1Slová Lemuela, kráľa, v Massa, ktorým ho vyučovala jeho matka.
1Li rey Lemuel quixye resil li naßleb li quicßuteß chiru xban lix naß nak quiyeheß re chi joßcaßin:
2Čo, môj synu, a čo synu môjho lona, a čo, synu mojich sľubov?
2—At inyum, lâin tzßakal lâ naß. Lâat qßuebilat chak cue xban li Dios xban nak xatintzßâma chiru.
3Nedaj svojej sily ženám ani svojich ciest tým, ktoré privodia kráľov na zkazu.
3Mâmux âcuib riqßuineb li ixk ut mâsach lâ yußam riqßuin xbânunquil li joß mâjoßil naßleb xban nak eb aßan narisi xcuanquileb li rey.
4Nepatrí kráľom, Lemuelu, nepatrí kráľom piť víno ani pýtať sa: Kde je opojný nápoj? kniežatám.
4At Lemuel, moco xcßulubeb ta eb li rey nak teßucßak vino, chi moco xcßulubeb li cuanqueb xcuanquil chi taklânc nak teßrucß li haß li nacaltesin.
5Aby sa nenapil a nezabudol na to, čo je ustanovené, a nezmenil práva niktorého zo synov utrápených.
5Cui yôkeb chi calâc mâre anchal tâsachk saß xchßôleb li naxye saß li chakßrab ut incßaß chic teßrakok âtin saß xyâlal saß xbêneb li rahobtesinbileb.
6Dajte opojný nápoj hynúcemu a víno tým, ktorí majú horkosť v duši.
6Canabomak li haß li nacaltesin chokß reheb li câmqueb re ut chokß reheb li cuanqueb saß raylal.
7Nech sa napije a zabudne na svoju chudobu a nespomenie viacej na svoje trápenie.
7Cheßrucßâk re nak tâsachk saß xchßôleb li raylal ut li rahobtesîc li yôqueb chixcßulbal.
8Otvor svoje ústa za nemého, k pravote všetkých synov, ktorí idú na mizinu.
8Chat-oquênk ban chirixeb li incßaß naru teßxcol rib xjuneseb ut chacolakeb rix.
9Otvor svoje ústa a súď spravedlivo a rozrieš pravotu chudobného a biedneho.
9Chat-âtinak chirixeb ut chatrakok âtin saß xyâlal saß xbêneb. Chatenkßaheb li nebaß joß eb ajcuiß li tenkßâc teßraj.—
10Kto najde statočnú ženu chrabrú? Lebo jej cena je ďaleko nad perly.
10Junak ixakilbej châbil xnaßleb kßaxal chßaßaj xtaubal. Kßaxal lokß ut kßaxal terto xtzßak chiru li châbil pec perla.
11Srdce jej muža jej dôveruje, a koristi nie je tam nedostatku.
11Lix bêlom cßojcßo xchßôl saß xbên aßan ut mâcßaß napaltoß reheb xban nak naxnau xjolominquil lix jun cablal.
12Robí mu dobré a nie zlé po všetky dni svojho života.
12Junelic us naxbânu re lix bêlom ut mâ jun sut naxbânu li incßaß us re joß najtil teßcuânk saß ruchichßochß.
13Hľadá vlnu a ľan a pracuje so záľubou svojimi rukami.
13Naxqßue xchßôl chixyîbanquil li tßicr riqßuin lana ut lino. Ut nasahoß saß xchßôl chixbânunquil lix cßanjel.
14Je ako kupecká loď, z ďaleka dováža svoj chlieb.
14Li ixk aßan chanchan jun li jucub naxic chi najt chixcßambal li tzacaêmk.
15Vstáva ešte za noci a dáva pokrm svojej čeľadi a to, čo patrí, svojim dievkam.
15Toj mâjiß nasakêu nak nacuacli. Naxqßueheb chi cuaßac li ralal xcßajol ut naxqßueheb ajcuiß chi tzacânc lix môs ixk.
