¹A ľud bol sťa samí takí, ktorí si sťažujú a hovoril zlé v uši Hospodinove. A keď to počul Hospodin, roznietil sa jeho hnev, a zapálil sa proti nim oheň Hospodinov a trávil v zadnom konci tábora.

¹Saß jun li cutan eb laj Israel queßoc chixcuechßinquil rix li Kâcuaß xban li chßaßajquilal li cuanqueb cuiß. Li Kâcuaß quirabi li cßaßru yôqueb chixyebal. Cßajoß nak quijoskßoß saß xbêneb. Quixtakla chak li xam ut eb li muhebâleb li cuanqueb toj chire queßcßat.

²Vtedy kričal ľud na Mojžiša, a Mojžiš sa modlil Hospodinovi, a oheň zhasol.

²Eb laj Israel queßxjap re chixtzßâmanquil xtenkßanquileb chiru laj Moisés. Ut laj Moisés quixtzßâma xtenkßanquileb chiru li Kâcuaß ut li xam quichup.

³A nazval meno toho miesta Tabéra, lebo sa bol proti nim zapálil oheň Hospodinov.

³Joßcan nak li naßajej aßan queßxqßue Tabera chokß xcßabaß xban nak li naßajej aßan quicßateß xban li xam li quixtakla chak li Dios.

⁴A primiešanej sberby, ktorá bola medzi nimi, zmocnila sa veľká žiadosť. A obrátiac sa plakali, aj synovia Izraelovi a vraveli: Kto nám dá jesť mäso?

⁴Saß xyânkeb laj Israel cuanqueb li jalaneb xtenamit. Eb aßan junes châbil tzacaêmk teßraj xtzacanquil. Ut eb laj Israel queßoc cuißchic chi cuechßînc ut queßxye: Cuan ta ani tâqßuehok katib re takatzaca.

⁵Rozpomíname sa na ryby, ktoré sme jedli v Egypte zadarmo, na uhorky, na melony, na por, na cibuľu a na cesnak.

⁵Najulticoß ke nak chi mâtan katzaca chak li car aran Egipto ut katzaca chak li pepino, li melón, li puerro, li cebolla ut li ânx.

⁶Ale teraz je naša duša vypráhla; nieto ničoho, nevidia naše oči ničoho iba tú mannu.

⁶Ut anakcuan arin yôco chi câmc xban katzßocajic. Mâcßaß chic naru nakatzaca xban nak caßaj cuiß maná cuan, chanqueb.

⁷A manna bola jako semeno koriandrové a farbu mala jako farba bdelium.

⁷Li maná chanchan riyajil li culantro ut kßan xbonol chanchan xkßol cheß.

⁸A ľud chodil sem a ta, a sberali a mleli žernovmi alebo tĺkli v mažiaroch, varili v hrnci a robili z nej koláče, a jej chuť bola jako chuť čerstvého oleja.

⁸Eb li cristian queßxmol li maná. Cuan li queßxqueß chiruheb xcaß ut cuan li tenbil queßxbânu re. Nequeßxchik saß chßîchß ucßal ut cuan li nequeßxyîb chokß xcaxlan cua. Ut lix sahil chanchan li châbil aceite.

⁹A keď padala rosa na tábor vnoci, padala naň i manna.

⁹Nak natßaneß li xchußque chi kßek saß li naßajej li cuanqueb cuiß lix muhebâleb, natßaneß ajcuiß li maná.

¹⁰A Mojžiš počul, že ľud plače radom po svojich čeľadiach, každý pri dveriach svojho stánu. Vtedy sa veľmi roznietil hnev Hospodinov, a bolo to zlé i v očiach Mojžišových.

¹⁰Laj Moisés quirabi nak li junjûnk cabal laj Israel yôqueb chi yâbac chire lix muhebâleb. Li Kâcuaß cßajoß nak quijoskßoß riqßuineb. Ut laj Moisés incßaß quicuulac chiru.

¹¹A Mojžiš povedal Hospodinovi: Prečo si urobil tak zle svojmu služobníkovi, a prečo som nenašiel milosti v tvojich očiach, že si složil na mňa bremeno všetkého tohoto ľudu?

