1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ôsma... Žalm Dávidov.
1Choâcol taxak, at Kâcuaß, xban nak mâ jun chic châbil saß ruchichßochß ut mâ jun chic reheb tîqueb xchßôl.
2Zachráň, ó, Hospodine, lebo je koniec bohabojnému; vymizli verní zpomedzi synov človeka.
2Nequeßxticßtißi ribeb ut riqßuin châbil âtin nequeßkßunbesin re xbalakßinquil li ras rîtzßin.
3Márnosť hovoria každý so svojím blížnym; majú lichotné rty; hovoria dvojitým srdcom.
3At Kâcuaß, chakßuseb re nak teßxcanab ticßtißic ut balakßînc. Chakßuseb re nak teßxcanab xnimobresinquil ribeb riqßuin li cßaßru nequeßxye.
4Ó, bárs by vykorenil Hospodin každé rty lichotné i každý jazyk, ktorý hovorí veľké veci pyšné.
4Chakßuseb li nequeßyehoc re chi joßcaßin: —Lâo nakanau âtinac kajunes. Lâo yal ke cßaßru takaye. Mâ ani naru nakßusuc ke.—
5Lebo hovoria: Premôžeme svojím jazykom; máme so sebou svoje rty; ktože je naším pánom?
5Abanan li Kâcuaß Dios quixye: —Anakcuan tebintenkßa li rahobtesinbileb xban nak yô chi yotßecß xchßôleb xban li raylal nequeßxcßul. Tebincol joß yôqueb chiroybeninquil.—
6Pre útisk biednych, pre vzdychanie chudobných teraz už povstanem, hovorí Hospodin; zachránim toho, na koho bezbožník pyšne fúka.
6Li râtin li Dios, aßan yâl ut tzßakal re ru. Chanchan li plata sakobresinbil ru cuukub sut saß li xam.
7Slová Hospodinove sú čisté slová, sú jako striebro, prepálené v topičskom kotle z hliny, prečistené sedem ráz.
7Lâat, at Kâcuaß, toâcol chiruheb li tenamit li incßaß useb xnaßleb, ut choâtenkßa chi junelic.Li incßaß useb xnaßleb xeßtam saß li ruchichßochß. Ut li tenamit nequeßxqßue xlokßal li mâusilal li nequeßxbânu.
8Ty, Hospodine, ich ostrežieš; zachováš ho od tohoto pokolenia až na veky.
8Li incßaß useb xnaßleb xeßtam saß li ruchichßochß. Ut li tenamit nequeßxqßue xlokßal li mâusilal li nequeßxbânu.
9Všade vôkol obchádzajú bezbožníci, hneď ako sa dvíha nešľachetnosť synov človeka.