1Vyučujúci. Azafov. Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst.
1Ex intenamit, cheqßuehak retal li tijleb li oc cue chixyebal êre ut canabomak êrib chirabinquil li cuâtin.
2Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.
2Anakcuan oc cue chixyebal êre lix yâlal li mukmu junxil.
3To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali.
3Li serakß aßin ac nakanau ajcuiß ut ac kabiom xban nak li kanaß kayucuaß ac xeßxserakßi ke.
4Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil.
4Incßaß naru takamuk chiruheb li kalal kacßajol lix nimal xcuanquil li Kâcuaß Dios ut li sachba chßôlej li quilajxbânu. Takachßolob ban xyâlal chiruheb li kalal kacßajol li teßcuânk mokon re nak teßxqßue xlokßal li Dios.
5Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,
5Quixqßue jun li chakßrab re laj Jacob ut quixye cßaßru teßxbânu eb laj Israel. Ut quixye ajcuiß reheb li kaxeßtônil yucuaß nak teßxcßut chiruheb li ralal xcßajol li cßaßru quixye nak tento teßxbânu.
6aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom,
6Li naßbej yucuaßbej teßxserakßi reheb li ralal xcßajol li teßcuânk. Ut eb aßan teßxserakßi reheb li ralal xcßajol li teßyoßlâk mokon.
7aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania,
7Teßxserakßi reheb re nak cauhakeb xchßôl riqßuin li Dios ut incßaß tâsachk saß xchßôleb li cßaßru quixbânu li Dios reheb ut re ajcuiß nak incßaß teßxkßet li chakßrab li quiqßueheß reheb.
8a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.
8Teßxserakßi reheb li ralal xcßajol re nak incßaß teßxbânu joß queßxbânu li kaxeßtônil yucuaß. Eb aßan queßxbânu li cßaßru queßraj xjuneseb ut incßaß queßabin chiru li Dios. Moco cauheb ta xchßôl riqßuin li Dios. Joßcan nak queßxkßet li râtin.
9Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja.
9Eb li ralal xcßajol laj Efraín cuanqueb xtzimaj re pletic ut cauheb raj xchßôl. Abanan eb aßan queßêlelic saß xkßehil li plêt.
10Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone.
10Incßaß queßxbânu li queßxyechißi re li Dios nak queßxbânu li contrato riqßuin. Ut queßxkßet li râtin.
11Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal.
11Incßaß queßxqßue saß xchßôleb li usilal li quixbânu li Dios reheb. Quisach ban saß xchßôleb li sachba chßôlej li quixcßutbesi chiruheb.
12Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana.
12Eb li kaxeßtônil yucuaß queßril li sachba chßôlej li quixbânu li Dios chiruheb saß li naßajej Zoán li cuan Egipto.
13Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.
13Quixjach ru li haß ut quixnumsiheb jun pacßal li Caki Palau. Chanchan jun li tzßac nak quixakli li haß ut chaki queßnumeß cuiß.
14Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.
14Quixtakla li chok chi cßamoc be chiruheb chi cutan ut chi kßek jun li xam quicßamoc be chiruheb.
15Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.
15Nak yôqueb chi numecß saß li chaki chßochß, mâ bar nequeßxtau rucßaheb. Abanan li Dios quixjor li sakônac, ut aran qui-el nabal li haß re teßucßak.
16Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky.
16Nak quixqßue chi êlc li haß saß li pec, chanchan jun nimaß nak yô chi êlc chak xban xqßuial.
17A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti.
17Usta queßril chixjunil li quilajxbânu li Dios reheb, abanan toj yôqueb ajcuiß chi mâcobc chiru li nimajcual Dios nak cuanqueb aran saß li chaki chßochß.
18A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše;
18Queßxyal rix li Dios xban nak queßxtzßâma lix cuaheb chanru queßraj eb aßan.
19Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?
19Ut queßâtinac chirix li Dios ut queßxye: —¿Ma târûk ta biß tixqßue katzacaêmk nak cuanco arin saß li chaki chßochß?
20Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?
20Yâl nak xjor li sakônac ut x-el chak nabal li haß. Chanchan jun nimaß nak qui-el chak li haß. Abanan, ¿ma târûk ta biß tixqßue li kacua? ¿Ma târûk ta biß tixqßue katib re totzacânk? chanqueb li tenamit.
21Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;
21Nak quirabi li nimajcual Dios li cßaßru yôqueb chixyebal, cßajoß nak quijoskßoß riqßuineb, Chanchan li xam nak quichal lix joskßil saß xbêneb laj Israel li ralal xcßajol laj Jacob.
22pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie,
22Li Dios quijoskßoß riqßuineb xban nak incßaß queßxpâb nak aßan tâcolok reheb.
23hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies
23Usta eb aßan incßaß queßpâban, abanan chanchan nak li Dios quixte li choxa nak quixtakla chak lix cuaheb.
24a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.
24Kßaxal cuißchic nabal li maná quixtakla chak re teßxcuaß. Choxahil cua quixtakla chak chixcuaßeb.
25Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.
25Quixtakla li choxahil cua reheb ut queßxcuaß chi nabal toj retal queßnujac.
26Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak
26Quixtakla chak jun li ikß. Quichal saß li na-el cuiß chak li sakße ut saß li sur.
27a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí.
27Kßaxal cuißchic nabal li xul li nequeßrupupic quiqßueheß re teßxtiu. Chanchan xqßuial ru li samaib chire li palau.
28Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov.
28Quixtaklaheb li xul nachß cuanqueb cuiß lix naßajeb. Quilajeßcube chi xjun sutam lix muhebâleb.
29A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali.
29Li Dios quixqßue reheb li joß qßuial queßraj. Ut queßcuaßac chi nabal.
30Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach,
30Kßaxal cuißchic quinumta queßxbânu. Abanan incßaß ajcuiß quicßojla xchßôleb.
31vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.
31Xban li numcuaßac queßxbânu, quichal xjoskßil li Dios saß xbêneb ut quixcanabeb chi câmc eb li cuînk li toj sâjeb, li cauheb rib saß xyânkeb laj Israel.
32Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom.
32Usta queßril li sachba chßôlej li quixbânu, abanan eb aßan incßaß queßxqßue xcuanquil.
33A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu.
33Joßcan nak eb laj Israel qßuila chihab yôqueb chixnumsinquil lix yußameb saß li chaki chßochß chi mâcßaß rajbal ut nabal li raylal queßxcßul.
34A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu
34Nequeßril nak li Dios naxcanabeb chi câmc, tojeß nak nequeßoc chixsicßbal li Dios. Nayotßeß xchßôleb ut nequeßxtzßâma xtenkßanquileb chiru.
35a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom,
35Toj aran nequeßjulticoß reheb nak li nimajcual Dios, aßan li natenkßan reheb ut aßan li nacoloc reheb.
36hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom,
36Abanan moco chi anchaleb ta xchßôl nequeßxyâba xcßabaß li Dios. Yal balakßînc ban nequeßxbânu.
37a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve,
37Incßaß tîqueb xchßôl chiru li Dios ut incßaß nequeßxbânu li cßaßru queßxyechißi xbânunquil saß li contrato.
38on súc milosrdný odpúšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti.
38Abanan junelic quixtokßoba ruheb. Quixcuy xmâqueb. Nabal sut quijoskßoß saß xbêneb; abanan quixcuy rib. Joßcan nak incßaß quixsach ruheb xban xjoskßil.
39Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa.
39Li Dios quixqßue retal nak eb aßan yal cristianeb. Junpât ajcuiß nacuan xyußameb joß li ikß li yal nanumeß.
40Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine!
40Nabal sut queßxkßetkßeti ribeb chiru li Dios nak cuanqueb saß li chaki chßochß ut queßxqßue xrahil xchßôl.
41A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice.
41Rajlal yôqueb chixyalbal rix lix Dioseb laj Israel toj retal queßxchikß xjoskßil li Dios santo.
42Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia,
42Incßaß queßxqßue saß xchßôleb lix cuanquil li Dios, li quixcßutbesi chiruheb nak quixcoleb nak cuanqueb saß raylal.
43ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana.
43Incßaß queßxqßue saß xchßôleb li milagros ut li sachba chßôlej li quixbânu li Dios aran Egipto saß li ru takßa Zoán.
44A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.
44Quixsukßisiheb li nimaß chokß quicß re nak mâcßaßak chic rucßaheb laj Egipto.
45Poslal na nich smesicu, žižaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.
45Quixtakla li nînki raxyât re teßxcuaß chixjunil li cßaßru cuan ut quixtakla ajcuiß li amoch re teßxsach chixjunil.
46A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.
46Quixtakla laj sâcß chixchoybal chixjunil li racuîmkeb li queßrau.
47Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.
47Quixsach ru li uvas riqßuin li sakbach ut quixcßat riqßuin que li ru li cheß higo.
48Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu.
48Quixsacheb ruheb lix cuacaxeb ut lix carnereb xban li sakbach ut li câk li quixtakla toj retal queßcam.
49Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov.
49Li Dios quixcßutbesi lix joskßil chiruheb nak quixtakla li rahil chßôlej saß xyânkeb. Xban xjoskßil li Dios quixtakla lix ángel chixcamsinquil li xbên ralaleb laj Egipto.
50Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.
50Quixcßutbesi chi tzßakal lix joskßil chiruheb ut incßaß chic quixcuyeb lix mâqueb. Quixteneb ban câmc saß xbêneb.
51A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.
