tenamit, têchik'chik'i li poks cuan chêrok chok' retalil nak inc'a' chic texc'oxlak chirix li na'ajej a'an.

¹⁵Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude zemi Sodomänov a Gomoranov v deň súdu než tomu mestu.

¹⁵Relic chi yâl tinye êre nak toj cubenak ca'ch'in lix tojbal xmâqueb li tenamit Sodoma ut li tenamit Gomorra chiru lix tojbal xmâqueb li tenamit a'an sa' xk'ehil li rakba âtin.

¹⁶Hľa, ja vás posielam ako ovce medzi vlkov. Tedy buďte opatrní jako hadi a prostí jako holubi.

¹⁶Chenauhak nak lâin tintaklânk êre sa' xyânkeb li xic' neque'iloc êre. Chanchanakex li carner sa' xyânkeb laj xoj. Sêbak êch'ôl jo'cakex li c'anti' ut tîcak êch'ôl jo'cakex li paloma.

¹⁷Vystríhajte sa ľudí, lebo vás budú vydávať staväjúc vás pred vysoké cirkevné rady a vo svojich synagógach vás budú bičovať,

¹⁷Cauhak lê ch'ôl xban nak cuanqueb li te'k'axtesînk êre sa' ruk'eb laj rakol âtin. Ut chi mâc'a' êmâc texsaq'uek' xbaneb sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío.

¹⁸áno i pred vladárov i pred kráľov budete vodení pre mňa, na svedoctvo im aj pohanom.

¹⁸Ut texc'amek' chiruheb li acuabej ut chiruheb li rey sa' inc'aba' lâin. Ut têch'olob lix yâlal chiruheb a'an, jo' ajcui' chiruheb li mâcua'eb aj judío.

¹⁹A keď vás vydajú, nestarajte sa o to, jako alebo čo by ste mali hovoriť. Lebo vám bude dané v tú hodinu, čo budete mať hovoriť.

¹⁹Ut nak toxexxakabâk chiruheb, mexc'oxlac chirix li c'a'ru têye, chi moco texc'oxlak chirix chanru tex-âtinak xban nak sa' li hônal a'an tâyehek' êre c'a'ru têye.

²⁰Lebo nie ste to vy, ktorí hovoríte, ale vašeho Otca Duch, ktorý hovorí vo vás.

²⁰Mâcua' lâex li tex-âtinak. A' ban li Santil Musik'ej tââtinak. Yal tixto'oni lix tz'ûmal êre.

²¹Lebo brat brata vydá na smrť a otec dieťa, a povstanú deti na rodičov a usmrtia ich.

²¹Sa' eb li cutan a'an, cuan li asbej tixk'axtesi li îtz'inbej re tâcamsîk ut cuan li îtz'inbej tixk'axtesi li asbej. Ut cuan li yucua'bej tixk'axtesi li alalbej. Ut cuan li alalbej xic' te'rileb lix na' xyucua' ut te'xq'ueheb chi camsîc.

²²A budete nenávidení od všetkých pre moje meno, ale ten, kto zotrvá do konca, bude spasený.

²²Ut chixjunileb xic' te'ilok êre sa' inc'aba'. Abanan li ani te'cuyuk xc'ulbal li raylal toj sa' roso'jic lix yu'am, eb a'an te'colek'.

²³A keď vás budú prenasledovať v tomto meste, utečte do iného; lebo ameň vám hovorím, že nedokončíte miest Izraelových, dokiaľ neprijde Syn človeka.

²³Nak texrahobtesîk sa' jun li tenamit, texxic sa' jalan chic. Relic chi yâl ninye êre nak toj mâji' ajcui' nequechoy xbeninquil chixjunileb li tenamit cuanqueb Israel te'xnau nak xolinêlk lâin li C'ajolbej.

²⁴Učeník nie je nad svojho učiteľa ani sluha nad svojho pána;

²⁴Junak li yô chi tzoloc inc'a' naru tixk'ax xcuanquil li yô chi tzoloc re, chi moco li môs naxk'ax xcuanquil lix patrón.

²⁵dosť je učeníkovi, aby bol ako jeho učiteľ, a sluha, aby bol ako jeho pán. Ak domáceho pána nazvali Belzebúbom, čím väčšmi jeho domácich!

²⁵Chic'ojlâk xch'ôl li yô chi tzoloc nak tâcuulak jo' laj tzolol re, ut li môs jo'cak lix patrón. Cui aj tza nayehe' re laj êchal cab, ¿ma toja' ta chic inc'a' te'yehek' aj tza reheb li ralal xc'ajol?

²⁶Teda nebojte sa ich! Lebo nič nie je skryté, čo by nemalo byť odkryté, ani tajné, čo by sa nemalo zvedieť.

²⁶Jo'can utan mexxucuac chiruheb li xic' neque'iloc êre. Mâ jun na'leb mukmu anakcuan chi inc'a' ta tâtaumânk ru mokon, ut mâc'a' mukmu anakcuan chi inc'a' tâc'utbesîk.

²⁷Čo vám hovorím vo tme, povedzte na svetle, a to, čo počujete v ucho, hlásajte na domoch.

²⁷Li c'a'ru xexintzol cui' êjunes, a'an têye chiruheb chixjunileb, ut li c'a'ru xinye êre êjunes, a'an têye chi cau xyâb êcux chiruheb chixjunileb li tenamit.

²⁸A nebojte sa tých, ktorí vraždia telo a ktorí nemôžu zavraždiť dušu; ale sa radšej bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zatratiť v pekle.

