1A stalo sa po mnohých dňoch, že sa stalo slovo Hospodinovo k Eliášovi, v treťom roku, povediac: Idi, ukáž sa Achabovi, a dám dážď na zem.
1¶ A, ka maha nga ra, ka puta mai te kupu a Ihowa ki a Iraia i te toru o nga tau; i mea ia, Haere whakakitea atu koe ki a Ahapa; a maku e hoatu he ua ki te whenua.
2Vtedy išiel Eliáš, aby sa ukázal Achabovi. A hlad bol veľký v Samárii.
2Na haere ana a Iraia ki te whakakite i a ia ki a Ahapa. Nui atu hoki te matekai o Hamaria.
3A Achab zavolal Obadiáša, ktorý bol nad jeho domom. A Obadiáš sa veľmi bál Hospodina.
3Na ka karanga a Ahapa ki a Oparia, kaitohutohu o tona whare. Na he nui te wehi o Oparia ki a Ihowa;
4A stalo sa, keď vraždila Jezábeľ prorokov Hospodinových, že vzal Obadiáš sto prorokov a skryl ich po päťdesiatich mužoch v jaskyni a zaopatroval ich chlebom a vodou.
4A i ta Ietepere hautopenga atu i nga poropiti a Ihowa, na ka mau a Oparia ki nga poropiti kotahi rau, a huna ana e ia, takirima tekau nga tangata ki te ana kotahi, a whangainga ana ratou e ia ki te taro, ki te wai.
5A Achab povedal Obadiášovi: Zajdi v zemi ku všetkým prameňom vôd a ku všetkým potokom, ak by sme našli voľakde trávu, aby sme zachovali živé kone i mulice a nevyhubili všetok tento statok.
5Na ka mea a Ahapa ki a Oparia, Haere puta noa i te whenua ki nga puna wai katoa; ki nga awa katoa; tera pea ka kitea e tatou tetahi tarutaru e ora ai nga hoiho me nga muera; kei poto katoa a tatou kararehe.
6A tak si rozdelili zem, aby ňou prešli. Achab išiel jednou cestou sám, a Obadiáš druhou cestou tiež sám.
6Heoi ka wehea e raua te whenua hei haerenga mo raua: haere ana a Ahapa, tona kotahi i tetahi ara, haere ana a Oparia, tona kotahi i tetahi ara.
7A stalo sa, keď bol Obadiáš na ceste, že hľa, Eliáš sa s ním stretol. A keď ho poznal, padol na svoju tvár a povedal: Či si to ty, môj pane, Eliášu?
7A, i a Oparia i te ara, na ko Iraia kua tutaki ki a ia; a ka mohio ia ki tera, ka tapapa, ka mea, Ko koe ranei tena, e toku Ariki, e Iraia?
8A riekol mu: Som. Idi, povedz svojmu pánovi: Hľa, Eliáš prišiel!
8Ano ra ko ia ki a ia, Ko ahau ra; haere, korero atu ki tou ariki, Ko Iraia tenei.
9Na to povedal Obadiáš: Čo som zhrešil, že vydávaš svojho služobníka do ruky Achabovej, aby ma zabil?
9Na ka mea tera, He aha ra toku hara i hoatu ai tau pononga ki te ringa o Ahapa kia whakamatea?
10Ako že žije Hospodin, tvoj Bôh, niet národa ani kráľovstva, kam by nebol poslal môj pán ťa hľadať. A keď povedali, že ťa niet, dal prisahať kráľovstvu a národu, že ťa nenašli.
10E ora ana a Ihowa, tou Atua, kahore he iwi, ke kingitanga, i kore nei toku ariki e tono tangata ki reira ki te rapu i a koe: a, i ta ratou meatanga mai, Kahore nei; whakaoatitia iho e ia taua kingitanga, taua iwi ranei, me kahore ratou i kite i a koe.
11A teraz ty hovoríš, idi vraj, povedz svojmu pánovi: Hľa, Eliáš prišiel!
11Na kua mea na koe inaianei, Haere, korero atu ki tou ariki, Ko Iraia tenei.
