¹Potom dvadsiateho štvrtého dňa toho istého mesiaca shromaždili sa synovia Izraelovi postiac sa a súc oblečení v smútočnom rúchu drsnom a majúc zem posypanú na sebe.

¹Queßxchßutub ribeb chixjunileb saß li câhib xcaßcßâl xbe li po aßan ut queßxbânu lix ayûn. Queßxqßue li kßesnal tßicr chirixeb ut queßxqßue li poks saß xjolomeb retalil nak ra saß xchßôleb xban lix mâqueb.

²A semä Izraelovo sa boli oddelili od všetkých synov cudziny a stojac vyznávali svoje hriechy a neprávosti svojich otcov.

²Queßrisi ribeb saß xyânkeb li mâcuaßeb aj Israel. Queßxxakab ribeb ut queßxye: —Xomâcob lâo ut queßmâcob ajcuiß chak li kaxeßtônil yucuaß, chanqueb.

³A povstanúc na svojom mieste čítali z knihy zákona Hospodina, svojeho Boha, štvrtinu dňa a štvrtinu vyznávali a klaňali sa Hospodinovi, svojmu Bohu.

³Ut nak ac xakxôqueb saß lix naßajeb chiru oxib ôr qui-ileß xsaß li hu li tzßîbanbil cuiß li chakßrab li quiqßueheß reheb xban li Kâcuaß lix Dioseb. Ut chiru li oxib ôr chic yôqueb chixpatzßbal xcuybal xmâqueb ut queßxlokßoni li Kâcuaß lix Dioseb.

⁴A povstal na vyvýšenom mieste Levitov Ješua, Banaj, Kadmiel, Šebaniáš, Bunni, Šerebiáš, Báni a Chenáni a kričali veľkým hlasom k Hospodinovi, svojmu Bohu.

⁴Ut chirix aßan queßnumeß chi ubej eb laj levita. Aßaneb aßin: laj Jesúa, laj Bani, laj Cadmiel, laj Sebanías, laj Buni, laj Serebías, laj Bani ut laj Quenani. Queßxyâba xcßabaß li Kâcuaß lix Dioseb chi cau xyâb xcuxeb.

⁵A riekli Levitovia, Ješua, Kadmiel, Báni, Chašabneiáš, Šerebiáš, Hodiáš, Šebaniáš a Petachiáš: Vstaňte, dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu, od vekov až na veky! A nech dobrorečia menu tvojej slávy a vyvýšenému nad každé dobrorečenie a chválu!

⁵Laj Jesúa, laj Cadmiel, laj Bani, laj Hasabnías, laj Serebías, laj Hodías, laj Sebanías, ut laj Petaías queßxye reheb li tenamit: —Cuaclinkex. Qßuehomak xlokßal li Kâcuaß li kaDios, li kßaxal nim xcuanquil. Qßuehomak xlokßal chi junelic. Chiqßuehekß taxak xlokßal lix lokßlaj cßabaß ut chinimâk taxak ru chi junelic kße cutan.—

⁶Ty si, ó, Hospodine, ty si sám jediný! Ty si učinil nebesia, nebesia nebies a všetko ich vojsko, zem a všetko, čo je na nej, moria a všetko, čo je v nich, a ty dávaš tomu všetkému život, a vojsko nebies sa tebe klania.

⁶Ut laj Esdras quitijoc ut quixye: —At Kâcuaß, caßaj cuiß lâat li Dios. Mâ ani chic junak Dios. Caßaj cuiß lâat. Lâat catyîban re li choxa joß ajcuiß chixjunil li cuan chiru. Lâat catyîban re li ruchichßochß ut chixjunil li cuan chiru. Lâat catyîban re li palau joß ajcuiß chixjunil li cuan chi saß. Lâat nacaqßue xyußameb chixjunil li cßaßru cuan. Joßcan nak chixjunileb li cuanqueb saß choxa nacateßxlokßoni.

