1A Kórach, syn Jishára, syna Keháta, syna Léviho, pojal so sebou mužov i Dátan a Abíram, synovia Eliábovi, jako aj Ón, syn Peletov, synovia Rúbenovi,
1Quicuan jun li cuînk aj Coré xcßabaß. Laj Coré, aßan li ralal laj Izhar, ri laj Coat ut rixmam laj Leví. Quixkßetkßeti rib rochbeneb laj Datán ut laj Abiram li ralaleb laj Eliab, ut laj On li ralal laj Pelet. Li câhibeb xcomoneb li ralal xcßajol laj Rubén.
2a postavili sa pred Mojžiša a iných mužov zo synov Izraelových dvesto päťdesiat, kniežatá obce, ktorí bývali volávaní do rady shromaždenia, mužovia mena.
2Queßxkßetkßeti ribeb chiru laj Moisés rochbeneb cuib ciento riqßuin lajêb roxcßâl laj Israel xcomoneb li xakabanbileb chi taklânc saß xbêneb li tenamit. Naßno ruheb li cuînk aßan.
3A shromaždili sa na Mojžiša a na Árona a povedali im: Nech vám je už dosť, lebo veď celá obec, všetci sú svätí, a Hospodin je medzi nimi. Prečo sa tedy pozdvihujete nad shromaždením Hospodinovým?
3Queßxchßutub ribeb ut queßcôeb chixcuechßinquil laj Moisés ut laj Aarón. Queßxye reheb: —Xotitzß êriqßuin. Tzßakal li xebânu lâex. Chixjunileb li tenamit santobresinbileb xban li Dios ut li Kâcuaß cuan kiqßuin. ¿Cßaßut nak lâex nequeraj taklânc saß kabên lâo lix tenamit li Kâcuaß? chanqueb.
4Keď to počul Mojžiš, padol na svoju tvár
4Nak laj Moisés quirabi li cßaßru queßxye, quixhupub rib saß chßochß.
5a hovoril Kórachovi i celej jeho obci a riekol: Ráno oznámi Hospodin, kto je jeho, a kto je svätý, a tomu dá, aby sa priblížil k nemu, a tedy tomu, koho si vyvolí, rozkáže pristúpiť k sebe.
5Ut quixye reheb laj Coré ut eb li nequeßoquen chirix: —Chiru li ekßela cuulaj li Kâcuaß tixcßut chiku ani li sicßbil ru ut ani li santobresinbil ut tixqßue li jun aßan chi nachßoc riqßuin. Li ani tixsicß ru li Kâcuaß tixqßue chi nachßoc riqßuin.
6Spravte toto: vezmite si kadidlá, Kórach, i celá jeho obec.
6Lâat Coré ut eb lâ cuochben têbânu li cßaßru ninye. Têcßam lê sansar.
7A dajte do nich ohňa a položte na ne kadiva pred Hospodinom, zajtra. A stane sa, že muž, ktorého vyvolí Hospodin, ten bude svätý. Dosť vám je už, synovia Léviho.
7Ut cuulaj têcßat li pom chiru li Kâcuaß. Li ani tâsiqßuekß ru cuulaj xban li Kâcuaß, aßanak li santobresinbil. Lâex aj levita, lâex li incßaß yôquex chixbânunquil li us.—
8A Mojžiš povedal Kórachovi: Nože počujte, synovia Léviho!
8Ut quixye ajcuiß laj Moisés re laj Coré: —Abihomak lâex aj levita.
9Či vám je to ešte málo, že vás oddelil Bôh Izraelov od celej obce Izraelovej, aby vám dal to, aby ste sa blížili k nemu, aby ste konali službu príbytku Hospodinovho a aby ste stáli pred obcou a slúžili im?
9¿Ma incßaß ta biß tzßakal riqßuin nak li kaDios quisicßoc êru lâex saß xyânkeb laj Israel re nak texcßanjelak chiru? Quixsicß êru re nak texxaklîk chiruheb li tenamit ut texcßanjelak saß li tabernáculo saß xcßabaßeb li tenamit.