12A stane sa, keď ja odídem od teba, že ťa odnesie Duch Hospodinov na voľaktoré miesto, o ktorom ja neviem, a keď prijdem a oznámim Achabovi, že si prišiel, a keď ťa nenajde, zabije ma. A tvoj služobník sa bojí Hospodina od svojej mladosti.-
12Na akuanei, kei toku mawehenga atu i a koe, ka kahakina atu koe e te wairua o Ihowa ki te wahi e kore ai ahau e mohio; a, i toku taenga atu ki te whakaatu ki a Ahapa, a ka kore ia e kite i a koe, katahi ahau ka patua e ia: heoi e wehi ana tau po nonga i a Ihowa, no toku tamarikitanga ake.
13Či nebolo oznámené môjmu pánovi, čo som urobil, keď vraždila Jezábeľ prorokov Hospodinových, že som ukryl z prorokov Hospodinových sto mužov po päťdesiatich mužoch v jaskyni a zaopatroval som ich chlebom a vodou?
13Kahore ianei i korerotia ki toku ariki taku i mea ai i ta Ietepere patunga i nga poropiti a Ihowa, taku hunanga i nga poropiti kotahi rau a Ihowa, takirima tekau nga tangata ki roto i te ana kotahi, a whangainga ana e ahau ki te taro, ki te wai?
14A ty teraz hovoríš, idi vraj, povedz svojmu pánovi: Hľa, Eliáš prišiel! A zabije ma.
14A ka mea mai na koe inaianei, Haere, korero atu ki tou ariki, Ko Iraia tenei: ka patua hoki ahau e ia.
15Na to riekol Eliáš: Ako že žije Hospodin Zástupov, pred ktorého tvárou stojím, že sa mu dnes ukážem.
15Ano ra ko Iraia ki a ia, E ora ana a Ihowa o nga mano e tu nei ahau i tona aroaro, ko a tenei ra pu ahau puta ai ki a ia.
16A tak odišiel Obadiáš vústrety Achabovi a oznámil mu to. A Achab vyšiel vústrety Eliášovi.
16Heoi haere ana a Oparia ki te whakatau i a Ahapa, a korerotia ana ki a ia. Na haere ana a Ahapa ki te whakatau i a Iraia.
17A stalo sa, keď uvidel Achab Eliáša, že mu povedal Achab: Či si to ty, ktorý trápiš Izraela?
17¶ A, no te kitenga o Ahapa i a Iraia, na ka mea a Ahapa ki a ia, Ko koe tenei, e te kaiwhakararuraru o Iharaira?
18Ale on riekol: Netrápim Izraela, ale ty a dom tvojho otca tým, že ste opustili prikázania Hospodinove, a že ideš za Bálmi.
18Ano ra ko ia, Kahore i whakararurarutia e ahau a Iharaira; engari koe me te whare o tou papa i ta koutou whakarerenga nei i nga whakahau a Ihowa, i a koe ka whai nei i nga Paara.
19A tak teraz pošli, shromaždi ku mne celého Izraela na vrch Karmel i prorokov Bálových štyristo päťdesiat i prorokov hája štyristo, ktorí jedia zo stola Jezábelinho.
19Na tikina aianei, huihuia mai a Iharaira katoa ki ahau ki Maunga Karamere, me nga poropiti e wha rau e rima tekau a Paara, me nga poropiti e wha rau o te Ahera, e kai na ki te tepu a Ietepere.
20Vtedy poslal Achab poslov ku všetkým synom Izraelovým a shromaždi prorokov na vrch Karmel.
20Heoi tono tangata ana a Ahapa puta noa i nga tama katoa a Iharaira, a whakaminea ana aua poropiti ki Maunga Karamere.
21Vtedy pristúpil Eliáš ku všetkému ľudu a povedal: Dokedy budete kulhať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, nasledujme ho, a jestli je ním Bál, iďte za ním! A ľud mu neodpovedal ani slova.
21¶ Na ka whakatata a Iraia ki te iwi katoa, ka mea, Kia pehea te roa o to koutou tuhurihuri ki nga tikanga e rua? ki te mea ko Ihowa te Atua, me whai ki a ia; ki te mea ia ko Paara, me whai ki a ia. Na kahore he kupu i whakahokia e te iwi ki a ia.
