1A synovia Rúbenovi a synovia Gádovi mali mnoho dobytka, náramne mnoho. A keď videli zem Jazer a zem Gileád, že hľa, to miesto je príhodné miesto pre dobytok,
1Kßaxal nabaleb lix quetômkeb li ralal xcßajol laj Rubén ut eb li ralal xcßajol laj Gad. Queßril li naßajej Jazer ut Galaad ut queßxqßue retal nak châbil re qßuirisînc quetômk.
2prišli synovia Gádovi a synovia Rúbenovi a riekli Mojžišovi a Eleazárovi, kňazovi, i kniežatám obce takto:
2Joßcan nak queßcôeb riqßuineb laj Moisés, laj Eleazar laj tij ut eb li nequeßtaklan saß xbêneb laj Israel. Ut queßxye reheb:
3Atarót, Díbon, Jazer, Nimra, Chešbon, Elaleh, Sebám, Nébo a Beon,
3—Qßuehomak retal chanru eb li naßajej Atarot, Dibón, Jazer, Nimra, Hesbón, Eleale, Sebam, Nebo ut Beón.
4zem to, ktorú zbil Hospodin pred obcou Izraelovou, je zem príhodná pre dobytok, a tvoji služobníci majú dobytok.
4Li Kâcuaß quinumta saß xbêneb li cuanqueb aran. Li naßajej aßan châbil re qßuirisînc quetômk. Ut lâo nacuulac chiku qßuirisînc quetômk.
5A ešte riekli: Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nech sa dá tá zem tvojim služobníkom do državia; nevoď nás za Jordán.
5Cui nequeraj xbânunquil usilal ke, qßuehomak ke li naßajej aßan chokß kaherencia. Ut moêtakla toj jun pacßal li nimaß Jordán, chanqueb.
6Na to riekol Mojžiš synom Gádovým a synom Rúbenovým: Či azda vaši bratia pojdú do boja, a vy budete tu sedieť?
6Ut laj Moisés quixye reheb: —¿Ma têraj texcanâk arin ut eb lê rech tenamitil teßxic jun pacßal li nimaß Jordán chi pletic?
7Nuž prečo zdŕžate a odvraciate srdce synov Izraelových, aby neprešli do zeme, ktorú im dal Hospodin?
7¿Cßaßut nak têraj tâchßinânk xchßôleb lê rech tenamitil chi xic chirêchaninquil li naßajej li xqßue ke li Kâcuaß?
8Tak urobili vaši otcovia, keď som ich bol poslal z Kádeš-barnee, aby prehliadli zem.
8Joßcan ajcuiß queßxbânu lê xeßtônil yucuaß aran Cades-barnea nak quintaklaheb chixqßuebal retal li naßajej aßan.
9Zašli hore až po dolinu Eškol a videli zem, zdržali a odvrátili srdce synov Izraelových, aby neišli do zeme, ktorú im dal Hospodin.
9Queßcôeb toj saß li nimaß Escol. Nak ac queßril li naßajej queßxqßue chi chßinânc xchßôleb li rech tenamitil re nak incßaß teßoc saß li naßajej li quixqßue li Dios reheb.
10A preto sa toho dňa rozpálil hnev Hospodinov, takže prisahal povediac:
10Quichal xjoskßil li Dios saß xbêneb ut quixye riqßuin juramento:
11Prisahám, že mužovia, ktorí vyšli hore z Egypta vo veku od dvadsiatich rokov a vyše, neuvidia zeme, ktorú som prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, lebo ma nenasledovali cele,
11Eb li cuînk li queßel chak Egipto li cuan junmay chihab reheb, joß eb ajcuiß li ac numenakeb junmay chihab, incßaß teßoc saß li châbil naßajej li quinyechißi riqßuin juramento reheb laj Abraham, laj Isaac, ut laj Jacob xban nak incßaß queßxpâb chi anchal xchßôleb li cßaßru quinye reheb.
12krome Kálefa, syna Jefunneho, Kenezeja, a Jozuu, syna Núnovho, lebo cele nasledovali Hospodina.
