¹Hovorím tedy: Či azda Bôh zavrhnul svoj ľud? Nech sa nestane! Lebo veď i ja som Izraelita, zo semena Abrahámovho, z pokolenia Benjaminovho.

¹Tinpatz' êre, ¿ma xe'tz'ektânâc laj Israel xban li Dios chi jo'canan? ¡Chi yâl nak inc'a'! Lâin ajcui' aj Israel lâin ut lâin ralal xc'ajol laj Benjamín ut laj Abraham.

²Nezavrhnul Bôh svojho ľudu, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo, kde je reč o Eliášovi, jako sa modlí Bohu proti Izraelovi a hovorí:

²Li Kâcua' Dios inc'a' quixtz'ektâna lix tenamit, li quixsiq'ueb ru junxil chok' ralal xc'ajol. ¿Ma inc'a' nequenau c'a'ru tz'îbanbil sa' li Santil Hu chirix laj Elías nak quitijoc chiru li Dios chixjitbaleb laj Israel? Quixye:

³Pane, tvojich prorokov pobili a tvoje oltáre rozborili, a zostal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu.

³At Kâcua', quilaje'xcamsi lâ profetas ut quilaje'xjuc' lâ artal; lâin xincana injunes ut jo'can ajcui' lâin, te'raj incamsinquil.

⁴Ale čo mu hovorí na to Božia odveta? Zanechal som si sedem tisíc mužov, ktorí nesklonili kolena modle Bálovi.

⁴Li Dios quichak'oc ut quixye re: Sic'bileb ru inban cuukub mil chi cuînk chok' cue. Eb a'an inc'a' que'xcuik'ib ribeb chixlok'oninquil li yîbanbil dios aj Baal, chan.

⁵Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti.

⁵Jo'can ajcui' sa' eb li cutan a'in. Cuan ajcui' li quixsiq'ueb ru li Dios riq'uin lix nimal ruxtân usta moco q'uiheb ta.

⁶Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť, pretože skutok už nie je skutkom.

⁶Moco riq'uin ta xyehom xbânuhomeb nak quixsiq'ueb ru. Yal riq'uin ban lix nimal ruxtân li Dios nak quixsiq'ueb ru. Cui ta quixsiq'ueb ru sa' xc'aba' xyehom xbânuhomeb, a'an mâcua' raj chic xban xnimal ruxtân li Dios.

⁷Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení.

⁷Nakaq'ue retal nak moco chixjunileb ta laj Israel que'xtau rusilal li Dios li yôqueb chixsic'bal. Ca'aj cui' li sic'bileb ru que'xtau, usta moco q'ui eb ta. Ut li jun ch'ôl chic que'cacuubresîc lix ch'ôleb ut inc'a' que'xbânu li quiraj li Dios.

⁸Zrovna jako je napísané: Bôh im dal ducha hlbokého spánku. oči, aby nevideli, a uši aby nepočuli, až do dnešného dňa.

⁸Jo'ca'in tz'îbanbil sa' li Santil Hu: Que'canabâc xban li Dios jo' eb li âleb xch'ôl li inc'a' neque'xtau xyâlal. Cuanqueb xnak' ru ut inc'a' neque'ril c'a'ru li us. Cuanqueb xxic ut inc'a' neque'raj rabinquil lix yâlal. Chalen anakcuan inc'a' neque'raj xtaubal xyâlal. (Isa. 29:10)

⁹A Dávid hovorí: Nech im je ich stôl osídlom a pascou, kameňom úrazu a odplatou.

⁹Tz'îbanbil ajcui' sa' li Santil Hu li quixye laj David nak quitijoc: Eb li nink'e neque'xbânu chisuk'îk taxak chok' raylal sa' xbêneb. Raylal taxak tâchâlk sa' xbêneb re nak te'xtoj rixeb lix mâqueb li yôqueb chixbânunquil.

¹⁰Nech sa zatmia ich oči, aby nevideli, a ich chrbát zohni navždy.

