1A keď počul Kananej, kráľ Arádu, ktorý býval na juhu, že prišiel Izrael cestou vyzvedačov, bojoval proti Izraelovi a zajal niektorých z neho do zajatia.
1Lix reyeb laj Canaán li cuan saß li tenamit Arad li cuan saß xcuênt Neguev quirabi resil nak eb laj Israel yôqueb chi numecß saß li be li naxic Atarim. Eb laj Canaán li cuanqueb Arad queßcôeb chi pletic riqßuineb. Ut cuanqueb laj Israel queßcßameß chi prêxil xbaneb.
2Vtedy sľúbil Izrael Hospodinovi sľub a povedal: Ak naozaj vydáš tento ľud do mojej ruky, podvrátim ich mestá tak, že ich zarieknem na úplnú záhubu.
2Joßcan nak eb laj Israel riqßuin juramento queßxye re li Dios: —Cui tâkßaxtesiheb saß kukß li tenamit aßin, lâo takasach chi junaj cua lix tenamiteb, chanqueb.
3A Hospodin uslyšal hlas Izraelov a vydal Kananeja, a tak ich pobil, zarieknutých na záhubu, aj ich mestá podvrátil. A nazvali meno toho miesta Chorma.
3Ut li Kâcuaß quirabi li cßaßru queßxtzßâma chiru. Ut quixcanabeb laj Israel chi numtâc saß xbêneb. Ut eb laj Israel queßxsach ruheb li cristian ut queßxsach ajcuiß ruheb lix tenamiteb. Joßcan nak queßxqßue Horma chokß xcßabaß li naßajej aßan.
4Potom sa rušali od vrchu Hora cestou k Červenému moru, aby obišli zem Edomovu, a ľud ustával v duši na ceste.
4Eb laj Israel queßel saß li tzûl Hor ut queßcôeb saß xjayal li Caki Palau re nak teßnumekß chire li naßajej Edom. Abanan incßaß chic queßxcuy laj Israel nak yôqueb chi xic.
5A ľud vravel proti Bohu a proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli hore z Egypta? Aby sme pomreli tu na púšti? Lebo niet ani chleba ani vody. A naša duša si už zošklivila ten ničomný chlieb.
5Queßxcuechßi rix li Dios ut queßxcuechßi ajcuiß laj Moisés ut queßxye: —¿Cßaßut nak xoâcuisi chak Egipto? ¿Ma xoâcßam chak saß li chaki chßochß re tocâmk? Arin mâcßaß haß re takucß ut mâcßaß cua. Xotitzß riqßuin li tzacaêmk aßin. Incßaß sa, chanqueb.
6A Hospodin poslal na ľud jedovatých hadov ohnivých, ktorí štípali ľud, takže zomrelo množstvo ľudu z Izraela.
6Ut li Kâcuaß quixtaklaheb li cßantiß li nequeßcamsin saß xyânkeb ut nabaleb li tenamit queßtißeß ut queßcam.
7Preto prišiel ľud k Mojžišovi a vraveli: Zhrešili sme, keď sme hovorili proti Hospodinovi i proti tebe. Modli sa Hospodinovi, aby odstránil od nás hada. A Mojžiš sa modlil za ľud.
7Eb li cristian queßcuulac riqßuin laj Moisés ut queßxye re: —Lâo xomâcob nak xkacuechßi rix li Dios ut xomâcob ajcuiß nak xatkacuechßi lâat. Chatzßâma chiru li Dios nak târisiheb saß kayânk li cßantiß aßin, chanqueb. Ut laj Moisés quitijoc chirixeb li tenamit.
8A Hospodin riekol Mojžišovi: Sprav si takého ohnivého hada a vystav ho na tyč. A stane sa, že každý, kto je uštipnutý, keď ho uvidí, bude žiť.
8Ut li Kâcuaß quixye re laj Moisés: —Tâyîb junak li cßantiß chßîchß ut tâtaksi saß rußuj junak cheß. Ut chixjunileb li teßtißekß naru teßril li cßantiß li tâyîb re nak incßaß teßcâmk, chan li Dios.
9Vtedy spravil Mojžiš medeného hada a vystavil ho na tyč. A bolo tak, že keď uštipol had niekoho, a keď pozrel uštipnutý na medeného hada, žil.
9Ut laj Moisés quixyîb jun li cßantiß riqßuin li chßîchß bronce ut quixtaksi saß rußuj jun li cheß. Nak queßtißeß xban cßantiß, li cristian li queßril li cßantiß bronce incßaß queßcam.
10Potom sa zase rušali synovia Izraelovi a rozložili sa táborom v Obóte.
10Eb laj Israel queßcôeb cuißchic. Queßcuulac saß li naßajej Obot ut aran queßxyîb lix muhebâleb.
11Keď odišli z Obóta, rozložili sa táborom na vŕškoch Abárima, na púšti, ktorá je naproti Moábovi od východu slnca.
11Nak queßel Obot queßcôeb Ije-abarim, li cuan saß li este saß li chaki chßochß saß xcaßyabâl lix naßajeb laj Moab.
