¹A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha.

¹Anakcuan ut mâc'a' chic li tojba mâc sa' xbêneb li neque'pâban re li Cristo, li inc'a' chic neque'xbânu li neque'xrahi ru lix ch'ôleb. Neque'xbânu ban li naraj li Santil Musik'ej.

²Lebo zákon Ducha života v Kristu Ježišovi ma oslobodil od zákona hriechu a smrti.

²Lix cuanquil li Santil Musik'ej li naq'uehoc yu'am sa' xc'aba' li Jesucristo, a'an nacoloc cue chiru lix cuanquil li mâc ut li câmc.

³Lebo to, čo bolo nemožné zákonu, nakoľko bol slabý skrze telo, to vykonal Bôh pošlúc svojeho Syna v podobnosti tela hriechu a príčinou hriechu a odsúdil hriech v tele,

³Li najter chak'rab inc'a' naru toxcol chiru li mâc ut li câmc. Mâc'a' xcuanquil re kacolbal xban nak inc'a' nocoru chixbânunquil li naxye. Inc'a' nocoru chixbânunquil li naxye xban nak chalen chak sa' kayo'lajic lâo aj mâc. Aban li Dios xoxcol chiru li mâc. Quixtakla chak li Jesucristo li Ralal chi tz'ejcualoc' sa' ruchich'och'. Li Kâcua' Jesucristo quixmayeja rib re xsachbal xcuanquil li mâc.

⁴aby bolo naplnené právo zákona v nás, ktorí nechodíme podľa tela, ale podľa Ducha.

⁴Li Cristo quixsach xcuanquil li mâc re nak naru takabânu li tîquilal jo' naxye sa' li chak'rab. Inc'a' chic takabânu li naxrahi ru li kach'ôl. Anakcuan takabânu li c'a'ru naxye li Santil Musik'ej.

⁵Lebo tí, ktorí sú podľa tela, myslia na veci tela, a tí, ktorí sú podľa Ducha, na veci Ducha.

⁵Ut eb li toj neque'xbânu li najter na'leb, ca'aj cui' li c'a'ru naxrahi ru lix ch'ôleb neque'xc'oxla xbânunquil. Abanan eb li neque'cuan jo' naxye li Santil Musik'ej, eb a'an neque'xq'ue xch'ôl chixbânunquil li c'a'ru naraj li Santil Musik'ej.

⁶Lebo myseľ tela je smrť, ale myseľ Ducha je život a pokoj,

⁶Cui ca'aj cui' li naxrahi ru li kach'ôl nakac'oxla, a'an naxc'am chak li câmc sa' kabên. Cui nakaq'ue kach'ôl chixbânunquil li naraj li Santil Musik'ej, a'an naxq'ue ke li kayu'am chi junelic ut naxq'ue ajcui' ke li tuktûquil usilal.

⁷pretože myseľ tela je nepriateľstvom naproti Bohu, lebo sa nepodriaďuje zákonu Božiemu, lebo sa ani nemôže podriadiť.

⁷Li toj yôqueb chixbânunquil li naxrahi ru lix ch'ôleb, cuanqueb sa' xîq'uilal riq'uin li Dios ut inc'a' neque'raj xcubsinquil rib rubel xcuanquil lix chak'rab li Dios chi moco neque'ru chixbânunquil.

⁸A tí, ktorí sú v tele, nemôžu sa ľúbiť Bohu;

⁸Jo'can nak li toj neque'xbânu li naxrahi ru lix ch'ôleb, inc'a' nasaho' xch'ôl li Dios riq'uin li neque'xbânu.

⁹ale vy nie ste v tele, ale v duchu, akže Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, ten neni jeho.

⁹Abanan lâex inc'a' chic yôquex chixbânunquil li naxrahi ru lê ch'ôl. Yôquex ban chixbânunquil li c'a'ru naraj li Santil Musik'ej cui yâl nak cuan li Santil Musik'ej êriq'uin. Li ani mâc'a' li Santil Musik'ej riq'uin, a'an mâcua' re li Cristo.

¹⁰Ale ak je Kristus vo vás, vtedy je síce telo mŕtve pre hriech, ale duch je život pre spravedlivosť.