¹⁰Che'môyk ta li xnak'eb ru re nak inc'a' chic te'ilok, ut inc'a' te'xtau xyâlal. Che'c'utzlâk ta li rixeb chi junaj cua xban li raylal li yôkeb chixc'ulbal. (Sal. 69:23)

¹¹Hovorím tedy: Či neklesli, aby padli? Nech sa nestane! Ale ich pádom sa dostalo spasenie pohanom, aby ich rozhorlil.

¹¹Lâin ninye nak usta que'xtich rib laj judío, inc'a' que't'ane' chi junaj cua. Naraj naxye nak usta que'xtz'ektâna li Cristo eb laj judío toj naru te'pâbânk ut te'colek'. Xban nak que'xk'et râtin li Dios eb laj judío, jo'can nak li colba-ib quiq'uehe' reheb li mâcua'eb aj judío re nak eb laj judío te'xrahi ru li colba-ib ut te'xpâb li Cristo.

¹²No, ak je ich pád bohatstvom sveta a ich porážka bohatstvom pohanov, o koľko viac ich plnosť!

¹²Xban nak que'xk'et li râtin li Dios eb laj judío, li rusilal li Dios quiq'uehe' reheb chixjunileb li cuanqueb sa' ruchich'och'. Reheb raj laj judío li osobtesîc, aban que'xtz'ektâna. Jo'can nak quiq'uehe' reheb li mâcua'eb aj judío. Ut k'axal cui'chic li sahil ch'ôlejil takac'ul nak te'pâbânk lix q'uialeb laj judío ut te'q'uehek' sa' ajl sa' kayânk lâo li ac colbilo.

¹³Lebo hovorím vám pohanom: Nakoľko teda som ja apoštolom pohanov, vychvaľujem túto svoju službu,

¹³Anakcuan tinâtinak êriq'uin lâex li mâcua'ex aj judío. Lâin taklanbilin xban li Dios chixyebal resil li colba-ib êre. Ut ninq'ue xlok'al lin c'anjel.

¹⁴ak by som len nejako mohol rozhorliť svoje telo a zachrániť niektorých z nich.

¹⁴Mâre chi jo'can te'yot'ek' xch'ôleb laj judío li cuech tenamitil ut te'xpâb li Cristo jo' xebânu lâex ut te'colek'.

¹⁵Lebo ak je ich zavrhnutie smierením sveta, čo potom iné ich prijatie ako život, život z mŕtvych?!

¹⁵Xban nak que'tz'ektânâc laj judío, li mâcua'eb aj judío que'c'ame' sa' usilal riq'uin li Dios. Ut k'axal numtajenak li xlok'al nak eb laj judío te'colek'. Chanchan te'cuaclîk chak chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak.

¹⁶A jestli je prvotina svätá, vtedy aj celé cesto, a jestli je koreň svätý, vtedy aj vetvi.

¹⁶Cui k'axtesinbil sa' ruk' li Dios li xbên caxlan cua na-el, k'axtesinbil ajcui' lix comon. Ut cui k'axtesinbil sa' ruk' li Dios lix xe' li che', k'axtesinbil ajcui' chixjunil li ruk'. A'in naraj naxye: Xban nak li Dios quixsic' ru laj Abraham, jo'can nak sic'bil ajcui' ruheb li ralal xc'ajol.

¹⁷Ale ak sú niektoré vetvi vylomené, a ty, ktorý si z divej olivy, vštepený si medzi ne a stal si sa spoluúčastným koreňa a tuku olivy,

¹⁷Texinjuntak'êta riq'uin li che' olivo. Eb laj judío chanchan li châbil che' aubil ut ch'olaninbil chi us. Aban cuan li ruk' qui-isîc ut a'an retalil eb laj judío li que'tz'ektânan re li Cristo. Ut lâex li mâcua'ex aj judío chanchanex li ruk' li che' li moco aubil ta. Yal xjunes quimok chak. Ut anakcuan yôquex chi tz'akônc riq'uin li usilal li quiyechi'îc re laj Abraham xban li Dios.

