¹Preto si neomluviteľný, ó, človeče, každý, kto súdiš, lebo v čom súdiš iného, sám seba odsudzuješ, lebo robíš to isté sám ty, ktorý súdiš.

¹¿Anihat lâat nak tatrakok âtin sa' xbêneb lâ cuas âcuîtz'in? Cui nacarak âtin sa' xbêneb lâ cuas âcuîtz'in ut toj yôcat ajcui' chixbânunquil li inc'a' us lâat jo' yôqueb a'an, raylal ajcui' yôcat chixbokbal sa' âbên ut târakek' âtin sa' âbên.

²A vieme, že súd Boží je podľa pravdy na tých, ktorí robia také veci.

²Nakanau nak li Dios tîc xch'ôl ut a'an târakok âtin chi tz'akal sa' xbêneb li neque'bânun re li mâusilal.

³A či to myslíš, ó, človeče, ktorý súdiš tých, ktorí páchajú také veci, a sám robíš to isté, že ty ujdeš súdu Božiemu?

³Lâat nacatrakoc âtin sa' xbêneb li neque'bânun re li mâusilal ut nacabânu ajcui' li mâusilal lâat. ¿C'a'ru nacaye? ¿Ma inc'a' ta bi' tatxq'ue li Dios chixtojbal rix âmâc lâat?

⁴A či pohŕdaš bohatstvom jeho dobrotivosti, znášanlivosti a zhovievavosti nevediac, že ťa dobrota Božia vedie ku pokániu?

⁴¿Ma tâtz'ektâna lix nimal ruxtân li Dios? ¿Ma tâtz'ektâna lix cuyum ut lix k'unil xch'ôl? ¿Ma inc'a' nacaq'ue retal nak xban lix nimal rusilal li Dios naraj nak tâyot' âch'ôl tâjal âc'a'ux?

⁵Ale podľa svojej tvrdosti a nekajúceho srdca hromadíš sebe hnev na deň hnevu a zjavenia spravedlivého súdenia Boha,

⁵Aban lâat cau âch'ôl. Jo'can nak inc'a' nacayot' âch'ôl inc'a' nacajal âc'a'ux. Ut riq'uin a'an yôcat chixbokbal xjosk'il li Dios sa' âbên. Toxâcuil xjosk'il nak tâcuulak xk'ehil nak li Dios târakok âtin sa' tîquilal.

⁶ktorý odplatí jednému každému podľa jeho skutkov,

⁶Sa' li cutan a'an li Dios tixq'ue xk'ajcâmunquil li junjûnk a' yal chanru lix yehom xbânuhomeb.

⁷a síce tým, ktorí v trpezlivosti dobrého skutku hľadajú slávu a česť a neporušiteľnosť - večným životom,

⁷Li Dios tixq'ue xyu'am chi junelic li ani naxq'ue xch'ôl chixbânunquil li châbilal li naraj li Dios re nak tixtau lix lok'al, lix nimanquil ru, ut lix yu'am chi junelic.

⁸a svárlivým a tým, ktorí neposlúchajú pravdy, ale poslúchajú neprávosť, bude prchlivosť a hnev;

⁸Aban riq'uin xjosk'il li Dios tixq'ueheb chixtojbal xmâqueb li neque'xnimobresi rib ut inc'a' neque'raj xpâbanquil lix yâlal. Eb a'an ca'aj cui' li inc'a' us neque'xc'oxla.

⁹súženie a úzkosť na každú dušu človeka, ktorý robí zlé, na dušu Žida predne, i Gréka.

⁹Raylal ut ra xîc' tâchâlk sa' xbêneb chixjunileb li neque'bânun re li inc'a' us. Xbên cua tâchâlk sa' xbêneb laj judío ut tâchâlk ajcui' sa' xbêneb li mâcua'eb aj judío.

¹⁰Ale sláva i česť i pokoj každému, kto robí dobré, Židovi predne, i Grékovi,

¹⁰Aban li Dios tixq'ue xcuanquil, xlok'al ut tuktûquil usilal reheb chixjunileb li neque'bânun re li châbilal. Tixq'ue xbên cua reheb laj judío ut tixq'ue ajcui' reheb li mâcua'eb aj judío.

¹¹pretože Bôh nehľadí na osobu.