12Caßajeb cuiß laj Caleb, li ralal laj Jefone laj cenezeo ut laj Josué li ralal laj Nun naru teßoc xban nak xineßxpâb chi anchal xchßôleb”, chan li Dios.
13A rozpálil sa hnev Hospodinov na Izraela, a spôsobil to, aby sa potulovali po púšti štyridsať rokov, dokiaľ nevyhynulo všetko to pokolenie, ktoré robilo to, čo je zlé v očiach Hospodinových.
13Cßajoß nak quijoskßoß li Dios saß xbêneb laj Israel. Joßcan nak quixqßueheb chixbeninquil ribeb saß li chaki chßochß chiru caßcßâl chihab toj retal queßosoß chixjunileb li queßxbânu li incßaß us chiru li Kâcuaß.
14A hľa, vy ste nastúpili na miesto svojich otcov, plemä hriešnych mužov, aby ste ešte pridávali na páľu hnevu Hospodinovho proti Izraelovi,
14Ut anakcuan lâex li ralal xcßajolex li queßxbânu li incßaß us, têraj cuißchic xqßuebal xjoskßil li Dios saß kabên lâo aj Israel.
15lebo sa odvraciate zpät nenasledujúc ho, a on ho zase len nechá na púšti, a budete príčinou zkazy všetkého tohoto ľudu.
15Cui lâex têraj xkßetkßetinquil êrib chiru li Dios, li Dios toxcanab chi cuânc saß li chaki chßochß joß quixbânu junxil. Ut saß êmâc lâex nak tâsachekß ru li katenamit Israel, chan laj Moisés.
16Vtedy pristúpili k nemu a riekli: Len ohrady tu vystavíme pre svoj dobytok a mestá pre svoje deti,
16Queßnachßoc ut riqßuin laj Moisés eb laj Rubén ut eb laj Gad ut queßxye re: —Tento takayîb li kanaßaj reheb li kaquetômk. Ut takayîb ajcuiß li tenamit re teßcuânk cuiß li kixakil ut eb li kacocßal.
17a my sa rýchle vyzbrojíme a pojdeme pred synmi Izraelovými, dokiaľ ich nedovedieme na ich miesto, a naše deti budú bývať v ohradených mestách pre nepriateľských obyvateľov zeme.
17Abanan lâo takacauresi kib ut toxic chi ubej chi pletic toj retal takêchani li naßajej li teßcuânk cuiß li jun chßol chic laj Israel. Li kixakil ut eb li kacocßal teßcanâk arin saß eb li tenamit li ac cauresinbileb re teßxcol cuiß ribeb chiruheb li cuanqueb saß li naßajej aßin.
18Nevrátime sa do svojich domov, dokiaľ nezdedia synovia Izraelovi, každý svojho dedičstva.
18Lâo incßaß tosukßîk saß li naßajej aßin toj nak ac xeßrêchani lix naßajeb chixjunileb laj Israel.
19Lebo nedostaneme s nimi dedičstva za Jordánom alebo tam ďalej, keď sa nám dostane naše dedičstvo za Jordánom na východ.
19Ut lâo mâcßaß takêchani jun pacßal li nimaß Jordán xban nak acak xkêchani li kanaßaj arin chire li nimaß Jordán saß li este, chanqueb.
20Vtedy im povedal Mojžiš: Ak učiníte tú vec, ak sa ozbrojíte a pojdete pred Hospodinom do boja,
20Ut laj Moisés quixye reheb: —Cui yâl nak yôquex chi âtinac, cauresihomak êrib chi pletic joß quixye li Kâcuaß.
21a prejde vám každý ozbrojený cez Jordán pred Hospodinom a zostane tam, dokiaľ nevyženie svojich nepriateľov od svojej tvári,
21Texxic jun pacßal li nimaß Jordán joß tixye êre li Kâcuaß. Ut texpletik riqßuineb li xicß nequeßiloc ke toj texnumtâk saß xbêneb.