⁷Ty si, Hospodine, ten Bôh, ktorý si si vyvolil Abrama a vyviedol si ho z Úr Chaldejov a dal si mu meno Abrahám.

⁷At Kâcuaß Dios, lâat catsicßoc ru laj Abram ut lâat ajcuiß cat-isin chak re Ur, saß lix tenamiteb laj Caldea. Ut lâat catqßuehoc Abraham chokß xcßabaß.

⁸A našiel si jeho srdce verné pred sebou a učinil si s ním smluvu, že dáš zem Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Jebuzeja a Gergezeja, že ju dáš jeho semenu a uskutočnil si svoje slová, lebo ty si spravedlivý.

⁸Lâat caqßue retal nak aßan tîc xchßôl châcuu. Joßcan nak cabânu li contrato riqßuin ut caye re nak tâqßue reheb li ralal xcßajol lix chßochßeb laj cananeo, eb laj heteo ut eb laj amorreo ut eb laj ferezeo, ut eb laj jebuseo ut eb laj gergeseo. Lâat caqßue reheb li cßaßru cayechißi re laj Abraham xban nak lâat tîc âchßôl.

⁹A pohliadol si na trápenie našich otcov v Egypte a ich krik si počul pri Rudom mori.

⁹Ut caqßue ajcuiß retal chanru nak yôqueb chi cßuluc raylal li kaxeßtônil yucuaß aran Egipto ut cacuabi nak queßxyâba lâ cßabaß nak cuanqueb chire li Caki Palau.

¹⁰A dal si činiť znamenia a zázraky na faraonovi a na všetkých jeho sluhoch a na všetkom ľude jeho zeme, lebo si vedel, že prevádzali pýchu proti nim, a tak si si učinil meno, jako to vidieť dnes.

¹⁰Cabânu lix nînkal ru milagro sachba chßôlej rilbal re risinquil xcuanquil laj faraón, joßqueb ajcuiß li nequeßcßanjelac chiru, joßqueb ajcuiß chixjunileb laj Egipto xban nak lâat caqßue retal chanru nak queßrahobtesîc li kaxeßtônil yucuaß xbaneb. Joßcan nak chalen anakcuan naßno saß chixjunil li tenamit nak lâat nacabânu li xnînkal ru milagro.

¹¹A more si rozdelil vo dvoje pred nimi, takže prešli prostredkom mora po suchu, a tých, ktorí ich stíhali, vrhol si do hlbín ako nejaký kameň do mohutných vôd prudkých.

¹¹Lâat cajach li palau chi ribil re nak chaki li chßochß teßnumekß cuiß laj Israel saß xyi li palau. Ut eb li yôqueb chitâkênc reheb re teßxchap, casach ruheb saß li haß. Chanchan nak nacuteß junak nimla pec saß xchamal li haß nak queßosoß.

¹²A viedol si ich v oblakovom stĺpe vodne a v ohnivom stĺpe vnoci osvecujúc im cestu, ktorou mali ísť.

¹²Lâat catcßamoc be chiruheb laj Israel chi cutan riqßuin jun li chok ut chi kßek catcßamoc be chiruheb riqßuin jun li xam re nak teßril lix beheb bar yôkeb chi xic.

¹³Potom si sostúpil na vrch Sinai a hovoril si s nimi s neba, dal si im spravedlivé súdy a pravdivé zákony vyučujúce, dobré ustanovenia a prikázania.

¹³Saß xbên li tzûl Sinaí cat-âtinac riqßuineb. Toj saß choxa cacuâtinaheb chak. Caqßue lâ chakßrab reheb re nak teßcuânk saß tîquilal. Tzßakal re ru ut châbil li chakßrab li caqßue reheb.

¹⁴A dal si im poznať sobotu svojej svätosti a prikázal si im zachovávať prikázania, ustanovenia a vyučujúci zákon skrze Mojžiša, svojho služobníka.

¹⁴Ut caqßue ajcuiß reheb li chakßrab chirix li hilobâl cutan li kßaxal lokß châcuu. Li chakßrab aßin ac quicßuteß ajcuiß chak chiruheb xban laj Moisés laj cßanjel châcuu.