¹¹Li Dios inc'a' naxsic' ru li junjûnk. Junajo ban chiru.

¹²Lebo všetci, ktorí hrešili bez zákona, bez zákona i zahynú. A všetci, ktorí hrešili pod zákonom, budú zákonom odsúdení

¹²Li ani neque'mâcob chi inc'a' neque'xnau li chak'rab li quiq'uehe' re laj Moisés xban li Dios, târakek' âtin sa' xbêneb ut te'sachk usta inc'a' neque'xnau li chak'rab. Ut chixjunileb li neque'xnau li chak'rab ut neque'mâcob, târakek' ajcui' âtin sa' xbêneb jo' naxye sa' li chak'rab.

¹³(Lebo nie poslucháči zákona sú spravedliví u Boha, ale činitelia zákona budú ospravedlnení.

¹³Chiru li Dios inc'a' tîc xch'ôl junak yal riq'uin xnaubal li chak'rab. Aban li neque'bânun re li naxye li chak'rab tîqueb xch'ôl chiru li Dios.

¹⁴Lebo keď pohania, nemajúci zákona, prírodou robia to, čo požaduje zákon, tí teda nemajúc zákona sami sebe sú zákonom,

¹⁴Li mâcua'eb aj judío inc'a' neque'xnau li chak'rab li quiq'uehe' re laj Moisés. Abanan usta mâc'a' li chak'rab, cuan ajcui' nak neque'xbânu jo' naxye sa' li chak'rab xban nak neque'rec'a sa' xch'ôl c'a'ru li us ut c'a'ru li inc'a' us.

¹⁵ako takí, ktorí ukazujú dielo zákona napísané vo svojich srdciach, o čom spolu svedčí aj ich svedomie, ako spolusvedčia aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo aj vyhovárajú.)

¹⁵Nac'utun riq'uin lix yehom xbânuhomeb nak ac neque'xnau c'a'ru naxye sa' li chak'rab usta mâ jun sut rabiomeb li chak'rab. Neque'rec'a sa' xch'ôleb ma us malaj inc'a' us li yôqueb chixbânunquil.

¹⁶v deň, keď bude Bôh súdiť skryté veci ľudí podľa môjho evanjelia skrze Ježiša Krista.

¹⁶Xakabanbil li Jesucristo xban li Dios re târakok âtin sa' xbêneb chixjunileb nak tâcuulak xk'ehil. Li Cristo naxnau chanru lix ch'ôl li junjûnk usta mukmu chiku lâo. Jo'can naxye resilal li colba-ib li ninjultica lâin.

¹⁷Ale ak sa ty zovieš Židom a spoliehaš sa na zákon a chváliš sa Bohom

¹⁷Lâat aj judío, ut riq'uin a'an nacanimobresi âcuib, ut nacaye nak li Dios a'an aj êchal âcue. Ut nacac'ojob âch'ôl riq'uin lix chak'rab laj Moisés.

¹⁸a znáš jeho vôľu a vieš posúdiť, čo je dobré a čo zlé, vynaučovaný súc zo zákona,

¹⁸Xban nak xatzol li chak'rab, nacanau c'a'ru naraj li Dios. Nacanau c'a'ru li us ut nacanau c'a'ru li inc'a' us.

¹⁹a dôveruješ si byť vodcom slepých, svetlom tých, ktorí sú vo tme,

¹⁹Nacaq'ue âcuib jo' aj c'utul xbeheb li mutz'. Nacaye nak lâat xcutaneb li cuanqueb sa' k'ojyîn. Ninc'ut lix yâlal chiruheb, chancat.

²⁰vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, ty, ktorý máš tvárnosť známosti a pravdy v zákone;

²⁰Nacaye nak lâat aj tzolol reheb li inc'a' tzolbileb ut li inc'a' neque'xnau xyâlal. Nacaye nak sa' li chak'rab nacatau âna'leb chi tz'akal ut aran nacatau xyâlal.

²¹ty teda, ktorý učíš iného, sám seba neučíš? Ktorý kážeš nekradnúť, kradneš?

²¹Cui lâat nacatzoleb li jalan chic, ¿c'a'ut nak inc'a' nacatzol âcuib lâat? Lâat nacach'olob xyâlal nak inc'a' us li elk'ac. ¿C'a'ut nak toj yôcat ajcui' chi elk'ac lâat?