²⁸Mexxucuac chiruheb laj camsinel xban nak li âmej inc'a' naru te'xcamsi. A' li têxucua ru, a'an li Kâcua' li cuan xcuanquil chixcamsinquil li tibelej ut chixtaklanquil li âmej sa' xbalba.

²⁹Či sa nepredávajú dva vrabce za groš? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vášho Otca.

²⁹¿Ma inc'a' ta bi' nac'ayîc cuib chi tzentzeyul chi jun centavo? K'axal cubenak xtz'ak, abanan mâ jun li ch'ina tzentzeyul nacam chi inc'a' ta tixnau li Dios lê Yucua'.

³⁰Ale vám sú ešte aj len všetky vlasy na hlave spočítané!

³⁰Jo'can ajcui' li rismal lê jolom ajlanbileb chixjunil xban li Dios.

³¹Tedy nebojte sa, vy ste drahší nad mnoho vrabcov.

³¹Jo'can nak mexxucuac chiruheb li xic' neque'iloc êre xban nak lâex k'axal terto êtz'ak chiruheb nabal chi tzentzeyul.

³²Každého tedy, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyznám i ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.

³²Li ani naxye chiruheb li tenamit nak niquinixpâb, lâin tinye chiru lin Yucua' cuan sa' choxa nak a'an li cualal.

³³A kto by mňa zaprel pred ľuďmi, toho i ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.

³³Ut li ani tâtz'ektânânk cue chiruheb li tenamit, lâin tintz'ektâna ajcui' a'an chiru lin Yucua' cuan sa' choxa.

³⁴Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč.

³⁴Mêc'oxla nak xinchal ta chixq'uebal li tuktûquil usilal sa' ruchich'och'. Xinchal ban chixch'olobanquil lix yâlal; ut xban lix yâlal li nach'olobâc, nacuan li ch'a'ajquilal.

³⁵Lebo som prišiel rozdeliť človeka proti jeho otcovi a dcéru proti jej materi a nevestu proti jej svokre,

³⁵Xinchal ut chixch'olobanquil lix yâlal ut li ani tâpâbânk cue, te'xc'ul li raylal. Li alalbej tâcuânk sa' ra xîc' riq'uin lix yucua', ut li co'bej tâcuânk sa' ra xîc' riq'uin lix na', ut li alibej tâcuânk sa' ra xîc' riq'uin li na'bej sa' inc'aba' lâin.

³⁶a nepriateľmi človeka budú jeho domáci.

³⁶Li cuanqueb sa' jun cabal, xic' te'ril rib sa' inc'aba' lâin.

³⁷Ten, kto má radšej otca alebo mater ako mňa, nie je ma hodný; a kto má radšej syna, alebo dcéru ako mňa, nie je ma hodný;

³⁷Ut ani k'axal naxra xna' xyucua' chicuu lâin, moco xc'ulub ta nak tinc'ul chok' cualal. Ut ani k'axal naxra li ralal xc'ajol chicuu lâin, moco xc'ulub ta nak tinc'ul chok' cualal.

³⁸a kto neberie svojho kríža a nejde za mnou, nie je ma hodný.

³⁸Li ani tixcuy intâkenquil usta tixc'ul li camsîc sa' inc'aba', li jun a'an xc'ulub nak tinc'ul chok' cualal. Abanan li ani inc'a' tixcuy intâkenquil, li jun a'an moco xc'ulub ta nak tinc'ul chok' cualal.

³⁹Kto najde svoju dušu, ztratí ju, a kto pre mňa ztratí svoju dušu, najde ju.

³⁹Li ani naxra lix yu'am arin sa' ruchich'och', a'an tixsach li junelic yu'am. Ut li ani tixsach lix yu'am arin sa' ruchich'och' sa' inc'aba' lâin, a'an târêchani li junelic yu'am.

⁴⁰Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal.

⁴⁰Li ani tâc'uluk êre lâex, tinixc'ul ajcui' lâin. Ut li ani tâc'uluk cue, tixc'ul ajcui' li xtaklan chak cue.

⁴¹Kto prijíma proroka v mene proroka, dostane odplatu proroka, a kto prijíma spravedlivého v mene spravedlivého, dostane odplatu spravedlivého.

⁴¹Li ani tâc'uluk re junak profeta chi anchal xch'ôl xban nak a'an naxye râtin li Dios, li jo' q'uial lix k'ajcâmunquil li tixc'ul li profeta, a'an ajcui' li tixc'ul li tâc'uluk re. Ut li ani tâc'uluk re li tîc xch'ôl xban nak a'an tîc xch'ôl, li jo' q'uial lix k'ajcâmunquil li tixc'ul li tîc xch'ôl, a'an ajcui' li tixc'ul li tâc'uluk re.Li ani tixq'ue jun sec'ak ruc'a junak reheb lin tzolom usta cubenak xcuanquil, cui tixq'ue li ruc'a xban nak a'an intzolom, relic chi yâl ninye êre nak li jun a'an tixc'ul lix k'ajcâmunquil.

⁴²A ktokoľvek by napojil jedného z týchto malých čo len pohárom čerstvej vody, v mene učeníka, ameň vám hovorím, že neztratí svojej odplaty.

⁴²Li ani tixq'ue jun sec'ak ruc'a junak reheb lin tzolom usta cubenak xcuanquil, cui tixq'ue li ruc'a xban nak a'an intzolom, relic chi yâl ninye êre nak li jun a'an tixc'ul lix k'ajcâmunquil.