¹⁵Dal si im aj chlieb z neba v ich hlade a vyviedol si im vody zo skaly v ich smäde a riekol si im, aby vošli dedične zaujať zem, vzhľadom na ktorú si bol pozdvihol svoju ruku prisahajúc, že im ju dáš.

¹⁵Ut nak queßtzßoca, saß choxa quichal chak li cua caqßue chixcuaßeb. Ut nak tâchakik reheb, cacuisi li haß saß li sakônac ut caqßue reheb. Caye ajcuiß reheb nak teßoc saß li naßajej li cayechißi reheb riqßuin juramento.

¹⁶Ale oni a naši otcovia prevádzali pýchu a zatvrdili svoju šiju a nepočúvali na tvoje prikázania.

¹⁶Abanan eb li kaxeßtônil yucuaß queßxkßet lâ cuâtin. Queßxcacuubresi lix chßôleb ut incßaß queßraj rabinquil li chakßrab li caqßue reheb.

¹⁷A nechceli počuť ani nepamätali na tvoje divy, ktoré si činil pri nich, ale zatvrdili svoju šiju a ustanovili si vodcu, aby sa vrátili do svojho rabstva vo svojej spúre. Ale ty si Bôh odpúšťania, milosrdný a ľútostivý, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a preto si ich neopustil.

¹⁷Incßaß queßraj xbânunquil li cßaßru caye reheb chi moco queßjulticoß reheb li xnînkal ru milagro cabânu chak reheb junxil. Queßxcacuubresi ban xchßôleb ut queßxkßetkßeti ribeb châcuu. Xban xcacuil xchßôleb queßoc xsicßbal junak re tâcßamok be chiruheb re teßsukßîk cuißchic Egipto. Abanan lâat, at Dios, kßaxal nim lâ cuyum. Incßaß nacatjoskßoß saß junpât. Kßaxal châbilat ut nacat-uxtânan u. Joßcan nak incßaß catzßektânaheb.

¹⁸Ba ešte si spravili aj teľa - sliatinu a povedali: Toto je tvoj boh, ktorý ťa vyviedol hore z Egypta! A dopustili sa veľkých rúhaní.

¹⁸Ut queßxyîb jun li cuacax oro ut queßxqßue chokß xdioseb. Queßxye nak aßan lix dioseb li qui-isin chak reheb Egipto ut cßajoß li mâusilal queßxbânu. Chi moco riqßuin aßan catzßektânaheb.

¹⁹Ale ty vo svojom mnohom zľutovaní jednako si ich len neopustil na púšti. Oblakový stĺp neuhnul zponad nich vodne, aby ich viedol cestou, ani ohnivý stĺp vnoci, aby im svietil a osvecoval cestu, ktorou mali ísť.

¹⁹Xban xnimal lâ cuusilal lâat incßaß catzßektânaheb nak yôqueb chak chi numecß saß li chaki chßochß. Lâat ban catcßamoc be chiruheb xban nak li chok incßaß quisach chiruheb nak yôqueb chi bêc chi cutan. Joßcan ajcuiß chiru kßojyîn, incßaß quisach li xam chiruheb li yô chi cßutuc lix beheb nak yôqueb chi xic.

²⁰A dal si svojho dobrého Ducha, aby ich učil rozumu, a svojej manny si neodňal od ich úst a dal si im vody v ich smäde.

²⁰Caqßue chak lâ Santil Musikß reheb re xcßutbal lix yâlal chiruheb. Incßaß quipaltoß chiruheb lix cuaheb. Junelic catakla chak li maná re teßxcuaß. Joßcan ajcuiß li rucßaheb, incßaß quipaltoß chiruheb.

²¹Štyridsať rokov si ich zaopatroval na púšti; nemali nedostatku; ich rúcha nezvetšely, a ich nohy neopuchly.

