1Dávidov. Požehnaný Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju,
1Lokßoninbil taxak li nimajcual Dios xban nak aßan chanchan jun sakônac bar naru nincol cuiß cuib. Aßan li natenkßan cue chi pletic ut naxcßut chicuu chanru tinbânu nak tinpletik.
2moja milosť a môj hrad, moja vysoká veža, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud.
2Li Kâcuaß, aßan li na-uxtânan cuu. Caßaj cuiß riqßuin aßan naru nincol cuib. Aßan li natenkßan cue ut aßan li na-iloc cue. Aßan li naqßuehoc xcacuil inchßôl. Ut aßan li naqßuehoc reheb li tenamit rubel incuanquil.
3Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?!
3At nimajcual Dios, ¿cßaßut nak nacacßoxlaheb li cuînk? Eb aßan mâcßaß xcuanquileb. ¿Cßaßut nak nacaqßue âchßôl chirixeb? Eb aßan mâcßaßeb xcuanquileb.
4Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.
4Li cuînk mâcßaß na-oc cuiß. Incßaß najt nacuan xyußam. Chanchan li ikß li nanumeß chi junpât.
5Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť.
5At nimajcual Dios, chatcubek chak saß choxa ut tâtochß riqßuin âcuukß eb li tzûl re nak teßêlk xsibel.
6Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich!
6Chatakla chak li câk saß xbêneb li xicß nequeßiloc cue re nak teßxucuak. Chanchan nak tâcuteb riqßuin lâ tzimaj re nak teßêlelik.
7Vystri svoje ruky s výsosti, vysloboď ma a vytrhni z veľkých vôd, z ruky cudzozemcov,
7Chinâcuisi taxak saß li raylal li cuanquin cuiß ut chinâcol taxak. Toj saß choxa tâcßutbesi lâ cuanquil re tinâcol. Chinâcol chiruheb li jalaneb xtenamit.
8ktorých ústa hovoria márnosť, a ich pravica je pravicou lži.
8Chinâcol chiruheb xban nak junes ticßtißic nequeßxbânu ut mâcßaß na-oc cuiß li cßaßru nequeßxye.
9Bože, budem ti spievať novú pieseň; pri harfe o desiatich strunách ti budem spievať žalmy,
9At nimajcual Dios, lâin tinbicha jun li acß bich re xqßuebal âlokßal. Tinchßeß li arpa ut li salterio ut tinbichânk re âlokßoninquil.
10tebe, ktorý dávaš kráľom spasenie, ktorý vyslobodzuješ Dávida, svojho služobníka, od zlého meča.
10Lâat nacattenkßan reheb li rey chi numtâc saß xbêneb li xicß nequeßiloc reheb. Lâat nacatcoloc cue re nak incßaß tineßxcamsi riqßuin lix chßîchßeb li xicß nequeßiloc cue. Lâin laj David laj cßanjel châcuu.
11Vysloboď ma a vytrhni z ruky cudzozemcov, ktorých ústa hovoria márnosť, a ktorých pravica je pravicou lži,
11Chinâtenkßa taxak ut chinâcol taxak chiruheb li jalaneb xtenamit xban nak junes ticßtißic nequeßxbânu ut mâcßaß na-oc cuiß li cßaßru nequeßxye.
12aby boli naši synovia ako rastúce štepy podarené vo svojej mladosti, naše dcéry jako uholné stĺpy, krásne tesané, vzoru chrámu;
12Chaqßue taxak xcacuilaleb li kalal. Chanchanakeb taxak li châbil cheß li yô chi qßuîc chi us. Ut chaqßue taxak xchâbilaleb li karabin. Chanchanakeb taxak li rokechal li palacio li yîbanbil chi us.
13aby naše komory boly plné a vydávaly potravu rôzneho druhu; naše stádo aby rodilo na tisíce, na desaťtisíce na našich poliach.
13Nabal pây taxak ru li kacuîmk toj retal teßnujak li rochochil. Ut cheßtâmk ta chi kßaxal numtajenak xqßuialeb li kaquetômk.
14Naše voly nech sú naložené; nech nie je nepriateľského vpádu ani výpadu, ani nech nie je kvílenia na našich uliciach.
14Cauhakeb ta rib li kabôyx chi cßanjelac. Ut mâ ani ta chi-oc saß li katenamit chikachßißchßißinquil re nak mâ ani japjôk re saß be xban raylal.Us xak reheb li tenamit li teßcßuluk re li cßaßak re ru aßin. Us xak reheb li tenamit li nequeßxqßue chokß xDioseb li nimajcual Dios xban nak aßan li tzßakal Dios.
15Blahoslavený ľud, ktorému sa tak deje; blahoslavený ľud, ktorému je Hospodin Bohom!
15Us xak reheb li tenamit li teßcßuluk re li cßaßak re ru aßin. Us xak reheb li tenamit li nequeßxqßue chokß xDioseb li nimajcual Dios xban nak aßan li tzßakal Dios.