¹¹Joßcan nak laj Moisés quixye re li Kâcuaß: —¿Cßaßut nak nacabânu ra cue lâin? Lâin laj cßanjel châcuu. ¿Cßaßru inmâc châcuu nak yôcat chixqßuebal li îk saß inbên re xcßambal li tenamit aßin?

¹²Či som ja nosil všetok tento ľud v živote? Či som ho ja splodil, že mi hovoríš: Nes ho vo svojom lone, jako nosí pestún nemluvňa, a zanes do zeme, ktorú si prísahou zasľúbil jeho otcom?

¹²¿Ma lâin ta biß xyucuaßeb? Ut, ¿ma lâin ta biß xnaßeb nak tâye cue nak tincßameb chi kßalkßo joß nequeßkßalûc li cocßal li toj nequeßtußuc? ¿Ma tento nak toj lâin tincßamok reheb saß li naßajej li cayechißi reheb lix xeßtônil yucuaßeb?

¹³Kde odkiaľ vezmem mäso, aby som dal všetkému tomuto ľudu, lebo plačú na mňa a hovoria: Daj nám mäsa, aby sme jedli!

¹³¿Bar tintau tib lâin re tinqßue reheb li tenamit aßin? Junes cuechßînc ut xpatzßbal xtibeb nequeßxbânu.

¹⁴Nebudem ja sám môcť niesť všetok tento ľud, lebo mi je priťažký.

¹⁴Lâin incßaß chic nincuy cßamoc be chiruheb chixjunileb li tenamit aßin injunes. Aßin jun nimla îk chokß cue lâin.

¹⁵Ak mi máš takto robiť, zabi ma, prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach; ale nech nehľadím na svoje trápenie.

¹⁵Cui lâat yôcat chixbânunquil cue chi joßcaßin, kßaxal us cui tâcuisi lin yußam cui yâl nak niquinâra, re nak incßaß chic yôkin chi cßuluc nabal raylal, chan laj Moisés.

¹⁶A Hospodin riekol Mojžišovi: Shromaždi mi sedemdesiatich mužov zo starších Izraelových, o ktorých vieš, že sú to starší ľudu a jeho správcovia, a pojmeš ich ku stánu shromaždenia, a nech tam stoja s tebou.

¹⁶Abanan li Kâcuaß quichakßoc ut quixye re: —Chßutubeb lajêb xcâcßâlak li cuînk li nacanau ruheb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Israel. Aßaneb li cuanqueb xcuanquil. Ut tâcßameb chiru li tabernáculo ut tinêroybeni âcuochbeneb.

¹⁷A ja sostúpim a budem tam hovoriť s tebou a vezmem z ducha, ktorý je na tebe, a položím ho na nich, a ponesú spolu s tebou bremeno ľudu, a neponesieš ty sám.

¹⁷Lâin tincubek chak ut tinâtinak âcuiqßuin. Ut tinqßue lin musikß reheb joß quinqßue âcue lâat re nak tateßxtenkßa chixcßambaleb xbe li tenamit aßin. Chi joßcan incßaß tâcanâk saß âbên âjunes lâat li îk aßin.

¹⁸A ľudu povieš: Posväťte sa na zajtra a budete jesť mäso, lebo ste plakali do uší Hospodinových hovoriac: Kto nám dá jesť mäso, lebo nám lepšie bolo v Egypte, a tedy vám dá Hospodin mäso, a budete jesť.

¹⁸Tâye ajcuiß reheb chixjunileb nak teßxsantobresi ribeb xban nak cuulaj tinqßue lix tibeb re teßxtzaca. Lâin xcuabi nak yôqueb chi cuechßînc ut yôqueb chixyebal: Us raj cuan ta tib re takatzaca. Us nak cuanco chak Egipto, chanqueb. Joßcan nak anakcuan tinqßue lix tibeb re teßxtzaca.

¹⁹Nebudete ho jesť jeden deň ani dva dni ani päť dní ani desať dní ani dvadsať dní.