¹⁸nechváľ sa proti vetviam: a jestli sa chváliš, vedz, že nie ty nesieš koreň, ale koreň teba.

¹⁸Jo'can nak mexnumta chiru li ruk' li che' li que'isîc xban nak lâex yal ruk'ex ajcui' li che'. Chenauhak nak moco lâex ta nequexq'uehoc xyu'am lix xe' li che', aban lix xe' naq'uehoc êyu'am lâex.

¹⁹Nuž tedy povieš: Vetvi sú vylomené, aby som ja bol vštepený.

¹⁹Mâre têye lâex, que'isîc li ruk' li che' re nak lâo toletzek' sa' xna'ajeb.

²⁰Dobre. Vylomené sú neverou, a ty stojíš vierou. Nebuď vysokomyseľný, ale sa boj!

²⁰Yâl ajcui' nequeye, aban xban nak inc'a' neque'pâban jo'can nak que'isîc. Ut lâex chic quexletze' sa' xna'ajeb a'an xban nak nequexpâban. Jo'can nak chexucua ru li Dios ut mênimobresi êrib.

²¹Lebo ak Bôh neušetril prirodzených vetví, mohol by snáď neušetriť ani teba.

²¹Cui li Dios quirisi eb laj judío, li tz'akal ruk' li che', ¿ma toja' ta chic lâex inc'a' texrisi cui inc'a' texpâbânk?

²²Vidz tedy dobrotu i prísnosť Božiu! Na tých, ktorí padli, prísnosť, a na teba dobrota Božia, keď zostaneš v dobrote, ináče budeš aj ty vyťatý.

²²Cheq'uehak retal nak k'axal châbil li Dios, abanan najosk'o' ajcui' sa' xbêneb li neque'tz'ektânan re li Cristo. Riq'uin cacuil âtin narakoc âtin sa' xbêneb li neque'k'etoc re li râtin. Châbilak êriq'uin lâex cui texcuânk junelic sa' li rusilal. Cui inc'a' nequexcuan sa' li rusilal tex-isîk ajcui' lâex.

²³A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretože Bôh má moc zase ich vštepiť.

²³Jo'can nak cui eb laj judío te'pâbânk, eb a'an te'letzek' cui'chic sa' lix tônaleb. Li Dios nim xcuanquil chixc'ulbaleb cui'chic ut chixcuybal lix mâqueb.

²⁴Lebo ak si ty vyťatý z olivy, ktorá je prírodou planá, a si proti prírode vštepený do dobrej olivy, o koľko skôr potom títo súc prirodzenými vetvami vštepení budú do svojej vlastnej olivy!

²⁴Lâex mâcua'ex aj judío, nequexinjuntak'êta riq'uin li che' olivo li yal quimok chak. Quex-isîc riq'uin li che' a'an ut quexletze' sa' li aubil che'. Eb laj judío nequebinjuntak'êta riq'uin li tz'akal ruk' li che' olivo li aubil. Inc'a' ch'a'aj nak te'letzek' cui'chic xban li Dios riq'uin li aubil che' xban nak a'aneb tz'akal ruk' li che'.

²⁵Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli toho tajomstva, aby ste neboli sami u seba múdrymi, že zatvrdenie z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov,

²⁵Ex hermân, nacuaj nak tênau jun li na'leb mukmu nak quicuan, li quic'utbesîc chak xyâlal chicuu. Cui tênau a'in inc'a' tênimobresi êrib riq'uin xc'oxlanquil nak cuan êna'leb. Eb laj judío li inc'a' que'pâban que'cacuubresîc lix ch'ôleb. Abanan eb a'an te'pâbânk ajcui' nak talaje'pâbânk lix q'uialeb li mâcua'eb aj judío.

²⁶a tak bude celý Izrael spasený, jako je napísané: Prijde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosti od Jakoba.

