1Oslavujte Hospodina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky.
1Chexbantioxînk chiru li Kâcuaß xban nak aßan châbil ut junelic naruxtâna ku.
2Nech tak povedia vykúpení Hospodinovi, ktorý ich vykúpil z ruky protivníka.
2Joßcan taxak teßxye chixjunileb li ac xeßcoleß xban li nimajcual Dios. Li Dios, aßan li quicoloc reheb saß rukßeb li xicß nequeßiloc reheb.
3A shromaždil ich zo zemí, od východu a od západu, od polnoci aj od mora.
3Aßan qui-isin chak reheb saß xyânkeb li jalaneb xtenamiteb, li cuanqueb saß li sur ut saß li norte, joß ajcuiß li este ut li oeste.
4Blúdili po púšti, po pustej ceste, kde nenašli mesta na bývanie.
4Eb aßan queßxbeni ribeb saß li chaki chßochß ut incßaß queßxtau junak tenamit bar naru teßcuânk cuiß.
5Boli hladní i smädní; ich duša omdlievala v nich.
5Osoßqueb re xban xtzßocajiqueb ut xban xchaki eleb.
6A keď kričali vo svojom súžení na Hospodina, vytrhnul ich z ich úzkosti
6Xban li raylal li cuanqueb cuiß, queßxtzßâma xtenkßanquileb chiru li Dios. Ut li Dios quixcoleb chiru li raylal.
7a viedol ich po rovnej ceste, aby išli do mesta na bývanie.
7Aßan quicßamoc be chiruheb saß tîquilal re nak naru teßcuulak saß lix naßajeb bar târûk teßcuânk cuiß.
8Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka,
8Cheßxlokßonihak taxak li nimajcual Dios xban nak nim li ruxtân ut xban li sachba chßôlej li naxbânu re xcolbaleb li ralal xcßajol.
9(lebo nasycuje práhnúcu dušu a hladovitú dušu naplňuje dobrým)
9Li Kâcuaß naxqßueheb chi ucßac li tâchakik reheb. Ut naxqßueheb li châbil tzacaêmk reheb li teßtzßocâk.
10tí, ktorí sedeli vo tme a v tôni smrti, spútaní biedou a železom,
10Chanchan nak cuanqueb saß kßojyîn xban li raylal li yôqueb chixcßulbal. Kßaxal ra cuanqueb xban nak bacßbôqueb riqßuin cadena.
11pretože odporovali rečiam silného Boha a opovrhli radou Najvyššieho,
11Joßcan yôqueb chixcßulbal xban nak queßxkßet li râtin li Dios. Incßaß queßxqßue xcuanquil lix chakßrab li nimajcual Dios.
12a preto zohnul ich srdce trápením; klesli, a nebolo toho, kto by bol pomohol.
12Joßcan nak li Dios quixqßueheb chixtojbal xmâqueb riqßuin li cacuil trabaj li quiqßueheß reheb. Queßxtich rokeb ut queßtßaneß ut mâ ani quitenkßan reheb.
13A keď volali na Hospodina vo svojom súžení, zachránil ich z ich úzkosti.
13Xban li raylal li cuanqueb cuiß, queßxtzßâma xtenkßanquileb chiru li Dios. Ut li Dios quixcoleb chiru li raylal.
14Vyviedol ich zo tmy a z tône smrti a ich povrazy potrhal.
14Quirisiheb rubel xcuanquil li jalaneb xtenamit. Chanchan nak quirisiheb saß li kßojyîn nak quirisiheb saß li raylal ut quirisi li cadena li bacßbôqueb cuiß.
15Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka,
15Cheßxlokßonihak taxak li nimajcual Dios xban nak nim li ruxtân ut xban li sachba chßôlej li naxbânu re xcolbaleb li ralal xcßajol.
16pretože polámal medené dvere a posekal železné závory.
16Li Kâcuaß aßan li quijoroc re li oquebâl yîbanbil riqßuin bronce ut hierro re xcolbaleb lix tenamit chiruheb li queßnumta saß xbêneb.
17Nesmyselní, trápili sa pre cestu svojho prestúpenia a pre svoje neprávosti!
17Queßyajer xban li mâc ut li mâusilal li queßxbânu.
18Ich duša si ošklivila každý pokrm, a priblížili sa až k bránam smrti.
18Câmqueb re xban nak incßaß queßraj cuaßac.
19Ale keď kričali na Hospodina vo svojom súžení, zachránil ich z ich úzkostí.
19Xban li raylal li cuanqueb cuiß, queßxtzßâma xtenkßanquileb chiru li Dios. Ut li Dios quixcoleb chiru li raylal.
20Znova a znova poslal svoje slovo a uzdravoval ich a vyslobodzoval z ich mnohej záhuby.
20Yal riqßuin râtin, li Dios quixqßuirtesiheb ut quixcoleb chiru li câmc.
21Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka!
21Cheßxlokßonihak taxak li nimajcual Dios xban nak nim li ruxtân ut xban li sachba chßôlej li naxbânu re xcolbaleb li ralal xcßajol.
22Nech obetujú obeti chvály a rozprávajú jeho skutky s plesaním.
22Cheßxqßuehak taxak lix mayejeb re xbantioxinquil chiru li Kâcuaß. Cheßbichânk taxak xban xsahil xchßôleb ut teßxye taxak resil li usilal li quilajxbânu li Kâcuaß reheb.
23Tí, ktorí sa plavia po mori na lodiach, ktorí pracujú na veľkých vodách,
23Cuanqueb li nequeßcßanjelac riqßuin li nînki jucub chiru li palau re xsicßbal lix tumineb.