¹⁹Ut moco jun cutan ta ajcuiß tinqßueheb chi tißoc tib. Chi moco cuib cutan, chi moco ôb, chi moco lajêb cutan, chi moco junmay cutan.

²⁰Ale za celý mesiac, až vám pojde z vašich nozdier a zoškliví sa vám, pretože ste pohŕdli Hospodinom, ktorý je vo vašom strede, a plakali ste pred ním a vraveli: Prečo sme len vyšli z Egypta?!

²⁰Tinqßueheb ban chi tißoc tib chi cuulaj cuulaj chiru jun po toj retal teßnujak ut teßxaßcuak xban xqßuial li teßxtzaca. Teßyibok chic xban nak incßaß chic teßraj ru. Tinbânu reheb chi joßcan xban nak xineßxtzßektâna ut xban ajcuiß nak quineßxcuechßi ut queßxye nak kßaxal us raj cui incßaß xeßel Egipto, chan li Kâcuaß.

²¹A Mojžiš riekol: Šesťsto tisíc peších je ľudu, medzi ktorými som ja, a ty hovoríš: Dám im mäsa, aby jedli za celý mesiac.

²¹Ut laj Moisés quixye re li Kâcuaß: —Lâin yôquin chi cßamoc be chiru cuakib ciento mil chi cuînk ut lâat nacaye nak tâqßueheb chi tißoc tib chiru jun po.

²²Či sa im nabije drobného dobytka a rožného statku, aby im postačilo? Či sa im azda shromaždia všetky ryby mora, aby im bolo dosť?

²²¿Ma cuan ta biß nabalak li carner ut li cuacax re takacamsi ut takaqßue chixtiuheb? ¿Ma tâtzßaklok ta biß reheb cui ta takaqßue chixtiuheb chixjunil li car li cuanqueb saß li palau? chan laj Moisés.

²³A Hospodin riekol Mojžišovi: Či je azda ruka Hospodinova prikrátka vykonať to? Teraz uvidíš, či sa ti splní moje slovo a či nič.

²³Ut li Kâcuaß quichakßoc ut quixye re laj Moisés: —¿Ma nacacßoxla lâat nak mâcßaß incuanquil chixbânunquil aßin? Anakcuan tâcuil ma tâuxmânk tana li cßaßru xinye malaj ut incßaß, chan li Kâcuaß.

²⁴Vtedy vyšiel Mojžiš a hovoril ľudu slová Hospodinove a shromaždil sedemdesiatich mužov zo starších ľudu a postavil ich vôkol stánu.

²⁴Ut laj Moisés quixye reheb li tenamit cßaßru quixye li Kâcuaß. Quixchßutubeb lajêb xcâcßâl li nequeßcßamoc be ut quixxakabeb chixjun sutam li tabernáculo.

²⁵A Hospodin sostúpil v oblaku a hovoril mu a vzal z ducha, ktorý bol na ňom, a dal na sedemdesiatich mužov, na tých starších. A stalo sa, ako spočinul na nich duch, že prorokovali, ale potom nikdy viacej.

²⁵Ut li Kâcuaß quicube chak saß jun li chok ut quiâtinac riqßuin laj Moisés. Ut quixqßue lix musikß reheb li lajêb xcâcßâl li cuînk li nequeßcßamoc be joß li cuan riqßuin laj Moisés. Nak li musikß cuan riqßuineb, queßoc chi âtinac joß profetas. Abanan incßaß chic quicßulman chi joßcan mokon.

²⁶A dvaja mužovia zostali v tábore; jednému bolo meno Eldád, a druhému bolo meno Médad, a duch spočinul aj na nich, lebo aj oni boli medzi zapísanými, ale neboli vyšli k stánu a prorokovali v tábore.

²⁶Cuib reheb li lajêb xcâcßâl li cuînk incßaß queßcôeb cuan cuiß li tabernáculo. Queßcana ban saß lix muhebâleb. Aßaneb laj Eldad ut laj Medad. Ut li musikß qui-oc riqßuineb usta incßaß queßel saß lix muhebâleb ut queßâtinac joß profeta.