¹⁰Cui li Cristo cuan êriq'uin, usta ac tenebanbil li câmc sa' êbên xban li mâc, yo'yo lê musik' xban nak tîcobresinbil chic lê ch'ôl xban li Dios.

¹¹A jestli Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, prebýva vo vás, tak tedy ten, ktorý vzkriesil Krista Ježiša z mŕtvych, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.

¹¹Li Santil Musik'ej, a'an li quicuaclesin cui'chic re chi yo'yo li Cristo sa' xyânkeb li camenak. Cui li Santil Musik'ej quicuaclesin re li Cristo, a'an ajcui' tâcuaclesînk re lê tz'ejcual chi yo'yo re li junelic yu'am xban nak li Santil Musik'ej cuan êriq'uin.

¹²A tak tedy, bratia, dlžníci sme nie telu, aby sme žili podľa tela.

¹²Jo'can ut ex inhermân, tento nak têbânu li naraj li Santil Musik'ej ut mâcua' li c'a'ru naxrahi ru lê ch'ôl.

¹³Lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť.

¹³Cui toj yôquex chixbânunquil li naxrahi ru lê ch'ôl, texcâmk. Aban cui riq'uin êtenk'anquil xban li Santil Musik'ej, têcanab xbânunquil lê yehom êbânuhom li quilajêbânu chak junxil, tâcuânk êyu'am chi junelic.

¹⁴Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími.

¹⁴Chixjunileb li neque'bânun re li c'a'ru naraj li Santil Musik'ej, a'aneb tz'akal ralal xc'ajol li Dios.

¹⁵Lebo ste nevzali ducha služby, aby ste sa zase báli, ale ste vzali ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče!

¹⁵Lâex xec'ul li Santil Musik'ej ut mâc'a' chic êxiu. Moco jo'quex ta junak li môs naxxucua ru lix patrón. Xban nak li Santil Musik'ej cuan kiq'uin, lâo ban tz'akal ralal xc'ajol li Dios. Jo'can nak nakaye "at inYucua'" re nak nocotijoc.

¹⁶Sám ten Duch spolu svedčí s naším duchom, že sme deťmi Božími.

¹⁶Li Santil Musik'ej naxch'olob xyâlal chiku, ut nakec'a sa' li kâm nak lâo chic ralal xc'ajol li Dios.

¹⁷A jestli deťmi, tedy aj dedičmi, dedičmi Božími a spoludedičmi Kristovými; akže spolu trpíme, aby sme aj spolu boli oslávení.

¹⁷Ut xban nak lâo ralal xc'ajol li Dios, kochben li Cristo nak takêchani chixjunil li quixyechi'i ke li Dios. Cui totz'akônk riq'uin li raylal li quixc'ul li Cristo, jo'can nak toxotz'akônk ajcui' kochben sa' lix nimal xlok'al.

¹⁸Lebo tak súdim, že utrpenia terajšieho času nie sú hodny, aby boly prirovnané k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás.

¹⁸Lâin ninye nak li raylal yôco chixc'ulbal anakcuan inc'a' takaq'ue sa' kach'ôl xban nak moco juntak'êt ta riq'uin li usilal takac'ul mokon xban nak numtajenak cui'chic lix nimal xlok'al li rusilal li Dios tixq'ue ke.

¹⁹Lebo túžobné vyzeranie stvorenstva očakáva zjavenie synov Božích.

¹⁹Chixjunil li c'a' re ru yîbanbil xban li Dios yôqueb chi xyo'oninquil nak tâcuulak xk'ehil nak li Dios tixq'ue xlok'aleb li ralal xc'ajol.

²⁰Lebo stvorenstvo je podriadené márnosti, a nepodriadilo sa dobrovoľne, ale pre toho, ktorý ho podriadil,

²⁰Li ruchich'och' tz'ektânanbil xban li Dios. Moco yal quiraj ta nak quitz'ektânâc. Xban nak ac jo'can chak sa' xch'ôl li Dios. Abanan li ruchich'och' toj yô chixyo'oninquil nak tâcolek'.

²¹v nádeji, že aj samo stvorenstvo bude oslobodené od služby porušenia v slobodu slávy detí Božích.