²⁶Jo'can nak te'colek' chixjunileb laj Israel jo' tz'îbanbil retalil sa' li Santil Hu li quixye li Dios: Aran Sión tâchâlk chak laj Colonel ut a'an tixcuy xmâqueb li ralal xc'ajol laj Israel. (Isa. 59:20-21)

²⁷A toto im bude odo mňa smluva, keď odnímem ich hriechy.

²⁷Ut lâin tincuyeb xmâc jo' quinye reheb nak quinq'ue li contrato reheb junxil. (Isa. 27:9)

²⁸Tak podľa evanjelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vyvolenia milovaní pre otcov.

²⁸Xban nak eb laj judío que'xtz'ektâna li colba-ib, moco cuanqueb ta sa' usilal riq'uin li Dios. A'an quic'ulman re nak texpâbânk lâex li mâcua'ex aj judío. Abanan li Dios naxraheb laj judío sa' xc'aba'eb lix xe'tônil yucua'eb xban nak eb a'an ac sic'bileb chak ru xban li Dios.

²⁹Lebo nijakým činom neželie Bôh darov svojej milosti a svojho povolania.

²⁹Li Dios inc'a' naxjal xc'a'ux riq'uin li c'a'ru naxyechi'i ke, chi moco naxjal xc'a'ux nak quixsic' ku.

³⁰Lebo zrovna tak, ako ste aj vy kedysi neposlúchali Boha, ale teraz ste došli milosrdenstva ich neposlušnosťou,

³⁰Ut lâex, li mâcua'ex aj judío, lâex aj k'etol râtin li Dios nak quexcuan chak. Ut eb laj judío que'xk'et ajcui' chak râtin li Dios. Jo'can nak lâex chic x-uxtânâc êru xban li Dios.

³¹tak aj oni teraz neposlúchajú, aby milosrdenstvom, ktoré sa vám dostalo, aj oni došli milosrdenstva,

³¹Eb laj judío que'xk'et chak râtin li Dios. Abanan tâcuulak xk'ehil nak te'pâbânk ut te'uxtânâk ajcui' ruheb xban li Dios jo' nak x-uxtânâc êru lâex.

³²pretože Bôh zavrel všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval.

³²Li Dios quiril nak chixjunileb li cuanqueb sa' ruchich'och' aj mâqueb. Jo'can nak quixcanabeb chixbânunquil lix mâusilaleb xbaneb lix k'etba âtin. Aban toj cuan ajcui' ruxtân li Dios sa' xbêneb.

³³Ó, hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyzpytateľné sú jeho súdy a nevystihnuteľné jeho cesty!

³³Relic chi yâl nak k'axal numtajenak li ruxtân li Dios. A'an naxnau chixjunil. Numtajenak cui'chic lix na'leb. Mâ ani nata'oc ru chanru nak narakoc âtin. Ut mâ ani nata'oc ru li naxbânu.

³⁴Lebo kto poznal myseľ Pánovu? Alebo kto kedy bol jeho radcom, aby sa bol s ním radil?

³⁴Jo'ca'in tz'îbanbil sa' li Santil Hu: Mâ ani nana'oc re xc'a'ux li Kâcua'. Mâ ani naru naq'uehoc xna'leb. (Isa. 40:13-14)

³⁵Alebo kto mu dal prv niečo, aby mu to bolo odplatené?

³⁵Mâ ani naru naq'uehoc c'a'ru re li Dios re nak tâq'uehek' ta cui'chic rêkaj re xban li Dios. (Job 35:7; 41:11)Chixjunil li c'a' re ru cuan, riq'uin li Dios nachal chak. Li Dios quiyîban re chixjunil ut a'an aj êchal re chixjunil. Lok'oninbil taxak li Kâcua' Dios chi junelic k'e cutan. Jo'can taxak.

³⁶Lebo z neho, skrze neho a pre neho je všetko, Jemu sláva na veky. Ameň.

³⁶Chixjunil li c'a' re ru cuan, riq'uin li Dios nachal chak. Li Dios quiyîban re chixjunil ut a'an aj êchal re chixjunil. Lok'oninbil taxak li Kâcua' Dios chi junelic k'e cutan. Jo'can taxak.