¹Vystríhajte sa, aby ste nedávali svojej almužny pred ľuďmi nato, aby vás videli, lebo ináče nemáte odplaty u svojho Otca, ktorý je v nebesiach.

¹Cheq'uehak retal c'a'ru nequebânu. Cui lâex têbânu li usilal yal re nak tex-ilek' jo' neque'xbânu eb laj fariseo, mâc'a'ak lê k'ajcâmunquil riq'uin lê Yucua' cuan sa' choxa.

²Keď tedy dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako tí pokrytci robia v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia chválili. Ameň vám hovorím, že tam majú svoju odplatu.

²Ut nak tâsi li c'a'ak re ru re li ani târaj tenk'âc, mâbânu jo' neque'xbânu laj ca' pac'al u. Eb a'an neque'xic sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío ut sa' eb li c'ayil chixyebal resil li usilal neque'xbânu re nak te'q'uehek' xlok'al xbaneb li cuînk. Relic chi yâl tinye êre nak eb a'an ac xe'xc'ul lix k'ajcâmunquil nak que'q'uehe' xlok'al xbaneb li cuînk.

³Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí tvoja pravica,

³Li c'a'ru tâsi re li mâc'a' cuan re, mâ ani aj e tâserak'i li c'a'ru xasi, chi moco tâserak'i re li tz'akal âcuamîg.

⁴aby bola tvoja almužna v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, on ti odplatí zjavne.

⁴Chabânu ban chi mukmu ut lâ yucua' li naxnau chixjunil li c'a'ak re ru nacabânu, a'an li tâk'ajcâmûnk âcue.

⁵A keď sa modlíš, nebudeš ako tí pokrytci, lebo oni sa radi stojaci modlia v synagógach a na uhloch ulíc, aby ich ľudia videli. Ameň vám hovorím, že tam majú svoju odplatu.

⁵Ut nak textijok moco jo'cakex ta eb laj ca' pac'al u. Eb a'an neque'xxakab chak ribeb chi tijoc sa' eb li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío ut neque'xxakab rib chi tijoc sa' xâla be yal re nak te'ilek'. Relic chi yâl tinye êre nak eb a'an ac xe'xc'ul lix k'ajcâmunquileb nak que'q'uehe' xlok'al xbaneb li cuînk.

⁶Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne.

⁶Ut nak textijok lâex, ocankex sa' lê rochoch, tz'apomak re li cab, ut tijonkex chiru lê Yucua' li inc'a' na-ilman ru. Ut lê Yucua' li naril chixjunil li c'a'ru nequebânu, a'an tâk'ajcâmûnk êre.

⁷Ale keď sa modlíte, nežvatlite jako pohania, lebo sa domnievajú, že pre tú svoju mnohomluvu budú vyslyšaní.

⁷Ut nak textijok, mêye q'uila âtin chi mâc'a' rajbal jo' neque'xbânu li inc'a' neque'xpâb li Dios. Eb a'an neque'xc'oxla nak riq'uin li q'uila âtin, te'abîk xban li Dios.

⁸Teda nebuďte im podobní, lebo váš Otec vie, čo potrebujete, prv než by ste ho vy prosili.

⁸Mêjuntak'êta bi' êrib riq'uin eb a'an xban nak lê Yucua' naxnau c'a'ru nac'anjelac êre chi toj mâji' nequetz'âma chiru.

⁹Vy sa tedy modlite takto: Náš Otče, ktorý si v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno!

⁹Ut lâex jo'ca'in nak textijok: At Kâcua', cuancat sa' li santil choxa, lok'oninbilak taxak lâ santil c'aba'.

¹⁰Nech prijde tvoje kráľovstvo! Nech sa stane tvoja vôľa jako v nebi, tak aj na zemi!

¹⁰Chichâlk ta lâ nimajcual cuanquilal. Chi-uxk ta li nacacuaj, jo' sa' choxa jo' ajcui' sa' ruchich'och'.

¹¹Daj nám dnes náš každodenný chlieb

¹¹Chaq'ue taxak ke li kacua kuc'a chi cuulaj cuulaj.

¹²a odpusť nám naše viny, jako aj my odpúšťame svojim vinníkom,

¹²Ut chacuy chasach ta li kamâc jo' nak nakacuyeb xmâc li neque'mâcob chiku.