²¹Caßcßâl chihab cachßolaniheb nak yôqueb chak chi numecß saß li chaki chßochß ut mâcßaß quipaltoß reheb. Li rakßeb incßaß quikßeloß chi moco li rokeb quisîpoß chi bêc.

²²Potom si im dal kráľovstvá a národy a podelil si ich na kraje. A tak zaujali dedične zem Síchonovu a zem kráľa Chešbona a zem Óga, kráľa Bázana.

²²Lâat cakßaxtesiheb li tenamit saß rukßeb rochbeneb lix reyeb. Queßrêchani chixjunil li naßajej Hesbón bar quicuan cuiß li rey Sehón, joß ajcuiß li naßajej Basán bar quicuan cuiß li rey Og.

²³A ich synov si rozmnožil, čo do počtu, jako hviezdy nebies. A voviedol si ich do zeme, o ktorej si povedal ich otcom, aby vošli do nej zaujať ju dedične.

²³Caqßueheb chi tâmc li ralal xcßajoleb joß xqßuial li chahim chiru choxa. Ut cacßameb chi cuânc saß li naßajej li cayechißi reheb lix xeßtônil yucuaß.

²⁴A tak vošli synovia a zaujali zem dedične, a zohnul si pred nimi obyvateľov zeme, Kananejov, a dal si ich do ich ruky aj ich kráľov aj národy zeme, aby urobili s nimi tak, ako sa im ľúbi.

²⁴Eb li ralal xcßajol laj Israel queßoc saß li naßajej Canaán ut caqßueheb chi numtâc saß xbêneb li cuanqueb aran. Queßnumta saß xbêneb laj cananeo, ut saß xbêneb ajcuiß lix reyeb. Cakßaxtesiheb saß rukßeb re nak eb aßan chic teßtaklânk saß xbêneb.

²⁵A vzali ohradené mestá a úrodnú zem a zaujali dedične domy, plné všetkého dobrého, vyrúbané studne, vinice, olivové sady a ovocných stromov množstvo. A tak jedli a nasýtili sa a vytučili sa a kochali sa v tvojej veľkej dobrote.

²⁵Eb li tenamit li caqßue reheb ac sutsûqueb saß tzßac ut yîbanbil chi us. Châbil li chßochß li caqßue reheb. Ut eb li cab li queßoc cuiß ac yîbanbil chi us ut ac yîbanbileb lix becbil haß. Ac aubil li acuîmk uvas ut olivos saß li chßochß. Ut cuan ajcuiß nabal li cheß li naxqßue ru. Ut eb laj Israel queßcuaßac chi us ut queßnujac. Queßcßojla xchßôleb xban xnimal lâ cuusilal.

²⁶Ale sa stali neposlušnými a sprotivili sa ti a zavrhli tvoj zákon za svoj chrbát a povraždili tvojich prorokov, ktorí svedčili proti nim nato, aby ich navrátili k tebe, a dopúšťali sa veľkých rúhaní.

²⁶Abanan queßxchikß âjoskßil xban nak queßxkßet lâ cuâtin. Queßxtzßektâna li chakßrab li caqßue reheb. Queßxcamsiheb li profeta li queßyehoc reheb nak teßsukßîk cuißchic âcuiqßuin. Cßajoß li mâusilal queßxbânu.

²⁷Vtedy si ich vydal do ruky ich protivníkov, ktorí ich sužovali. A potom v čase svojho súženia kričali k tebe, a ty si vše len vyslyšal z nebies a podľa svojho mnohého zľutovania si im dal záchrancov, ktorí ich zachránili z ruky ich protivníkov.

²⁷Joßcan nak cakßaxtesiheb saß rukßeb li xicß nequeßiloc reheb ut saß rukßeb aßan nabal li raylal queßxcßul. Nak ac cuanqueb chic saß raylal queßxtzßâma xtenkßanquileb âcue. Ut lâat toj saß choxa cacuabi chak lix tijeb. Xban nak kßaxal nim lâ cuuxtân caxakabeb li ani teßcolok reheb saß rukßeb li xicß nequeßiloc reheb.