22Tu povedal Eliáš ľudu: Ja som len sám zostal prorok Hospodinovi, a prorokov Bálových je štyristo päťdesiat mužov.
22Katahi ka mea a Iraia ki te iwi, Ko ahau anake kua mahue nei o nga poropiti a Ihowa; e wha rau ia e rima tekau tangata nga poropiti a Paara.
23Nech nám tedy dajú dvoch juncov, a jedného z juncov nech si vyberú oni a nech ho rozsekajú na kusy a položia na drevo, ale ohňa nech nepodložia, a ja pripravím druhého junca a dám ho na drevo a ohňa ani ja nepodložím.
23Na me homai e ratou etahi puru ma matou, kia rua, ma ratou e whiriwhiri tetahi puru ma ratou, ka tapatapahi ai, ka whakaeke ai ki runga ki nga wahie, kaua hoki he ahi e meatia atu: maku hoki e taka tetahi puru, e whakatakoto ki runga ki nga wahi e; e kore hoki e meatia atu he ahi.
24A budete vzývať meno svojho boha, a ja budem vzývať meno Hospodinovo, a bude, že Bôh, ktorý odpovie ohňom, ten nech je Bohom. A všetok ľud odpovedal a riekol: To je dobré slovo.
24A ma koutou e karanga ki te ingoa o to koutou atua; maku hoki e karanga ki te ingoa o Ihowa. Na, ko te Atua e utua ai te karanga ki te ahi, ko ia hei Atua. Na ka whakahoki te iwi katoa, ka mea, Ka pai tena kupu.
25Vtedy riekol Eliáš prorokom Bálovým: Vyberte si jedného z juncov a pripravte najprv vy, lebo vás je viac a vzývajte meno svojho boha, ale ohňa nepodkladajte.
25Na ka mea a Iraia ki nga poropiti a Paara, Whiriwhiria tetahi puru ma koutou, taka; ko ta koutou ki mua, he tokomaha hoki koutou; ka karanga ai ki te ingoa o to koutou atua; kaua hoki he ahi e meatia atu.
26A vzali junca, ktorého im dal, a pripravili a vzývali meno Bálovo od rána až do poludnia a vraveli: Bálu, vyslyš nás! Ale nebolo hlasu, ani nebolo, kto by odpovedal, a skákali okolo oltára, ktorý im spravili.
26Na ka tango ratou i te puru i hoatu ki a ratou, a mahia ana e ratou. Na ka karanga ki te ingoa o Paara o te ata iho ano a taea noatia te poutumarotanga; i mea ai, E Paara, utua mai ta matou karanga. Otiia kahore he kupu, kihai hoki i utua e teta hi. A tupekepeke ana ratou i te aata i hanga nei.
27Potom stalo sa na poludnie, že sa im posmieval Eliáš a riekol: Volajte veľkým hlasom, lebo veď je boh! Možno, že rozmýšľa alebo je nejako ináče zamestnaný alebo hádam je na ceste alebo azda spí; nech sa zobudí!
27A, i te poutumarotanga, ka tawai a Iraia ki a ratou, ka mea, Karanga, kia nui te reo; he atua hoki ia: kei te purakau pea ia, kei tahaki ranei, kei te ara ranei, tena ranei kei te moe, a me whakaara.
28A tak volali veľkým hlasom a bodali sa, podľa svojej obyčaje, nožami a pikami, až sa krvou polievali.
28Na nui atu to ratou reo ki te karanga, ka haehae i a ratou ki te maripi, ki te oka, ko ta ratou tikanga hoki ia, a tarere noa nga toto ki runga ki a ratou.
29A stalo sa, keď prešlo poludnie, že prorokovali až do času, keď sa obetuje obetný dar večerný. Ale nebolo hlasu, ani nebolo nikoho, kto by bol odpovedal, ani toho, kto by bol pozoroval.
29Heoi kua tawharara te ra, na ka poropiti ratou a tae noa ki te whakaekenga o to te ahiahi whakahere; otiia kahore he reo, kihai i utua te karanga, kahore tetahi hei whakarongo.