12Odtiaľ sa rušali a rozložili sa táborom v doline Zárede.
12Nak queßel Ije-abarim queßcôeb saß li ru takßa re Zered ut aran queßxyîb cuißchic lix muhebâleb.
13Zase sa rušali a rozložili sa táborom na druhej strane potoka Arnona, ktorý je na púšti a vychádza od hranice Amoreja, lebo Arnon je hranicou Moába, medzi Moábom a medzi Amorejom.
13Nak queßel saß li ru takßa re Zered, queßcôeb jun pacßal li nimaß Arnón saß li naßajej li cuan saß li chaki chßochß nachß riqßuin lix naßajeb laj Moab. Li nimaß Arnón, aßan li nubâl re lix naßajeb laj Moab ut eb laj amorreo.
14Preto sa hovorí v knihe bojov Hospodinových: Vahéb zaujal víchricou i údolia potoka Arnona
14Xban aßan nak naxye chi joßcaßin saß li hu li tzßîbanbil cuiß retalileb li pletic li quixbânu li Kâcuaß: Li Kâcuaß quixcßutbesi lix cuanquil chiku nak conumeß saß li Caki Palau ut saß eb li nimaß li cuan Arnón.
15jako i tok potokov, ktorý sa kloní k sídlu Ára, a opiera sa o hranicu Moábovu.
15Quixcßut ajcuiß chiku lix cuanquil nak yôco chi numecß chire li nimaß li naxic Ar li cuan saß li nubâl re lix naßajeb laj Moab.
16A odtiaľ odišli do Béri. To je tá Bér, o ktorej povedal Hospodin Mojžišovi: Sober ľud, a dám im vody.
16Nak queßel chire li nimaß Arnón, queßcôeb cuan cuiß li becbil haß Beer. Nak cuanqueb cuan cuiß li becbil haß aßin li Kâcuaß quixye re laj Moisés nak tixchßutubeb laj Israel ut tixqßue lix haßeb, chan.
17Vtedy spieval Izrael túto pieseň: Vystúp, studňo! Spievajte o nej!
17Ut eb laj Israel queßxbicha li bich aßin: —At becbil haß, qßue chak li kahaß ut lâo takabicha âlokßal.
18Studňa, ktorú kopaly kniežatá, vyvrtali ju prední z ľudu, berlou, svojimi palicami! A z púšte prešli do Mattana,
18Eb li cuanqueb xcuanquil ut eb li nequeßcßamoc be queßxbec li jul haß. Queßxbec riqßuin lix xukß, chanqueb saß lix bich. Ut chirix aßan queßel saß li chaki chßochß ut queßcôeb Matana.
19a z Mattana do Nachaliela, a z Nachaliela do Bámot,
19Nak queßel Matana queßcôeb Nahaliel. Ut nak queßel Nahaliel, queßcôeb Bamot.
20z Bámot do údolia, ktoré je na moábskom poli, až k temenu vrchu Pizga, ktorý hľadí na šírinu púšte.
20Nak queßel Bamot, queßcôeb saß li ru takßa re Moab. Ut queßcôeb toj saß li tzûl Pisga, li cuan saß xcaßyabâl li chaki chßochß.
21A Izrael poslal poslov k Síchonovi, amorejskému kráľovi, a povedal:
21Laj Israel queßxtaklaheb lix takl riqßuin laj Sehón lix reyeb laj amorreo ut queßxye re:
22Dovoľ, prosím, aby som prešiel cez tvoju zem. Neuhneme sa na pole ani do vinice, nebudeme piť vody zo studne, pojdeme cestou kráľovou, dokiaľ neprejdeme tvojho územia.
22—At rey, nakatzßâma châcuu nak toâcanab chi numecß saß lâ naßaj. Incßaß tonumekß saß lix naßajeb lê racuîmk, chi moco tonumekß saß xnaßaj lê uvas, chi moco takucß li haß li cuan saß lê becbil haß. Tîc tonumekß saß li nim be toj retal tonumekß saß lê naßaj, chanqueb.
23Ale Síchon nedal Izraelovi, aby prešiel cez jeho územie, lež soberúc Síchon všetok svoj ľud vyšiel oproti Izraelovi na púšť a prijdúc do Johsy bojoval proti Izraelovi.
23Abanan li rey Sehón incßaß quixcanabeb laj Israel chi numecß saß lix naßaj. Quixchßutubeb ban chixjunileb lix soldado ut queßcôeb chixcßulbaleb laj Israel saß li chaki chßochß. Nak queßcuulac Jahaza queßxtiquib pletic riqßuineb.
24A Izrael ho porazil ostrím meča a zaujal dedične jeho zem od Arnona až po Jabbok, až po zem synov Ammonových. Lebo hranica synov Ammonových bola pevná.