²⁸Ale keď mali zase pokoj, znova sa navrátili robiť to, čo je zlé pred tvojou tvárou, a tak si ich opustil v ruke ich nepriateľov, aby vládli nad nimi. No, keď sa obrátili a kričali k tebe, ty si vyslyšal z nebies a vytrhol si ich podľa svojho mnohonásobného zľutovania, a to tak po mnohé časy.

²⁸Abanan nak ac sa chic saß xchßôleb nak cuanqueb, nequeßoc cuißchic chixbânunquil li mâusilal châcuu. Joßcan nak nacacanabeb cuißchic saß rukßeb li xicß nequeßiloc reheb. Ut eb aßan nequeßoc cuißchic xtzßâmanquil xtenkßanquil âcue. Ut lâat xban nak kßaxal nim lâ cuusilal, toj saß choxa nacacuabi lix tijeb ut nabal sut xacoleb chiruheb li xicß nequeßiloc reheb.

²⁹A svedčil si proti nim nato, aby si ich navrátil ku svojmu zákonu; ale oni robili pyšne a nepočúvali na tvoje prikázania a hrešili proti tvojim súdom (ktoré keby činil človek, žil by nimi) a vymykli spurné plece zpod jarma Božieho a zatvrdili svoju šiju a neposlúchali.

²⁹Lâat caye reheb nak teßxbânu joß naxye li chakßrab. Abanan eb aßan queßxkßetkßeti rib ut incßaß queßraj xbânunquil. Incßaß queßxbânu joß caye reheb. Queßxtzßektâna ban li chakßrab. Ut li chakßrab li caqßue reheb, aßan raj quiqßuehoc xyußameb. Queßxcacuubresi ban lix chßôleb ut incßaß queßraj rabinquil li cßaßru caye reheb.

³⁰Avšak zhovieval si im po mnohé roky a svedčil si proti nim svojím Duchom skrze svojich prorokov, ale nepozorovali svojimi ušami, a preto si ich vydal do ruky národov zemí.

³⁰Nabal chihab cacuyeb xmâqueb. Ut caqßue lâ Santil Musikß reheb lâ profeta re nak teßxchßolob lix yâlal chiruheb. Abanan incßaß queßabin. Joßcan nak cacanabeb saß rukßeb li jalan xtenamiteb.

³¹Avšak pre svoje mnohé zľutovania neučinil si im konca a neopustil si ich, pretože si ty silný Bôh milostivý a ľútostivý.

³¹Lâat kßaxal nim lâ cuuxtân. Joßcan nak incßaß casach ruheb chi junaj cua, chi moco catzßektânaheb. Lâat kßaxal nim lâ rahom ut kßaxal nim lâ cuusilal.

³²A tak teraz, náš Bože, ty silný, veľký, mocný a strašný Bože, ktorý ostríhaš smluvu a milosť, nech nie je to za málo pred tvojou tvárou, všetko to ťažké strádanie, ktoré nás stihlo, našich kráľov, naše kniežatá, našich kňazov, našich prorokov, našich otcov a všetok tvoj ľud odo dní kráľov Assýrie až do tohoto dňa.

³²Aßut anakcuan, at Kâcuaß, at kaDios, lâat li kßaxal nim âcuanquil. Kßaxal cau âcuib ut xiu xiu âcuu. Junelic nacabânu li cßaßru caye saß li contrato ut kßaxal nim lâ cuuxtân. Incßaß taxak tâcanâk yal chi joßcan li raylal li queßxcßul li karey, eb li nequeßcßamoc be chiku, eb laj tij, eb li kaprofeta, eb li kaxeßtônil yucuaß, joßqueb ajcuiß chixjunileb lâ cualal âcßajol. Chalen saß eb li cutan nak queßcuan lix reyeb laj Asiria ut toj anakcuan yôco chixcßulbal li raylal.