24tí vidia skutky Hospodinove a jeho divy v hlbine.
24Eb aßan queßril li cßaßru naxbânu li Kâcuaß ut queßxqßue retal nak aßan nim xcuanquil saß xbên li palau.
25Lebo keď len povie, spôsobí to, že povstane búrlivý vietor, ktorý do vysoka dvíha jeho vlny.
25Yal riqßuin li râtin li Dios quixtakla jun li cacuil ikß ut quirecßasi ru li palau ut quichal lix cau ok xban.
26Hneď vystupujú akoby do neba, hneď zase sostupujú do priepasti; ich duša sa rozplýva v nebezpečenstve.
26Quixtaksi li jucub saß ikß ut quixcut cuißchic saß li haß ut cßajoß nak queßxucuac li cuanqueb chi saß.
27Motajú a klátia sa jako opilý, a všetka ich múdrosť je tam!
27Nequeßtacloc ut caßchßin chic mâ nequeßtßaneß. Chanchan teßcalâk ut incßaß chic queßxtau cßaßru teßxbânu.
28A keď kričia na Hospodina vo svojom súžení, vyvodí ich z ich úzkostí.
28Xban li raylal li cuanqueb cuiß, queßxtzßâma xtenkßanquileb chiru li Dios. Ut li Dios quixcoleb chiru li raylal.
29Zastavuje búrku a obracia ju na tíšinu, a umĺkajú ich vlny.
29Li Kâcuaß quixkßus li ikß ut quixtukub ru li palau.
30Plavci sa radujú, že utíchly, a on ich vedie do prístavu ich želania.
30Cßajoß nak queßsahoß saß xchßôleb li cuînk nak tuktu chic ru li palau. Ut li Kâcuaß quixcßameb chire li palau chi mâcßaß queßxcßul.
31Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka.
31Cheßxlokßonihak taxak li nimajcual Dios xban nak nim li ruxtân, ut xban li sachba chßôlej li naxbânu re xcolbaleb li ralal xcßajol.
32Nech ho vyvyšujú v shromaždení ľudu, a nech ho chvália v zasadnutí starcov.
32Cheßxqßuehak xlokßal li Kâcuaß nak chßutchßûqueb saß comonil. Ut cheßxqßuehak xlokßal nak chßutchßûqueb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb li tenamit.
33Obracia rieky na púšť a vodné pramene na vypráhlu sušinu,
33Li Kâcuaß kßaxal nim xcuanquil saß xbên li ruchichßochß. Naxqßueheb chi chakic li nimaß ut eb li yußam haß.
34úrodnú zem na slatinu pre zlosť obyvateľov, ktorí bývajú v nej.
34Ut li chßochß li châbil na-el li acuîmk chiru, naxsukßisi chi mâcßaß chic na-el chiru. Naxbânu chi joßcan xban li mâusilal li nequeßxbânu li tenamit.
35Obracia púšť na jazero vody a vypráhlu zem na pramene vôd.
35Li chaki ru chßochß naxsukßisi chokß châbil chßochß ut naxqßue li yußam haß aran. Ut li cau ru chßochß naxsukßisi chokß kßunil chßochß ut naxqßue li yußam haß aran.
36Osadzuje tam hladných, a postavia si tam mesto na bývanie.
36Ut saß li naßajej aßan li Kâcuaß quixqßueheb chi cuânc li mâcßaß cuan reheb ut aran queßxyîb lix tenamit re teßcuânk cuiß.
37A posievajú polia, sadia vinice a nadobúdajú plodu úrody.
37Queßrau li acuîmk saß li cßalebâl ut queßrau li uvas. Ut nabal li ruheb li racuîmk li queßxxoc.
38Žehná im, a množia sa veľmi, a ich dobytka neumenšuje.
38Li Dios quirosobtesiheb lix tenamit ut nabaleb li ralal xcßajol queßcuan. Ut queßnabaloß ajcuiß lix quetômk.
39A zase, keď chce, ubúda ich a bývajú snížení od sovrenia, všelijakého strádania a od žiaľu.
39Nak nequeßnumta li xicß nequeßiloc reheb saß xbêneb lix tenamit li Dios, incßaß chic qßui nequeßcana xban li raylal nequeßxcßul.
40Vylieva opovrženie na kniežatá a dáva, aby blúdili po pustine, kde nieto cesty.
40Li Dios quichal xjoskßil saß xbêneb li yôqueb chi rahobtesînc reheb lix tenamit ut quixqßueheb chixbeninquil ribeb yalak bar ut incßaß nequeßxtau bar nequeßxic.
41Povyšuje chudobného z trápenia a rozmnožuje rodiny jako stádo oviec.
41Aban li Dios quixcoleb li cuanqueb saß raylal ut quixqßueheb chi nabalocß li ralal xcßajoleb joß nak nequeßnabaloß li carner.
42Uvidia to úprimní a budú sa radovať, ale každá neprávosť zapchá svoje ústa.
42Eb li tîqueb xchßôl nequeßsahoß saß xchßôleb nak nequeßril li cßaßru naxbânu li Kâcuaß. Ut eb li incßaß useb xnaßleb mâcßaß chic naru nequeßxye.Li ani cuanqueb xnaßleb cheßxqßuehak retal li cßaßru naxbânu li Dios ut cheßxqßuehak retal nak kßaxal nim li ruxtân.
43Kto je múdry, bude to ostríhať, a takí porozumejú rôznej milosti Hospodinovej.
43Li ani cuanqueb xnaßleb cheßxqßuehak retal li cßaßru naxbânu li Dios ut cheßxqßuehak retal nak kßaxal nim li ruxtân.