¹³a neuvoď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého, lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Ameň.

¹³Ut moâq'ue taxak chi âlêc. Choâcol ban chiru li inc'a' us. Âcue li nimajcual cuanquil, li lok'onîc ut li lok'al chi junelic k'e cutan. Jo'can taxak.

¹⁴Lebo ak odpustíte ľuďom ich poklesky, odpustí aj vám váš nebeský Otec;

¹⁴Cui nequecuy xmâqueb lê ras êrîtz'in, tixcuy ajcui' êmâc lâex lê Yucua' cuan sa' choxa.

¹⁵ale ak vy neodpustíte ľuďom ich pokleskov, neodpustí ani váš Otec vašich pokleskov.

¹⁵Cui inc'a' nequecuy xmâqueb lê ras êrîtz'in, jo'can ajcui' lâex inc'a' tâcuyek' êmâc xban lê Yucua' cuan sa' choxa.

¹⁶A keď sa postíte, nebuďte jako tí pokrytci zamračení, lebo znetvarujú svoju tvár, aby bolo viditeľné ľuďom, že sa postia. Ameň vám hovorím, že už majú svoju odplatu.

¹⁶Ut nak têbânu lê ayûn, mêbânu jo' neque'xbânu laj ca' pac'al u. Eb a'an neque'xbânu rib nak raheb sa' xch'ôl yal re nak tâna'ek' nak yôqueb xbânunquil lix ayûn. Relic chi yâl tinye êre nak eb a'an ac xe'xc'ul lix k'ajcâmunquil.

¹⁷Ale ty, keď sa postíš, pomaž svoju hlavu a svoju tvár umy,

¹⁷A'ut lâex nak têbânu lê ayûn, têch'aj lê ru ut têyîb êrib chi us,

¹⁸aby nebolo viditeľné ľuďom, že sa postíš, ale tvojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne.

¹⁸re nak inc'a' tâc'utûnk chiruheb lê ras êrîtz'in nak yôquex chi ayunic. Chic'utûnk ban chiru lê Yucua' li inc'a' na-ilman ru. Ut lê Yucua' li naxnau chixjunil li nequebânu, a'an tâk'ajcâmûnk êre.

¹⁹Neshromažďujte si pokladov na zemi, kde moľ a hrdza kazí, a kde sa zlodeji prekopávajú a kradnú;

¹⁹Mêq'ue êch'ôl chixc'ûlanquil êbiomal sa' ruchich'och' bar cui' namaxen ut nak'olen ru ut bar cui' neque'oc laj êlk' chi elk'ac.

²⁰ale si shromažďujte poklady v nebi, kde ani moľ ani hrdza nekazí, a kde sa zlodeji neprekopávajú ani nekradnú;

²⁰Q'uehomak ban êch'ôl chirix lê biomal cuan sa' choxa bar cui' inc'a' namaxen chi moco nak'olen ru ut bar cui' inc'a' tâelk'âk.

²¹lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce.

²¹Jo'can nak chenauhak nak bar cuan cui' lê biomal, aran ajcui' cuânk lê c'a'ux.

²²Sviecou tela je oko. Keby tedy bolo tvoje oko prosté, celé tvoje telo bude svetlé;

²²Li xnak' êru chanchan jun li lámpara. Xban nak na-iloc li xnak' êru, cuanquex sa' cutan. Chanchan lê na'leb. Cui châbil lê na'leb, cuanquex sa' cutan saken.

²³ale keby bolo tvoje oko zlé, celé tvoje telo bude tmavé. Ak tedy svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, jaká veľká bude sama tma?

²³Cui ut inc'a' saken na-iloc li xnak' êru, cuanquex sa' k'ojyîn. Ut jo'can ajcui' lê na'leb. Cui inc'a' châbil lê na'leb, cuanquex sa' xk'ojyînal ru li mâc.

²⁴Nikto nemôže slúžiť dvom pánom, lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, buď jedného sa bude pridŕžať a druhým pohŕdať - nemôžete slúžiť Bohu i mamonu.