24Ut laj Israel queßnumta saß xbêneb. Queßxchap lix naßaj laj Sehón, li naticla Arnón ut nacuulac toj Jaboc. Queßcuulac saß li nubâl re lix naßajeb li ralal xcßajol laj Amón. Li nubâl aßan yîbanbil chi us re nak eb laj Amón teßxcol ribeb.
25A Izrael vzal všetky tie mestá a tak býval Izrael vo všetkých mestách Amoreja, v Chešbone a vo všetkých jeho dcéro-mestách.
25Eb laj Israel queßxcßam chokß reheb lix tenamiteb laj amorreo. Queßrêchani li tenamit Hesbón ut eb li cocß naßajej li cuanqueb chixjun sutam. Ut saß eb li tenamit aßan queßcuan.
26Lebo Chešbon bolo mesto Síchona, amorejského kráľa, ktorý bojoval proti drievnejšiemu kráľovi moábskemu, a vzal celú jeho zem z jeho ruky až po Arnon.
26Hesbón, aßan lix tenamit laj Sehón lix reyeb laj amorreo. Aßaneb li queßpletic riqßuineb laj Moab junxil ut queßrêchani lix naßaj nacuulac cuan cuiß li nimaß Arnón.
27Preto povedali básnici, ktorí hovorili v prísloví: Poďte do Chešbona, nech sa vybuduje a nech sa pevne postaví mesto Síchonovo!
27Joßcan nak naxye saß jun li bich: —Quimkex Hesbón ut yîbomak cuißchic lix tenamit li rey Sehón.
28Lebo oheň vyšiel z Chešbona a plameň z mesta Síchonovho a strávil Ár Moábovo, pánov výšin Arnona.
28Quiloch li xam aran Hesbón saß lix tenamit li rey Sehón. Quicßateß li naßajej Ar li cuan saß xcuênt Moab. Queßsacheß ruheb li cuanqueb saß li nînki tzûl li cuan cuiß li nimaß Arnón.
29Beda tebe, Moábe! Zahynul si, ľude Chámošov! Dal svojich synov za ubehlíkov a svoje dcéry do zajatia, amorejskému kráľovi Síchonovi.
29Raylal xchal saß êbên lâex aj Moab. Xsacheß êru lâex lix tenamit li yîbanbil dios Quemos. Quichapeß lê tenamit. Eb lê ralal queßêlelic ut eb lê rabin queßcßameß chi prêxil xban laj Sehón lix reyeb laj amorreo.
30Strieľali sme do nich. Zahynul Chešbon až po Díbon, a spustošili sme všetko až po Nófach, ktoré sahá až po Médebu.
30Anakcuan lâo aj Israel xkasach ruheb lê ralal êcßajol. Xkasach ruheb chixjunil naticla Hesbón nacuulac toj Dibón. Queßsacheß ruheb li cuanqueb Nofa ut li cuanqueb Medeba.—
31A tak býval Izrael v zemi Amoreja.
31Joßcan nak eb laj Israel queßcana chi cuânc saß lix naßajeb laj amorreo.
32Potom poslal Mojžiš vyzvedieť Jazer, a vzali jeho dcéro-mestá. A vyhnal Amoreja, ktorý bol tam.
32Laj Moisés quixtaklaheb laj qßuehol etal saß li tenamit Jazer. Ut eb laj Israel queßrêchani li tenamit Jazer ut eb li cocß cßalebâl li cuanqueb chixjun sutam. Queßrisiheb laj amorreo saß li naßajej aßan.
33A obrátiac sa išli hore cestou do Bázana. A vyšiel Óg, kráľ Bázana, proti nim, on i všetok jeho ľud, do boja v Edrei.
33Chirix aßan eb laj Israel queßcôeb saß li be li naxic Basán. Ut laj Og lix reyeb laj Basán rochbeneb lix soldado queßcôeb chi pletic riqßuineb saß li naßajej Edrei.
34A Hospodin riekol Mojžišovi: Neboj sa ho, lebo som ho dal do tvojej ruky i všetok jeho ľud i jeho zem, a učiníš mu, jako si učinil Síchonovi, amorejskému kráľovi, ktorý býval v Chešbone.
34Li Kâcuaß quixye re laj Moisés: —Matxucuac xbaneb. Lâin ac xinkßaxtesiheb saß âcuukß. Xinqßue âcue chixjunileb lix soldado ut lix naßajeb. Tâbânu riqßuin aßan joß xabânu re laj Sehón lix reyeb laj amorreo li quicuan Hesbón, chan.Joßcan nak eb laj Israel queßxcamsi laj Og ut eb li ralal. Ut queßxcamsiheb ajcuiß lix soldado. Mâ jun quicana chi yoßyo. Eb laj Israel queßrêchani chixjunil li naßajej.
35A porazili ho i jeho synov i všetok jeho ľud, takže mu nezostal nikto živý, a zaujali jeho zem dedične.
35Joßcan nak eb laj Israel queßxcamsi laj Og ut eb li ralal. Ut queßxcamsiheb ajcuiß lix soldado. Mâ jun quicana chi yoßyo. Eb laj Israel queßrêchani chixjunil li naßajej.