²¹Jo'can nak li ruchich'och' tâcolek' chiru li tz'ektânâc. Ut xban xnimal rusilal li Dios, tâcolek' li ruchich'och', jo' nak te'colek' li ralal xc'ajol li Dios.

²²Lebo vieme, že celé stvorenstvo spolu vzdychá a spolu bolestí jako v pôrode až doteraz.

²²Nakanau nak li ruchich'och' chalen anakcuan cuan sa' raylal ut yô chiroybeninquil nak tâusâk. Li ruchich'och', a'an jo' jun li ixk yô chixc'ulbal li raylal nak ac q'uirâc re.

²³No, nie len to, ale aj sami, majúc prvotinu Ducha, aj my sami vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojeho tela.

²³Mâcua' ca'aj cui' li ruchich'och' naxc'ul li raylal. Nayot'e' ajcui' li kach'ôl lâo aj pâbanel xban li raylal nakac'ul, usta ac xkac'ul li Santil Musik'ej. Li Santil Musik'ej a'an xbên li kamâtan naxq'ue ke li Dios. Yôco chiroybeninquil nak li Dios toxc'ul jo' tz'akal ralal xc'ajol ut tâjalâk li katz'ejcual ut tixq'ue li kalok'al.

²⁴Lebo sme spasení v nádeji. Ale nádej, ktorá sa vidí, nie je nádejou, lebo na to, čo niekto vidí, prečo by sa na to aj nadejal?

²⁴Xban nak nocopâban, colbilo. Aban cuan ajcui' li mâtan toj mâji' nakac'ul ut a'an li toj yôco chiroybeninquil. Cui ta ac xkac'ul chixjunil, inc'a' raj chic yôco chi oybenînc.

²⁵Ale ak sa nadejeme na to, čoho nevidíme, vtedy očakávame v trpezlivosti.

²⁵Aban li c'a'ru nakoybeni inc'a' nakil ru ut tento takacuy roybeninquil.

²⁶A tak podobne i Duch spolu pomáha našim slabostiam. Lebo toho, čo by sme sa mali modliť, ako sa patrí, nevieme: ale sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychaniami.

²⁶Ut li Santil Musik'ej nocoxtenk'a xban nak mâc'a' naru nakabânu kajunes. Inc'a' nakanau chanru nak totijok chi moco nakanau c'a'ru takatz'âma. Aban li Santil Musik'ej natz'âman chikix chiru li Dios riq'uin yot'ba ch'ôlej inc'a' naru xyebal yal riq'uin âtin.

²⁷A ten, ktorý zpytuje srdcia, vie, čo je myseľ Ducha, že sa podľa Boha prihovára za svätých.

²⁷Li Dios naxnau c'a'ru cuan sa' kach'ôl ut naxnau ajcui' lix c'a'ux li Santil Musik'ej. Ut li Santil Musik'ej natz'âman chikix lâo aj pâbanel jo' naraj li Dios.

²⁸A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia.

²⁸Li Dios naxsuk'isi chok' usilal chixjunil li c'a'ak re ru neque'xc'ul li neque'rahoc re li Dios, a' li bokbileb chixbânunquil li c'a'ru naraj li Dios.

²⁹Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil za súpodobných obrazu svojho Syna, aby on bol prvorodeným medzi mnohými bratmi.

²⁹Chalen sa' xticlajic li Dios quixnau aniheb li te'pâbânk re. Jo'can nak quixsiq'ueb ru ut quixc'uleb chok' ralal xc'ajol. Quixxakab li Jesucristo li Ralal re nak a'anak li xbên alalbej sa' xyânkeb li ralal xc'ajol.

³⁰A ktorých predurčil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.

³⁰Najter chak k'e cutan li Dios ac cuan sa' xch'ôl ani li sic'bileb ru xban, ut li sic'bileb ru a'an li quixbokeb; ut li quixbokeb, quixtîcobresi lix ch'ôleb ut naxq'ueheb ajcui' xlok'al.

³¹Čo tedy povieme na to? Ak je Bôh za nás, kto proti nám?!

³¹¿C'a'ru takaye chirix a'in? Cui li Dios cuan kiq'uin, eb li xic' neque'iloc ke inc'a' te'numtâk sa' kabên.

