1A povstal veliký krik ľudu a ich žien proti ich bratom Židom.
1Saß eb li cutan aßan eb li cuînk joßqueb ajcuiß li ixk queßoc chixcuechßbal rixeb li rech tenamitil.
2Pretože boli niektorí takí, ktorí hovorili: Je nás mnoho, našich synov a našich dcér; zadovážime si za nich zbožia a budeme jesť a tak budeme žiť!
2Cuan queßyehoc re: —Lâo nabalo ut nabaleb ajcuiß li kalal kacßajol ut tzacânc teßraj. Tento takasicß bar takatau katrigo re tocuaßak ut incßaß tocâmk.—
3A boli iní, ktorí hovorili: Pozastavujeme svoje polia a svoje vinice a svoje domy a zadovážime si zbožia v tomto hlade.
3Ut cuan ajcuiß queßyehoc re: —Xban li cueßej xkaqßue chi prenda li kachßochß joß ajcuiß li kacuîmk ut li kochoch re târûk takalokß katrigo re tocuaßak.—
4A zase niektorí iní hovorili: Požičali sme si peniaze na daň kráľovu zastaviac svoje polia a svoje vinice,
4Ut cuan cuißchic queßyehoc re: —Lâo xkapatzß katumin chi toß re târûk takatoj li tento xtojbal re li rey. Ut xkaqßue li kachßochß chi prenda joß ajcuiß li kacuîmk, chanqueb.
5kým predsa je naše telo jako telo našich bratov; jakí sú ich synovia, takí sú aj naši synovia, a hľa, my depceme svojich synov a svoje dcéry predávajúc ich za otrokov, a už aj sú niektoré z našich dcér zdeptané za otrokyne, a nemôžeme si pomôcť, a naše polia a naše vinice majú iní. -
5—Lâo kacomon kib riqßuineb li biom. Ut li kalal kacßajol juntakßêteb ajcuiß riqßuineb li ralal xcßajol eb aßan. Moco jalaneb ta chic aßan chiku lâo. Abanan lâo tento nak takacßayiheb li kalal kacßajol chokß xmôseb aßan. Cuanqueb karabin ac xkacßayiheb chokß xmôseb aßan ut incßaß chic naru nakisiheb riqßuineb xban nak mâcßaß chic cuan ke. Li kachßochß ut li kacuîmk jalan chic aj e, chanqueb.
6Preto som sa veľmi rozhneval, keď som počul ich krik a tie slová.
6Ut lâin, cßajoß nak quichal injoskßil nak quicuabi li cßaßru queßxye.
7A rozmýšľal som o tom vo svojom srdci a dohováral som popredným a pohlavárom správy a povedal som im: Vy úžerou utiskujete každý svojho brata! A svolal som proti nim veľké shromaždenie.
7Quincßoxla chi us cßaßru tinbânu. Ut quinkßuseb li biomeb ut li nequeßtaklan saß xbêneb li tenamit ut quinye reheb: —¿Ma us nak nequepatzß ral li tumin li nequetoßoni reheb lê rech tenamitil?— Ut quinye ajcuiß reheb nak teßxchßutub ribeb re nak takacßûb ru cßaßru takabânu.
8A riekol som im: My kupujeme svojich bratov Židov, ktorí boli predaní pohanom, podľa svojej možnosti. A čo azda aj vy budete predávať svojich bratov, aby sa potom nám predávali? A mlčali ani nenašli slova.
8Ut quinye reheb: —Xkisiheb rubel xcuanquil li jalan tenamit li kech tenamitil. Xkabânu li joß qßuial coru xbânunquil. Ut lâex chic yôquex chi rahobtesînc reheb li kech tenamitil. Ut anakcuan, ¿ma toj takisiheb cuißchic rubel êcuanquil lâex? chanquin reheb. Ut mâ jun reheb quichakßoc xban nak incßaß chic queßxtau cßaßru queßxye.
9A ďalej som povedal: Nie je to dobrá vec, ktorú robíte. Či nemáte radšej chodiť v bázni našeho Boha ako v potupe pohanov, našich nepriateľov?
9Ut quinye ajcuiß reheb: —Li cßaßru yôquex chixbânunquil, aßan incßaß us. Lâex incßaß nequexucua ru li Dios. Yôquex ban chixbânunquil joß nequeßxbânu li jalan tenamit li xicß nequeßiloc ke, re nak incßaß texrahobtesîk xban eb aßan.
10A veď i ja, moji bratia a moji služobníci im požičiavame peniaze i zbožie. Nože zanechajme tú úžeru!
10Lâin ut eb li cuechßalal joßqueb ajcuiß li nequeßcßanjelac chicuu yôco ajcuiß chixqßuebaleb xtrigo ut xtumineb chi toß. Abanan nintzßâma chêru nak incßaß chic takapatzß reheb lix cßaseb.
11Navráťte im, prosím, ešte dnes ich polia, ich vinice, ich olivové sady a ich domy a celý úrok peňazí a zbožia, vína a oleja, čo od nich úžerou beriete.
11Ut nintzßâma ajcuiß chêru nak anakcuan ajcuiß têkßaxtesi cuißchic reheb lix chßochßeb, li racuîmkeb uvas ut olivos, joß ajcuiß li rochocheb. Ut têkßaxtesi ajcuiß reheb li ral li tumin li ac xecßul joß ajcuiß li trigo, li aceite ut li uvas li ac xecßul.—
12A odpovedali: Navrátime a nebudeme pohľadávať od nich. Urobíme tak, ako hovoríš. Vtedy som svolal kňazov a zaviazal som ich prísahou, aby urobili tak.