10A dal ti to, aby si sa priblížil ty a všetci tvoji bratia, synovia Léviho, s tebou, a hľadáte ešte i kňazstvo?
10Li Dios quixakaban êre joß eb ajcuiß chixjunileb lê rech aj levita chi cßanjelac chiru. Abanan lâex toj têraj texcßanjelak chokß aj tij.
11Preto teraz uvidíte, čo bude, ty i celá tvoja obec, ktorí ste sa sišli na Hospodina. A ktože je Áron, že repcete proti nemu?
11Lâat ut eb lâ cuochben xechßutub êrib chixcuechßbal rix laj Aarón. ¿Cßaßut nak nequecuechßi rix laj Aarón? ¿Ma mâcuaß ta biß li Dios li yôquex chixcuechßinquil rix?—
12A Mojžiš poslal zavolať Dátana a Abírama, synov Eliábových. Ale oni povedali: Nepojdeme hore.
12Chirix aßan laj Moisés quixtakla xbokbaleb laj Datán ut laj Abiram, eb li ralal laj Eliab. Abanan eb aßan queßxye: —Lâo incßaß toxic aran.
13Či ti je to ešte málo, že si nás vyviedol sem hore zo zeme, ktorá tečie mliekom a medom, aby si nás usmrtil na púšti? Lebo chceš ešte i jako knieža panovať nad nami?
13¿Ma incßaß tzßakal riqßuin nak xoâcuisi saß li tenamit li na-el cuiß chi us li acuîmk re tocâmk saß li chaki chßochß? ¿Ma toj tâcuaj tattaklânk saß kabên saß joskßil?
14K tomu si nás ani nevoviedol do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, a pekne si nám dal dedičstvo, pole a vinice! Či chceš tým mužom vylúpiť oči? Nepojdeme hore.
14Lâat incßaß xoâcßam saß li naßajej li na-el cuiß chi us li acuîmk, chi moco xaqßue ke li cßalebâl, chi moco xaqßue xnaßaj ka-uvas. ¿Ma tâcuaj nak toâberesi chikajunilo joß naberesîc li mutzß? Lâo incßaß toxic châcuilbal, chanqueb.
15Vtedy sa veľmi rozhneval Mojžiš a povedal Hospodinovi: Nepozri na ich obilnú obeť! Nevzal som od nich ani len jedného osla ani som nikomu z nich neurobil ničoho zlého.
15Riqßuin li cßaßru queßxye, queßxchikß xjoskßil laj Moisés ut quixye re li Kâcuaß: —At Kâcuaß, mâcßul taxak lix mayejeb. Lâin mâcßaß xinmakß chiruheb. Lâin incßaß xinmakß lix bûr chiruheb chi moco xinbânu raylal reheb.—
16A Mojžiš povedal Kórachovi: Ty i celá tvoja obec buďte pred Hospodinom, ty a oni aj Áron, zajtra.
16Ut laj Moisés quixye re laj Coré: —Lâat âcuochbeneb li nequeßoquen châcuix texxic chiru li Kâcuaß cuulaj. Lâex ut laj Aarón cuânkex aran.
17A vezmite každý svoje kadidlo, dajte na ne kadiva a donesiete pred Hospodina každý svoje kadidlo, dvesto päťdesiat kadidiel, aj ty aj Áron, každý svoje kadidlo.
17Li junjûnk êre têqßue li pom chi saß lê sansar ut têcßam chiru li Kâcuaß. Cuib ciento riqßuin lajêb roxcßâl chixjunil. Lâat ut laj Aarón cuânk ajcuiß lê sansar, chan laj Moisés.
18Vtedy vzali každý svoje kadidlo a dali na ne ohňa a položil na ne kadiva a stáli pri dveriach stánu shromaždenia, i Mojžiš i Áron.
18Ut chixjunileb queßxqßue li xam saß lix sansar ut queßxqßue ajcuiß li pom ut queßxakli chiru li oquebâl re li tabernáculo rochbeneb laj Moisés ut laj Aarón.