²⁷Tu pribehol mládenec a oznámil Mojžišovi a riekol: Eldád a Médad prorokujú v tábore.

²⁷Jun li sâj cuînk cô saß junpât riqßuin laj Moisés ut quixye re: —Laj Eldad ut laj Medad yôqueb chi yehoc râtin profeta saß li naßajej li cuanqueb cuiß lix muhebâleb, chan.

²⁸A na to odpovedal Jozua, syn Núnov, služobník Mojžišov, jeden z jeho mládencov, a riekol: Môj pane, Mojžišu, zabráň im!

²⁸Laj Josué li ralal laj Nun cuan aran. Aßan li natenkßan re laj Moisés chalen saß xsâjilal. Quixye re laj Moisés: —At kâcuaß Moisés, tâye reheb nak teßxcanab âtinac, chan.

²⁹Ale Mojžiš mu povedal: Či ty žiarliš za mňa? No, bárs by všetok ľud Hospodinov boli samí proroci. Lebo Hospodin dal na nich svojho ducha.

²⁹Abanan laj Moisés quixye re: —¿Ma x-oc chi cakocß lâ chßôl chicuix? Us raj cui li Kâcuaß tixqßue lix musikß reheb chixjunileb lix tenamit re nak chixjunileb teßyehok râtin profeta, chan.

³⁰Potom sa odobral Mojžiš zpät do tábora, on i starší Izraelovi.

³⁰Chirix aßan laj Moisés ut eb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Israel queßsukßi saß lix muhebâleb.

³¹A tu sa vyrútil vietor od Hospodina, ktorý zachvátil prepelice so sebou od mora a spustil ich na tábor asi na deň cesty z jednej strany a asi na deň cesty z druhej strany, vôkol tábora, asi na dva lakte na tvári zeme.

³¹Ut li Kâcuaß quixtakla chak saß li este jun li cacuil ikß li quixcßam chak nabaleb laj tônkß li queßchal chak saß xjayal li palau. Yôqueb chi rupupic chixjun sutam li naßajej li cuanqueb cuiß lix muhebâleb. Jun metro xteram li yôqueb chi rupupic. Cuanqueb chi nachß ut cuanqueb toj chi najt joß xnajtil nequeßbêc chiru jun cutan.

³²Vtedy vstal ľud a bol na nohách celý ten deň a celú noc i celý nasledujúci deň, a shromažďovali prepelice. A ten, kto málo nasbieral, nasbieral desať chómerov, a porozkladali si ich všade vôkol tábora.

³²Chixjunil li cutan ut chixjunil li kßojyîn aßan ut li cutan jun chic yôqueb chixchapbaleb laj tônkß eb laj Israel. Li ani quixxoc caßchßin ajcuiß quixxoc lajêb tûb li xul. Ut queßxcanab saß chßochß chixjun sutam li naßajej re teßchakik.

³³Ale kým ešte bolo mäso medzi ich zubami, prv ako bolo požuvané, zapálil sa hnev Hospodinov na ľud, a Hospodin uderil na ľud a spôsobil porážku, veľmi velikú.

³³Toj yôqueb ajcuiß chi xtiubal xtibel laj tônkß nak quichal xjoskßil li Kâcuaß saß xbêneb laj Israel. Joßcan nak quixtakla jun li yajel saß xbêneb ut nabaleb queßcam.

³⁴Preto nazvali meno toho miesta Kibrót-hattaavé, lebo tam pochovali ľud, tých, ktorí si žiadali.

³⁴Joßcan nak li naßajej aßan queßxqßue “Kibrot-hataava” chokß xcßabaß xban nak aran queßxmuk li tenamit li queßcam xban nak junes cuaßac queßxcßoxla.Nak queßel Kibrot-hataava, eb laj Israel queßcôeb toj saß li naßajej Hazerot ut aran queßcana.

³⁵Z Kibrót-hattaavé sa rušal ľud do Chaceróta, a boli v Chaceróte.

³⁵Nak queßel Kibrot-hataava, eb laj Israel queßcôeb toj saß li naßajej Hazerot ut aran queßcana.