²²Ty, ktorý hovoríš necudzoložiť, cudzoložíš? Ktorému sa hnusia modly, dopúšťaš sa svätokrádeže?

²²Lâat nacaye nak inc'a' us li muxuc caxâr. ¿C'a'ut nak toj nacatmuxuc caxâr lâat? Cui xic' nacacuil eb li yîbanbil dios, ¿c'a'ut nak nacatxic chi elk'ac sa' li rochocheb?

²³Ktorý sa chváliš zákonom, prestupovaním zákona zneuctievaš Boha?

²³K'axal nim âcuanquil nak nacacuec'a âcuib xban nak nacanau li chak'rab li quiq'uehe' re laj Moisés. Abanan nacatz'ektâna li Dios riq'uin nak nacak'et lix chak'rab.

²⁴Lebo pre vás sa rúhajú menu Božiemu medzi pohanmi, jako je napísané.

²⁴Jo' naxye sa' li Santil Hu: Sa' êc'aba' lâex aj judío, neque'xmajecua li Dios li mâcua'eb aj judío. (Isa. 52:5)

²⁵Lebo obriezka síce osoží, keď robíš to, čo káže zákon. Ale keď si priestupníkom zákona, tvoja obriezka stala sa neobriezkou.

²⁵Relic chi yâl li circuncisión cuan xyâlal cui nacapâb li chak'rab li quiq'uehe' re laj Moisés xban li Dios. Aban cui nacak'et lix chak'rab mâc'a' na-oc cui' nak xac'ul li circuncisión.

²⁶A tak keby neobriezka zachovávala jednotlivé ustanovenia zákona, či nebude jeho neobriezka počítaná za obriezku?

²⁶Cui junak cuînk mâcua' aj judío inc'a' naxc'ul li circuncisión, aban naxpâb ut naxbânu li c'a'ru naxye li chak'rab, li cuînk a'an tâq'uehek' ajcui' sa' ajl sa' xyânkeb li que'xc'ul li circuncisión.

²⁷A bude súdiť neobriezka, neobriezka od prirodzenia, plniaca zákon, teba, ktorý si literou a obriezkou - priestupníkom zákona.

²⁷Usta inc'a' xc'ul li circuncisión cui naxbânu tz'akal li tz'îbanbil sa' li chak'rab, li cuînk a'an naxc'ut âxutân ut târakek' âtin sa' âbên xban nak nacak'et li chak'rab. Mâc'a' na-oc cui' âcue nak xac'ul li circuncisión, chi moco nak nacanau li tz'îbanbil sa' li chak'rab cui inc'a' nacabânu li c'a'ru naxye.

²⁸Lebo nie je ten je Židom, kto je ním zjavne, navonok, ani nie je obriezkou obriezka na tele;

²⁸Li tz'akal aj judío mâcua' aj judío yal xban xc'ulbal li circuncisión. Riq'uin ban xpâbanquil li chak'rab. Lix yâlal li circuncisión mâcua' ca'aj cui' li na-ux riq'uin li tz'ejcualej.Li tz'akal aj judío naxpâb chi tz'akal lix chak'rab li Dios. Ut li tz'akal circuncisión inc'a' nac'ulman riq'uin xbânunquil li chak'rab. A'an ban li naxbânu li Santil Musik'ej sa' li râm li junjûnk. Ut lix lok'al laj pâbanel inc'a' naq'uehe' xbaneb li cuînk. Li Dios ban naq'uehoc xlok'al.

²⁹ale Židom je ten, kto je ním skryte, v srdci, a obriezkou je obriezka srdca v duchu, nie v litere, - ktorého chvála nie je od ľudí, ale od Boha.

²⁹Li tz'akal aj judío naxpâb chi tz'akal lix chak'rab li Dios. Ut li tz'akal circuncisión inc'a' nac'ulman riq'uin xbânunquil li chak'rab. A'an ban li naxbânu li Santil Musik'ej sa' li râm li junjûnk. Ut lix lok'al laj pâbanel inc'a' naq'uehe' xbaneb li cuînk. Li Dios ban naq'uehoc xlok'al.