22a dokiaľ nebude zem podmanená pred Hospodinom, a len potom sa vrátite, budete bez viny pred Hospodinom a pred Izraelom, a tak vám bude táto zem dedičným državím pred Hospodinom.
22Nak acak xerêchani li naßajej, lâex naru texsukßîk saß li naßajej aßin xban nak ac xebânu li cßaßru xeyechißi xbânunquil re li Dios ut reheb lê rech tenamitil. Ut li naßajej aßin êrehak chic chiru li Kâcuaß.
23Ale ak myslíte, že neučiníte tak, vtedy hľa, zhrešili ste proti Hospodinovi, a poznajte svoj hriech, ktorý vás nájde.-
23Abanan cui incßaß têbânu li cßaßru xeyechißi re li Kâcuaß, qßuehomak retal nak texmâcobk chiru li Kâcuaß. Ut lâex têcßul xtojbal lê mâc.
24Vystavte si mestá pre svoje deti a stáje pre svoj dobytok, a to, čo vyšlo z vašich úst, učiňte.
24Lâex naru nequeyîb lix tenamiteb lê rixakil ut eb lê cocßal ut naru nequeyîb xnaßajeb lê quetômk. Abanan têbânu chixjunil li cßaßru xeye, chan laj Moisés.
25A synovia Gádovi a synovia Rúbenovi odpovedali Mojžišovi a riekli: Tvoji služobníci učinia tak, ako rozkazuje náš pán:
25Ut eb li ralal xcßajol laj Gad ut eb li ralal xcßajol laj Rubén queßxye re laj Moisés: —Lâo laj cßanjel châcuu. Lâo takabânu li cßaßru xaye ke.
26naše deti, naše ženy, náš dobytok a všetky naše hovädá budú tam, v mestách Gileáda,
26Eb li kacocßal, ut eb li kixakil joß eb ajcuiß li kaquetômk teßcanâk arin saß eb li tenamit li cuan saß xcuênt Galaad.
27a tvoji služobníci prejdú, každý ozbrojený do vojny, idúc pred Hospodinom do boja, tak ako hovorí náš pán.
27Abanan lâo tocßanjelak châcuu. Takacauresi kib ut toxic chi pletic jun pacßal li nimaß Jordán. Takabânu li kataklanquil xban li Kâcuaß joß xaye ke, chanqueb.
28A Mojžiš prikázal o nich Eleazárovi, kňazovi, a Jozuovi, synovi Núnovmu, i hlavám otcov pokolení synov Izraelových.
28Tojoßnak laj Moisés quiâtinac riqßuin laj Eleazar laj tij ut laj Josué li ralal laj Nun ut riqßuineb ajcuiß li nequeßtaklan saß xbêneb lix têpaleb laj Israel ut quixye reheb li cßaßru teßxbânu.
29A Mojžiš im povedal: Ak prejdú synovia Gádovi a synovia Rúbenovi s vami Jordán, každý ozbrojený do boja, idúc pred Hospodinom, a keď už bude zem podmanená pred vami, dáte im zem Gileád do dedičného državia.
29Quixye reheb: —Cui eb li cuînk xcomoneb li ralal xcßajol laj Gad ut eb li ralal xcßajol laj Rubén teßxic jun pacßal li nimaß chi pletic, lâex têqßue reheb li naßajej Galaad nak ac xerêchani li chßochß.
30Ale keby neprešli ozbrojení s vami, dostanú državie medzi vami v zemi Kanaána.
30Abanan cui incßaß nequeßxic chi pletic êrochben, tento nak teßxcßul lix naßajeb aran Canaán êrochben lâex, chan.
31Na to odpovedali synovia Gádovi a synovia Rúbenovi a riekli: To, čo hovoril Hospodin tvojim služobníkom, tak to učiníme;
31Ut eb li ralal xcßajol laj Gad ut eb li ralal xcßajol laj Rubén queßxye: —Lâo laj cßanjel châcuu. Lâo takabânu joß xye ke li Kâcuaß.