³³Ale ty si spravedlivý pri všetkom tom, čo prišlo na nás, lebo ty si činil verne a pravdu, ale my sme páchali bezbožnosť.

³³Riqßuin chixjunil li raylal li yôco chixcßulbal nacßutun lâ tîquilal xban nak xabânu joß caye. Lâat saß tîquilal nacabânu chixjunil. Abanan lâo junes mâusilal nakabânu.

³⁴A naši kráľovia, naše kniežatá, naši kňazi a naši otcovia nečinili tvojho zákona ani nepozorovali na tvoje prikázania a na tvoje svedoctvá, ktorými si svedčil proti nim.

³⁴Eb li karey, ut eb li nequeßtaklan saß kayânk, eb laj tij, ut eb li kanaß kayucuaß incßaß queßxbânu li cßaßru naxye saß li chakßrab li caqßue ke. Incßaß queßraj rabinquil li caye reheb ut incßaß queßxpâb lâ cuâtin li caqßue chokß re xkßusbaleb.

³⁵Lebo oni vo svojom kráľovstve a v tvojej veľkej a mnohej dobrote, ktorú si im preukazoval, a v zemi, širokej a úrodnej, ktorú si dal pred nich, neslúžili ti ani sa neodvrátili od svojich zlých skutkov.

³⁵Lâat cacuosobtesiheb ut caqßueheb chi cuânc saß li naßajej li cayechißi reheb. Cuanqueb chic saß lix cuanquil ut cuan chic chixjunil li cßaßru reheb. Cuanqueb chic saß li nimla chßochß bar na-el cuiß chi nabal li acuîmk. Abanan usta xaqßue reheb chixjunil aßan, incßaß queßxbânu li cßaßru cacuaj lâat ut incßaß queßxcanab xbânunquil li mâusilal.

³⁶Hľa, my sme dnes sluhami, a zem, ktorú si dal našim otcom, aby jedli jej ovocie a jej dobré, hľa, my sme v nej sluhami!

³⁶Ut anakcuan chaqßue taxak retal li raylal li yôco chixcßulbal. Anakcuan lâo chic môs saß li chßochß li caqßue reheb li kaxeßtônil yucuaß re nak teßcuânk chi sa saß xchßôleb ut teßxtzaca li ru li acuîmk.

³⁷A svoju hojnú úrodu vydáva kráľom, ktorých si ustanovil nad nami pre naše hriechy, a tak panujú nad našimi telami i nad naším hovädom, tak ako sa im ľúbi, a my sme vo veľkom súžení.

³⁷Kßaxal nabal cuißchic ru li acuîmk naxqßue saß li châbil chßochß aßin. Abanan chixjunil naxic chokß re li rey li xaqßue chi taklânc saß kabên xban nak xomâcob châcuu. Eb aßan nequeßxbânu li cßaßru nequeßraj ke lâo joß ajcuiß saß xbêneb li kaquetômk ut kßaxal ra cuanco.Ut riqßuin chixjunil aßin at Kâcuaß, at kaDios, anakcuan takabânu jun li contrato âcuiqßuin ut takaxakab xcuanquil li kâtin châcuu. Takatzßîba retalil ut teßxtzßîba xcßabaßeb chiru li hu li tzßîbanbil cuiß li contrato eb li nequeßcßamoc be saß kayânk, ut eb laj levita joßqueb ajcuiß laj tij, chan saß lix tij.

³⁸Pri tom pri všetkom činíme pevnú smluvu a píšeme, ktorú spečaťujú naše kniežatá, naši Levitovia a naši kňazi.

³⁸Ut riqßuin chixjunil aßin at Kâcuaß, at kaDios, anakcuan takabânu jun li contrato âcuiqßuin ut takaxakab xcuanquil li kâtin châcuu. Takatzßîba retalil ut teßxtzßîba xcßabaßeb chiru li hu li tzßîbanbil cuiß li contrato eb li nequeßcßamoc be saß kayânk, ut eb laj levita joßqueb ajcuiß laj tij, chan saß lix tij.