³²Ktorý to neušetril vlastného Syna, ale ho ta dal za nás za všetkých, ako by nám s ním potom i všetkého nedaroval!?

³²Usta li Acuabej Dios k'axal raro li Ralal xban, inc'a' quixcol chiru li câmc. Quixk'axtesi ban chi câmc sa' kac'aba' lâo. Cui quixq'ue li Ralal re câmc, ¿ma inc'a' ta bi' tixq'ue ke chixjunil li c'a'ak re ru quixyechi'i ke?

³³Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Bôh je, ktorý ospravedlňuje.

³³¿Ani târûk tâyehok re nak cuanqueb xmâc li sic'bileb ru xban li Dios? Mâ ani, xban nak li sic'bileb ru tîcobresinbileb chic lix ch'ôl chiru li Dios.

³⁴Kde kto odsúdi? Kristus Ježiš je, ktorý zomrel, a viacej, ktorý aj vstal z mŕtvych, ktorý aj je po pravici Božej, ktorý sa aj prihovára za nás.

³⁴¿Ani târûk tâq'uehok reheb laj pâbanel sa' tojba mâc? Mâ ani xban nak li Jesucristo quicam sa' kac'aba' ut li Dios quixcuaclesi cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak. Anakcuan a'an cuan sa' xnim uk' li Dios ut yô chi âtinac chikix chiru li Dios.

³⁵Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Či súženie alebo úzkosť alebo prenasledovanie alebo hlad alebo nahota alebo nebezpečenstvo alebo meč?

³⁵¿C'a'ru târûk tâisînk ke riq'uin li Cristo li narahoc ke? Mâc'a'. Li ra xîc' inc'a' naru torisi, chi moco li raylal, chi moco li ch'a'ajquilal, chi moco li xîc' ilec', chi moco li cue'ej, chi moco li cuânc sa' neba'il, chi moco li camsîc. Mâc'a' naru tâisînk ke riq'uin li Cristo li narahoc ke.

³⁶Ako je napísané: Pre teba sme usmrcovaní celý deň; považovaní sme za ovce na zabitie.

³⁶Jo'ca'in tz'îbanbil sa' li Santil Hu: Cuulaj cuulaj yôqueb chixc'oxlanquil kacamsinquil sa' âc'aba'. Chiruheb a'an chanchano li carner li neque'c'ame' chi camsîc. (Sal. 44:22)

³⁷Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze toho, ktorý nás zamiloval.

³⁷Aban li Jesucristo nocoxra ut nocoxtenk'a chixcuybal ut chixnumsinquil chixjunil li raylal nakac'ul.

³⁸Lebo som presvedčený, že ani smrť ani život ani anjeli ani vrchnosti ani moci ani prítomné ani budúce veci

³⁸Ninnau chi tz'akal nak mâc'a' naru tâisînk ke riq'uin lix rahom li Dios. Li câmc inc'a' naru torisi riq'uin lix rahom chi moco li c'a'ak re ru nakac'ul sa' li kayu'am. Eb li ángel inc'a' naru toe'risi chi moco eb li cuanqueb xcuanquil sa' ruchich'och', chi moco lix cuanquil li c'a'ak re ru chi musik'ejil. Li c'a'ak re ru nakac'ul anakcuan inc'a' naru torisi riq'uin xrahom li Dios chi moco li c'a'ak re ru tâchâlk.Li c'a'ak re ru cuan takec', chi moco li c'a'ak re ru cuan tak'a sa' ruchich'och' inc'a' naru torisi riq'uin lix rahom li Dios. Chi yâl, mâc'a' naru tâisînk ke riq'uin lix rahom li Dios. Quixc'ut chiku nak nocoxra nak quixq'ue li Jesucristo chi câmc re kacolbal.

³⁹ani vysokosť ani hlbokosť ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.

³⁹Li c'a'ak re ru cuan takec', chi moco li c'a'ak re ru cuan tak'a sa' ruchich'och' inc'a' naru torisi riq'uin lix rahom li Dios. Chi yâl, mâc'a' naru tâisînk ke riq'uin lix rahom li Dios. Quixc'ut chiku nak nocoxra nak quixq'ue li Jesucristo chi câmc re kacolbal.