12Ut eb aßan queßchakßoc ut queßxye: —Takakßaxtesi reheb chixjunil li ac xkacßul ut incßaß chic takapatzß reheb. Takabânu joß xaye ke, chanqueb. Joßcan nak quinbokeb laj tij re nak chiruheb aßan teßxye riqßuin juramento nak teßxbânu li cßaßru ac xeßxye.
13Vytriasol som i svoje ňádra a povedal som: Tak nech vytrasie Bôh každého muža, ktorý by nedodržal toho slova, z jeho domu a z výťažku jeho práce, a nech je taký vytrasený a prázdny! Na to rieklo celé shromaždenie: Ameň! A chválili Hospodina. A tedy ľud urobil tak.
13Ut quinchikß ru li cuakß chiruheb ut quinye reheb: —Joßcaßin taxak tixbânu li Kâcuaß Dios nak târisi saß rochoch ut saß lix cßanjel li ani incßaß tâbânûnk re li cßaßru xye. Chi-isîk ta chi mâcßaß chic cuan re, chanquin reheb. Ut chixjunileb li tenamit queßxye: —Joßcan taxak tâuxmânk, chanqueb. Ut chixjunileb li tenamit queßxbânu joß queßxye ut queßxlokßoni li Kâcuaß.
14Ani odo dňa, ktorého mi prikázali, aby som bol ich vojvodom v zemi Júdovej, od dvadsiateho roku až do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, dvanásť rokov, nejedol som vojvodského chleba ani ja ani moji bratia.
14Ac yô chic junmay chihab roquic laj Artajerjes chokß rey nak quinixxakab chi taklânc saß xbêneb laj Judá. Chalen saß li cutan aßan toj quicuulac li cablaju xcaßcßâl chihab roquic chokß rey, chi moco lâin, chi moco li cuechßalal kacßul li tzacaêmk li kacßulub raj xtzacanquil joß queßxtzaca li nequeßtaklan. Chiru li cablaju chihab nak cuanquin chi taklânc incßaß quinpuersi li tzacaêmk incßulub raj xcßulbal.
15A drievni vojvodovia, ktorí boli predo mnou, uvaľovali ťarchu na ľud berúc od nich na chlieb a na víno, keď už boli vybrali v peňazoch štyridsať šeklov. Ba ešte aj ich sluhovia panovali nad ľudom, ale ja som tak nerobil, pretože som sa bál Boha.
15Eb li queßcuan chi taklânc saß xbêneb li tenamit nak toj mâjiß nin-oc lâin, kßaxal cuißchic nabal li tumin queßxpatzß reheb li tenamit. Rajlal cutan numenak caßcßâl chi tumin plata queßxpatzß re xcuaheb ut xvino. Ut eb li nequeßcßanjelac chiruheb queßxrahobtesi li tenamit. Abanan lâin incßaß quinbânu chi joßcan xban nak ninxucua ru li Dios.
16Ale aj pri práci toho múru som spolu opravoval, a nekúpili sme poľa, a všetci moji služobníci boli tam shromaždení ku práci.
16Ut lâin quinqßue inchßôl chi cßanjelac riqßuin xyîbanquil li tzßac li sutsu cuiß li tenamit. Ut eb li nequeßtrabajic chicuu queßxqßue ajcuiß xchßôleb chi oquênc saß li cßanjel. Ut incßaß kacßoxla xlokßbal kachßochß.
17A k tomu Židia a pohlavári správy, sto päťdesiat mužov, ako aj tí, ktorí prichádzali k nám z národov, ktoré boly vôkol nás, jedávali pri mojom stole.
17Jun ciento riqßuin mero ciento laj judío li nequeßcuaßac saß li cuochoch. Saß xyânkeb aßan cuanqueb li nequeßcßamoc be saß li tenamit. Ut mâcßaßeb saß ajl li nequeßchal chak saß eb li tenamit li cuanqueb chi nachß kiqßuin.
18A tak to, čo bolo pripravené na jeden deň, bolo: jeden vôl, šesť vybraných oviec a vtáci mi boli pripravovaní, a jeden deň v desiatich dňoch dávalo sa všelijakého vína hojne. A pri tom pri všetkom nežiadal som vojvodského chleba, lebo to bola ťažká služba, ktorá doliehala na ten ľud.
18Chixjunil li nasachman rajlal cutan re li katzacaêmk, aßan aßin xqßuial: jun cuacax, cuakib châbil carner xcomoneb li sicßbil ruheb, ut queßxyîb ajcuiß caxlan. Rajlal lajêb cutan nequeßxcßam chak chi nabal li vino. Usta nabal li nasachman, abanan mâ jun sut xinpatzß reheb li tenamit li cßaßru tento raj xincßul lâin, joß li queßxcßul li queßcuan chi taklânc saß li tenamit nak kßaxal nabal li îk cuan saß xbêneb li tenamit.Chinjulticokß taxak âcue, at inDios, riqßuin li joß qßuial li us li xinbânu reheb li tenamit aßin.
19Pamätaj mi, môj Bože, na dobré čo do všetkého toho, čo som robil tomuto ľudu!
19Chinjulticokß taxak âcue, at inDios, riqßuin li joß qßuial li us li xinbânu reheb li tenamit aßin.