²⁴Mâ ani naru nac'anjelac chiru cuib chi patrón. Naru tixra li jun ut tixtz'ektâna li jun chic malaj ut xic' târil li jun ut tix-oxlok'i li jun chic. Jo'can nak mâ jok'e naru têc'oxla li Dios cui ca'aj cui' lê biomal nequec'oxla.

²⁵Preto vám hovorím: Nestarajte sa o svoj život, že čo budete jesť alebo čo budete piť, ani o svoje telo, čím sa odejete. Či nie je život viac ako pokrm a telo ako odev?

²⁵Jo'can ut nak ninye êre: Mixic êch'ôl chirix lê cua êruc'a chi moco chirix chanru têtikib êrib. ¿Ma inc'a' ta bi' k'axal lok' li kayu'am chiru li c'a'ru takatzaca? ¿Ma inc'a' ta bi' k'axal lok' li kayu'am chiru li kak'?

²⁶Pozrite na nebeské vtáctvo, že nesejú ani nežnú ani neshromažďujú do stodôl, a váš nebeský Otec ich živí! A či ich vy o veľa neprevyšujete?

²⁶Cheq'uehak retal li xul li neque'rupupic chiru choxa. Eb a'an inc'a' neque'au, chi moco neque'k'oloc chi moco neque'xxoc xtzacaêmk sa' c'ûlebâl. Ut lê Yucua' cuan sa' choxa, a'an naq'uehoc xcuaheb. ¿Ma inc'a' ta bi' k'axal rarôquex lâex chiruheb a'an?

²⁷A kto z vás starajúc sa môže pridať k veľkosti svojej postavy jeden lakeť?

²⁷¿Ani êre lâex târûk tixtik ru lix yu'am usta naxic xch'ôl xc'oxlanquil?

²⁸A o odev prečože sa staráte? Povážte poľné ľalie, ako rastú: nepracujú ani nepradú;

²⁸¿C'a'ut nak naxic êch'ôl chi c'oxlac chirix lê rak'? Q'uehomak retaleb li utz'u'uj sa' pim chanru nak neque'q'ui chi inc'a' neque'c'anjelac chi moco neque'quemoc.

²⁹a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty jako jedna z nich.

²⁹A'ut lâin tinye êre, usta c'ajo' xchak'al ru lix tikibanquil laj Salomón, abanan inc'a' quixtau xchak'al ru li utz'u'uj a'in.

³⁰Ak tedy poľnú trávu, ktorá je dnes a zajtra môže byť hodená do pece, Bôh tak odieva, či azda vás nie o veľa viacej? Ľudia malej viery!

³⁰Lâex inc'a' nequexpâban chi tz'akal. Ut cui li Dios naxq'ue lix ch'ina'usal li pim li cuan junpât ajcui' ut cuulaj q'uebilak sa' xam, ¿ma toja' ta chic lâex inc'a' textikib?

³¹Nestarajte sa tedy a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa zaodejeme?

³¹Jo'can ut nak moco yôkex ta chixyebal: ¿C'a'ru takatzaca anakcuan? chi moco, ¿c'a'ru takatikib cui' kib?

³²Lebo to všetko hľadajú pohania, a veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.

³²Li inc'a' neque'xpâb li Dios neque'xq'ue xch'ôl xc'oxlanquil a'an. Abanan lê Yucua' li cuan sa' choxa naxnau li c'a'ru nequeraj ru.

³³Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravedlivosť, a to všetko vám bude pridané.

³³Li c'a'ru li têsic' xbên cua, a'an lix nimajcual cuanquilal li Dios ut lix tîquilal, ut chixjunil li c'a'ak re ru a'in talajq'uehek' êre chok' xtz'akob.Jo'can ut nak mexc'oxlac chirix li cutan re cuulaj xban nak a'an tâc'oxlamânk ajcui' cuulaj. Tz'akalak riq'uin li ch'a'ajquilal li naxc'am chak li junjûnk chi cutan.

³⁴Teda nestarajte sa o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň sa bude starať o svoje veci. Dosť má deň na svojom trápení.

³⁴Jo'can ut nak mexc'oxlac chirix li cutan re cuulaj xban nak a'an tâc'oxlamânk ajcui' cuulaj. Tz'akalak riq'uin li ch'a'ajquilal li naxc'am chak li junjûnk chi cutan.