32my prejdeme ozbrojení pred Hospodinom do zeme Kanaána, a naše državie nášho dedičstva bude tu za Jordánom.
32Lâo toxic chi pletic jun pacßal li nimaß Jordán aran Canaán joß naxye ke li Kâcuaß. Abanan li naßajej li tocuânk cuiß, aßan li cuan saß li pacßal aßin, saß li oriente, chanqueb.
33A tak im dal Mojžiš, synom Gádovým a synom Rúbenovým a polovici pokolenia Manassesa, syna Jozefovho, kráľovstvo Síchona, amorejského kráľa, a kráľovstvo Óga, bázanského kráľa, zem i s jej mestami v hraniciach, mestá zeme dookola.
33Joßcan nak laj Moisés quixqßue lix naßaj laj Sehón lix reyeb laj amorreo ut lix naßaj laj Og lix reyeb laj Basán reheb li ralal xcßajol laj Gad, ut reheb li ralal xcßajol laj Rubén ut reheb ajcuiß yijach li ralal xcßajol laj Manasés li ralal laj José. Quixqßue ajcuiß reheb li tenamit ut eb li cocß cßalebâl li cuanqueb chi xjun sutam.
34A synovia Gádovi vystavili Díbon, Atarót a Aroér
34Ut eb li ralal xcßajol laj Gad queßxyîb eb li tenamit Dibón, Atarot, Aroer,
35a Atarót-šofan, Jazer a Jogbehu
35Atarot-sofán, Jazer, Jogbeha,
36a Bét-nimru a Bét-cháran, ohradené mestá, i stáje pre drobný dobytok.
36Bet-nimra ut Bet-arán. Queßxcauresiheb li tenamit aßin ut queßxyîb ajcuiß lix naßaj lix quetômkeb.
37A synovia Rúbenovi vystavili Chešbon, Elale a Kirjataim
37Ut eb li ralal xcßajol laj Rubén queßxyîb cuißchic li tenamit Hesbón, Eleale, Quiriataim,
38a Nébo a Bál-meon, premeniac im mená, i Sibmu, a dali iné mená mestám, ktoré vystavili.
38ut Nebo ut Baal-meón, li cuib chi tenamit li queßxjal xcßabaßeb mokon. Ut queßxyîb ajcuiß li tenamit Sibma. Ut queßxqßue jalan xcßabaßeb li tenamit li queßxyîb.
39Potom odišli synovia Machíra, syna Manassesovho, do Gileáda a vzali ho a hnali Amoreja, ktorý býval v ňom.
39Eb li ralal xcßajol laj Maquir, li ralal laj Manasés, queßcôeb Galaad ut queßnumta saß xbêneb laj amorreo toj retal nak queßrisiheb.
40A Mojžiš dal Gileád Machírovi, synovi Manassesovmu, a býval v ňom.
40Joßcan nak laj Moisés quixqßue li naßajej Galaad reheb li ralal xcßajol laj Maquir li ralal laj Manasés. Ut eb aßan queßcana chi cuânc aran.
41A Jair, syn Manassesov, išiel a zaujal ich dediny a nazval ich dedinami Jairovými.
41Ut cô ajcuiß laj Jair, xcomoneb li ralal xcßajol laj Manasés. Quinumta saß xbêneb cuib oxib chic lix naßajeb laj amorreo ut queßxqßue Havot-jair chokß xcßabaß li naßajej aßan.Ut cô ajcuiß laj Noba ut quirêchani li naßajej Kenat rochbeneb li cocß cßalebâl li cuanqueb chi xjun sutam. Ut quixqßue Noba chokß xcßabaß xban nak aßan lix cßabaß li cuînk aßan.
42A Nóbach išiel a zaujal Kenát a jeho mestečká a pomenoval ho Nóbachom, svojím menom.
42Ut cô ajcuiß laj Noba ut quirêchani li naßajej Kenat rochbeneb li cocß cßalebâl li cuanqueb chi xjun sutam. Ut quixqßue Noba chokß xcßabaß xban nak aßan lix cßabaß li cuînk aßan.