19A Kórach bol shromaždil na nich celú obec ku dveriam stánu shromaždenia. A ukázala sa sláva Hospodinova, celej obci.
19Ut laj Coré quixchßutubeb chiru li oquebâl re li tabernáculo eb li nequeßoquen chirix. Ut li Kâcuaß quixcßutbesi lix lokßal chiruheb chixjunileb li tenamit.
20A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol:
20Ut li Kâcuaß quixye reheb laj Moisés ut laj Aarón:
21Oddeľte sa zprostred tejto obce a zahladím ich v okamžení.
21—Elenkex saß xyânkeb li tenamit aßin re nak tinsach ruheb chixjunileb saß junpât, chan.
22Ale oni padli na svoju tvár a riekli: Ó, silný Bože, Bože duchov, každého tela, či keď zhreší jediný človek, budeš sa preto hnevať na celú obec?
22Ut laj Moisés ut laj Aarón queßxhupub ribeb saß chßochß ut queßxye: —At Kâcuaß, at kaDios, lâat nacatqßuehoc xyußam li junjûnk. Jun ajcuiß li xmâcob châcuu. ¿Ma tâcuisi âjoskßil saß xbêneb chixjunileb li tenamit?—
23A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
23Ut li Kâcuaß quichakßoc ut quixye re laj Moisés:
24Hovor obci a povedz: Odstúpte naokolo od príbytku Kóracha, Dátana a Abírama.
24—Tâye reheb laj Israel nak teßêlk chixcßatk lix muhebâleb laj Coré, laj Datán, ut laj Abiram.—
25A Mojžiš vstal a išiel k Dátanovi a k Abíramovi, a išli za ním starší Izraelovi.
25Laj Moisés cô riqßuineb laj Datán ut laj Abiram. Ut eb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Israel queßcôeb chirix.
26Potom hovoril obci a riekol: Odstúpte, prosím, od stánov týchto bezbožných mužov a nedotknite sa ničoho, čo je ich, aby ste neboli zachvátení so všetkými ich hriechami.
26Ut laj Moisés quixye reheb laj Israel: —Elenkex chixcßatk lix muhebâleb li cuînk aßin li incßaß useb xnaßleb. Ut mêchßeß li cßaßru reheb mâre anchal texcâmk xban lix mâusilaleb, chan.
27A odstúpili od príbytku Kóracha, Dátana a Abírama, zo všetkých strán. A Dátan a Abíram vyjdúc stáli pri dveriach svojich stánov aj ich ženy aj ich synovia aj ich drobné deti.
27Joßcan nak queßel chixcßatk lix muhebâleb laj Coré, laj Datán ut laj Abiram. Laj Datán ut laj Abiram queßel chak saß lix muhebâleb. Xakxôqueb chiru li oquebâl rochbeneb li rixakil ut eb lix cocßal.
28A Mojžiš povedal: Po tom poznáte, že ma poslal Hospodin, aby som činil všetky tieto skutky. Lebo ich nerobím z vlastného srdca alebo z vlastného rozumu.
28Laj Moisés quixye reheb: —Joßcaßin nak tênau nak li Kâcuaß quitaklan chak cue chixbânunquil li cßaßru ninbânu. Moco injunes ta nintakla cuib.
29Ak títo zomrú, jako zomierajú všetci iní ľudia, alebo ak budú navštívení navštívením, akým bývajú navštívení všetci iní ľudia, vtedy ma neposlal Hospodin.
29Cui eb li cuînk aßin teßcâmk joß nak nequeßcam chixjunileb li cristian, aßan retalil nak li Kâcuaß incßaß quinixtakla chixbânunquil li cßaßru ninbânu.
30Ale ak stvorí Hospodin niečo nové, čo ešte nebolo, a zem otvorí svoje ústa a pohltí ich aj všetko, čo je ich, a sostúpia živí do pekla, vtedy poznáte, že títo mužovia popudzovali Hospodina pohŕdajúc ním.