51Li Dios quixcanabeb chi camsîc li xbên ralaleb laj Egipto, li ralal xcßajoleb laj Cam.
52A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.
52Abanan eb laj Israel quirisiheb Egipto ut quixcßameb saß li chaki chßochß. Quixberesiheb joß nequeßberesîc li carner.
53Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.
53Quixcßameb ut quirileb re nak incßaß teßxucuak. Ut eb li xicß nequeßiloc reheb, quixqßueheb chi osocß saß li palau.
54A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica.
54Li Dios quixcßameb lix tenamit toj saß li santil naßajej li quixyechißi reheb, li cuan cuiß li tzûl Sión li quixcol rix riqßuin lix cuanquil.
55Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.
55Quirisiheb li tenamit li cuanqueb aran ut quixjeqßui li chßochß reheb li ralal xcßajol laj Israel re teßcuânk cuiß.
56Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev,
56Abanan toj yôqueb ajcuiß xyalbal rix li nimajcual Dios ut queßxchikß xjoskßil xban nak queßxkßet lix chakßrab.
57ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište.
57Eb aßan queßxbânu cuißchic joß queßxbânu lix naß xyucuaßeb. Queßxtzßektâna li Dios ut incßaß tîqueb xchßôl. Chanchaneb li tzimaj, li incßaß tîc nacutuc.
58A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.
58Queßxqßue xjoskßil li Dios xban nak queßxyîb li artal li nequeßxlokßoni cuiß li yîbanbil dios. Xban nak queßxlokßoni li yîbanbil dios, cßajoß nak quirahoß xchßôl li Kâcuaß.
59Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela.
59Cßajoß nak quijoskßoß li Dios nak quiril nak yôqueb chixlokßoninquil li yîbanbil dios. Joßcan nak quixtzßektânaheb laj Israel.
60A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi.
60Ut quixtzßektâna ajcuiß li tabernáculo li quixakabâc aran Silo, li naßajej li quiqßueheß cuiß xlokßal xbaneb laj Israel.
61A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.
61Li Dios quixcanabeb laj Israel re nak li xicß nequeßiloc reheb teßnumtâk saß xbêneb. Ut queßxchap li Lokßlaj Câx retalil lix cuanquil ut lix lokßal li Kâcuaß.
62Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo.
62Ut xban xjoskßil li Dios quixcanabeb lix tenamit chi camsîc xbaneb li xicß nequeßiloc reheb.
63Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené.
63Queßcamsîc li sâj cuînk saß li plêt ut eb li tukß ixk queßcana chi mâ ani chic teßsumlâk cuiß.
64Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.
64Eb laj tij queßcamsîc chi chßîchß ut eb li ixakilbej incßaß queßru xyoßlenquil lix camenakeb.
65Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína,
65Ut li Kâcuaß quixcanabeb li xicß nequeßiloc reheb lix tenamit chi numtâc saß xbêneb. Nak quixqßue retal nak yôqueb chi numtâc li xicß nequeßiloc reheb, quixtenkßa cuißchic lix tenamit. Chanchan nak yô chi cuârc li Kâcuaß ut qui-aj ru. Chanchan jun li cuînk cau rib chi pletic xban li vino li ac xrucß.
66a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.
66Li Kâcuaß quinumta saß xbêneb li xicß nequeßiloc reheb ut quirâlinaheb. Quixcßut xxutâneb chi junaj cua.
67Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho,
67Li Dios quixtzßektânaheb li ralal xcßajol laj José ut laj Efraín ut incßaß chic quixqßue lix templo saß xtenamiteb.
68ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje.
68Quixsicß ban ruheb li ralal xcßajol laj Judá. Ut saß lix tenamiteb quixyîb lix templo saß li tzûl Sión li raro xban.
69A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.
69Quixyîb lix templo chi châbil ut quixqßue xlokßal. Quixqßue saß xnaßaj joß nak quixqßue li ruchichßochß saß xnaßaj re nak tâcuânk aran chi junelic.
70A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,
70Li Dios quixsicß ru laj David, laj ilol carner, re nak aßan tâcßanjelak chiru.
71odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
71Incßaß chic quicßanjelac chokß aj ilol xul. Quiqßueheß ban xban li Dios chi cßamoc be chiruheb lix tenamit. Aßan chic aj ilol reheb laj Israel, li ralal xcßajol laj Jacob.Ut laj David quicßamoc be saß tîquilal chiruheb lix tenamit li Dios. Quixqßue xchßôl chirilbaleb ut quiqßueheß xnaßleb re nak tixbânu saß xyâlal.
72A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.
72Ut laj David quicßamoc be saß tîquilal chiruheb lix tenamit li Dios. Quixqßue xchßôl chirilbaleb ut quiqßueheß xnaßleb re nak tixbânu saß xyâlal.