16Pomýšľa na pole a berie ho a z plodov svojich rúk sadí vinicu.
16Naxsicß jun sîrak li chßochß, naxlokß ut narau li uvas chi saß riqßuin li tumin li naxsicß.
17Prepasuje silou svoje bedrá a posilňuje svoje ramená.
17Cau xchßôl ut cau rib chi cßanjelac.
18Zakúša, že je dobrý jej zárobok, ani vnoci nehasne jej svieca.
18Naril chi us lix cßanjel re nak us tâêlk chiru ut incßaß nahilan chi cßanjelac chi kßek.
19Svojimi rukami sahá po praslici a svojimi prsty drží vreteno.
19Naxyîb li nokß ut naxquem.
20Svoju ruku otvára chudobnému a svoje ruky vystiera k biednemu.
20Rajlal naxtenkßaheb li teßraj tenkßâc ut naxtenkßaheb ajcuiß li mâcßaß cuan reheb.
21Nebojí sa za svoju čeľaď snehu, lebo všetka jej čeľaď je zaodiata v purpure, dvakrát farbenom.
21Incßaß nacßoxlac chirixeb li ralal xcßajol nak natßaneß li ratzßam que xban nak ac cuan tzßakal li rakßeb re teßxtzßap cuiß ribeb.
22Robí si pokrovce; kment a šarlát jej odev.
22Riqßuin rukß naxyîb li ris ut naxyîb ajcuiß li rakß aßan riqßuin li châbil tßicr lino.
23Jej muž je známy v bránach, keď sedáva so starcami zeme.
23Ut lix bêlom naßno ru xbaneb chixjunileb li cuanqueb saß li tenamit xban nak aßan jun reheb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb li tenamit.
24Robí drahé plátno a predáva a opasky predáva Kananejcovi-kupcovi.
24Li ixk aßan naxquem li tßicr lino ut naxquem li cßâmal saß ut naxcßayi reheb laj cßay.
25Jej odev je sila a krása a smeje sa budúcemu dňu.
25Li ixk aßan cau rib ut cuan xlokßal. Incßaß nacßoxlac chirix li cßaßru tâchâlk chiru mokon.
26Svoje ústa otvára v múdrosti, a zákon milosti je na jej jazyku.
26Riqßuin li cßaßru naxye nacßutun nak cuan xnaßleb. Ut riqßuin châbilal naqßuehoc naßleb.
27Dozerá na chod a mravy svojho domu a nejie chleba liene a zaháľky.
27Incßaß naxnumsi li cutan yal chi joßcan. Junelic ban naxqßue xchßôl xchßolaninquil lix jun cablal.
28Jej synovia povstávajú a blahoslavia ju, i jej muž a chváli ju:
28Li bêlomej naxqßue xlokßal li rixakil. Joßcan eb ajcuiß li ralal xcßajol nequeßxqßue ajcuiß xlokßal.
29Mnohé vraj dcéry si zmužile počínaly; ale ty si ich prevýšila všetky.
29Lix bêlom naxye re: —Nabaleb li ixk nequeßxbânu li us, abanan lâat li kßaxal châbil chiruheb chixjunileb, chan.
30Ľúbeznosť je klam a krása márnosť; žena, ktorá sa bojí Hospodina, tá bude chválená.
30Eb li ixk li nequeßâtinac saß kßunil âtin naru nequeßbalakßînc ut lix chßinaßusaleb na-osoß. Abanan li ixk li naxxucua ru li Dios xcßulub nak tâqßuehekß xlokßal.Cheqßuehak xlokßal chiruheb li tenamit, ut cheqßuehak ajcuiß xlokßal chixjunil li cßaßru naxbânu.
31Dajte jej z ovocia jej rúk, a nech ju chvália v bránach jej skutky.
31Cheqßuehak xlokßal chiruheb li tenamit, ut cheqßuehak ajcuiß xlokßal chixjunil li cßaßru naxbânu.