30Abanan cui li Kâcuaß tixbânu li mâ jun sut quicßulman ut cui li chßochß tâjachekß ut teßtßanekß chi saß eb li cuînk aßin chi yoßyo rochben chixjunil li cßaßru cuan reheb, aßan retalil nak eb li cuînk aßin queßxtzßektâna li Kâcuaß, chan.
31A stalo sa, keď dohovoril všetky tie slová, že sa rozstúpila zem, ktorá bola pod nimi,
31Tojeß ajcuiß târakekß chi âtinac laj Moisés nak li chßochß quijacheß rubeleb.
32a zem otvorila svoje ústa a pohltila ich aj ich domy i všetkých ľudí, ktorých mal Kórach, i celý ich majetok.
32Chanchan nak li chßochß quixte li re ut quixnukß laj Coré ut chixjunileb li cuînk li queßoquen chirix rochbeneb lix jun cablal ut chixjunil li cßaßru cuan reheb.
33Tak sostúpili oni aj so všetkým, čo bolo ich, živí do pekla, a zem ich prikryla, a zahynuli zprostred shromaždenia.
33Toj yoßyôqueb nak queßtßaneß saß xchamal li chßochß rochbeneb chixjunil li cßaßru cuan reheb. Ut li chßochß quixtzßap cuißchic rib saß xbêneb. Joßcan nak queßsacheß ruheb saß xyânkeb laj Israel.
34A všetok Izrael, všetci, ktorí boli vôkol nich, utekali na ich krik, lebo vraveli: Aby i nás nepohltila zem!
34Ut nak queßrabi nak yôqueb chixjapbal reheb li queßsacheß ruheb, chixjunileb laj Israel queßêlelic ut queßxye: —Mâre toxnukß ajcuiß li chßochß lâo, chanqueb.
35A oheň vyšiel od Hospodina a strávil tých dvesto päťdesiat mužov, ktorí obetovali to kadivo.
35Ut li Kâcuaß quixtakla li xam ut quixcßateb li cuib ciento riqßuin lajêb roxcßâl chi cuînk li queßcßatoc re li pom.
36A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
36Ut li Kâcuaß quiâtinac riqßuin laj Moisés ut quixye re:
37Povedz Eleazárovi, synovi Árona, kňaza, aby posbieral tie kadidlá z toho pohoreniska, a oheň rozmec ta preč, lebo sú sväté,
37—Tâye re laj Eleazar li ralal laj Aarón laj tij nak tixxoc chak li sansar saß li xam ut tixcut chi najt li ru xam li cuan chi saß xban nak li sansar aßan santobresinbileb.
38totiž kadidlá tých hriešnikov, ktorí hrešili proti svojim vlastným dušiam, a spravia z nich kuté tablice na okrytie oltára, lebo ich doniesli pred Hospodina, a preto sú sväté a budú na znamenie synom Izraelovým.
38Queßsantobresîc nak queßqßueheß chiru lin artal lâin li Kâcuaß. Cßameb lix sansareb li cuînk li queßsacheß ruheb xban nak queßmâcob. Riqßuin li sansar aßin têyîb li perpôquil chßîchß ut li perpôquil chßîchß aßin têletz chiru li artal. Ut aßanak jun retalil chiruheb laj Israel, chan li Dios.
39Vtedy pobral Eleazár, kňaz, medené kadidlá, ktoré doniesli tí, ktorí boli spálení, a rozkovali ich na plechy, určené na okrytie oltára,
39Ut laj Eleazar laj tij quixxoc lix sansareb li queßsacheß ruheb. Ut quixtakla xyîbanquil li perpôquil chßîchß riqßuineb li sansar re nak teßxletz chiru li artal.
40a bolo to na pamiatku synom Izraelovým, aby sa nepriblížil nikto cudzí, kto by nebol z rodu Áronovho, aby kadil kadivo pred Hospodinom, aby nebol spálený jako Kórach a jako jeho rota, tak ako mu hovoril Hospodin skrze Mojžiša.
40Quixbânu laj Eleazar joß quixye li Kâcuaß re laj Moisés. Aßan jun retalil chiruheb laj Israel nak juneseb li ralal xcßajol laj Aarón naru nequeßxcßat li pom chiru li Kâcuaß. Jalan incßaß naru mâre anchal tixcßul joß queßxcßul laj Coré ut eb li queßoquen chirix.
41No, potom druhého dňa reptala celá obec synov Izraelových na Mojžiša a na Árona a vraveli: Vy ste usmrtili ľud Hospodinov.
41Cuulajak chic chixjunileb laj Israel queßxcuechßi rixeb laj Moisés ut laj Aarón ut queßxye reheb: —Lâex quecamsiheb lix tenamit li Kâcuaß, chanqueb.
42A stalo sa, keď sa shromaždila obec na Mojžiša a na Árona a obrátili sa k stánu shromaždenia, tu hľa, pokryl ho oblak, a ukázala sa sláva Hospodinova.
42Abanan nak eb li tenamit queßxchßutub ribeb chixcuechßinquil rixeb laj Moisés ut laj Aarón, nak queßiloc cuan cuiß li tabernáculo, jun li chok quixtzßap li tabernáculo ut li Kâcuaß quixcßutbesi lix lokßal.
43A Mojžiš a Áron prišli pred stán shromaždenia.
43Laj Moisés ut laj Aarón queßcôeb chiru li tabernáculo.
44A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
44Ut li Kâcuaß quixye re laj Moisés:
45Vyjdite zprostred tejto obce, a zahladím ich v okamihu. A padli obaja na svoju tvár.
45—Isihomak êrib saß xyânkeb laj Israel re nak târûk tinsach ruheb chi junaj cua, chan. Ut queßxhupub ribeb saß chßochß.
46Vtedy povedal Mojžiš Áronovi: Vezmi kadidlo, daj naň ohňa s oltára, polož kadiva a idi rýchle k obci a pokry na nich hriech, lebo vyšiel prudký hnev od tvári Hospodinovej, začala rana.
46Ut laj Moisés quixye re laj Aarón: —Cßam lâ sansar chiru li artal ut tâqßue li ru xam chi saß ut tâqßue ajcuiß li pom. Ut tâcßam chi junpât cuanqueb cuiß li tenamit ut tâsantobresiheb. Xnumta lix joskßil li Dios saß xbêneb ut ac xticla li caki yajel, chan.
47Tu vzal Áron, ako hovoril Mojžiš, a bežal doprostred shromaždenia, a hľa, rana už bola začala v ľude, a tedy dajúc kadiva pokryl na ľude hriech.
47Ut laj Aarón quixbânu joß quixye laj Moisés. Cô saß ânil saß xyânkeb li tenamit. Ac xticla li caki yajel saß xyânkeb. Abanan laj Aarón quixcßat li pom re xtojbal rix lix mâqueb li tenamit.
48A stál medzi mŕtvymi a medzi živými, a rana bola zastavena.
48Laj Aarón quixakli saß xyiheb li camenak ut li yoßyôqueb. Ut queßxcanab câmc xban li caki yajel.
49A tých, ktorí pomreli ranou, bolo štrnásť tisíc sedemsto krome tých, ktorí zomreli pre Kóracha.
49Câlaju mil riqßuin cuukub ciento queßcam xban li caki yajel aßan. Mâcßaßeb saß ajl laj Coré ut eb li queßoquen chirix.Ut laj Aarón cô riqßuin laj Moisés chiru li oquebâl re li tabernáculo nak ac xeßxcanab câmc xban li caki yajel.
50Potom sa navrátil Áron k Mojžišovi ku dveriam stánu shromaždenia, a rana bola zastavená.
50Ut laj Aarón cô riqßuin laj Moisés chiru li oquebâl re li tabernáculo nak ac xeßxcanab câmc xban li caki yajel.