30Potom riekol Eliáš všetkému ľudu: Pristúpte ku mne! A pristúpil k nemu všetok ľud. A opravil oltár Hospodinov, ktorý bol zborený.
30Na ka mea a Iraia ki te iwi katoa, Neke mai ki ahau. Na neke ana te iwi katoa ki a ia, Na ka whakatikaia e ia te aata a Ihowa i turakina.
31A Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu pokolení synov Jakobových, ku ktorému sa bolo stalo slovo Hospodinovo povediac: Izrael bude tvoje meno.
31I mau hoki a Iraia ki nga kohatu kotahi tekau ma rua; rite tonu te maha ki nga iwi o nga tama a Hakopa, ki a ia nei te kupu a Ihowa, i ki nei, Ko Iharaira hei ingoa mou.
32Z tých kameňov postavil oltár v mene Hospodinovom. A spravil jarok okolo oltára jako priestor dvoch satov semena.
32Na hanga ana e ia aua kohatu hei aata mo te ingoa o Ihowa; a keria ana he awa ki te taha o te aata a taka noa, kia rua nga mehua purapura ka ki.
33Potom uložil drevo, posekal junca na kusy a pokládol na drevo.
33Na whakapaia ana e ia nga wahie, a tapatapahia ana te puru, whakatakotoria ana ki runga ki nga wahie. A ka mea ia, Whakakiia etahi oko, kia wha, ki te wai, ka riringi ki runga ki te tahunga tinana, ki nga wahie.
34A riekol: Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na zápalnú obeť a na drevo. A zase riekol: Urobte to po druhé. A urobili po druhé. A ešte riekol: Urobte to po tretie. A urobili po tretie,
34I mea ano ia, Tena ano. Na ka meatia ano e ratou. I mea hoki ia, Tuatorutia. Na ka tuatorutia e ratou.
35takže tiekla voda okolo oltára. I jarok naplnil vodou.
35Na ka rere te wai i nga taha o te aata tawhio noa: whakakiia ana hoki e ia te waikeri ki te wai.
36A stalo sa o čase, keď sa obetuje obetný dar večerný, že pristúpil prorok Eliáš a riekol: Hospodine, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech sa dnes pozná, že si ty Bôh Izraelovi, a ja že som tvoj služobník a že všetko toto učinil som tvojím slovom.
36Na i te whakaekenga o to te ahiahi whakahere, ka whakatata a Iraia poropiti, a ka mea, E Ihowa, e te Atua o Aperahama, o Ihaka, o Iharaira, kia mohiotia i tenei ra ko koe te Atua i roto i a Iharaira, ko ahau tau pononga, a nau te kupu i mea ai a hau i enei mea katoa.
37Vyslyš ma, Hospodine, vyslyš ma, aby poznal tento ľud, že ty, Hospodine, si Bôh, a že si to ty, ktorý si obrátil jeho srdce nazpät.
37Whakarongo mai ki ahau, e Ihowa, whakarongo mai ki ahau, kia mohio ai tenei iwi ko te Atua koe, e Ihowa, nau ano i whakahoki o ratou ngakau ki muri nei.
38Vtedy padnul oheň Hospodinov a strávil zápalnú obeť i drevo i kamene i prach, i vodu, ktorá bola v jarku, slízal.
38Na ko te tino takanga iho o te ahi a Ihowa, pau ake te tahunga tinana, me nga wahie, me nga kohatu, me te puehu, mitikia ake ana ano hoki te wai i roto i te waikeri.
39Keď to uvidel všetok ľud, padli všetci na svoju tvár a povedali: Hospodin je Bôh! Hospodin je Bôh!
39A, no te kitenga o te iwi katoa, tapapa ana, me te ki ake ano, Ko Ihowa, ko ia te Atua: ko Ihowa, ko ia te Atua.
40A Eliáš im riekol: Pochytajte prorokov Bálových! Nech neujde niktorý z nich! A pochytali ich. A Eliáš ich odviedol dolu k potoku Kíšonu a tam ich pobil.
40Katahi ka mea a Iraia ki a ratou, Hopukia nga poropiti a Paara: kei mawhiti tetahi o ratou. Na hopukia ana e ratou, a kawea ana e Iraia ki raro, ki te awa, ki Kihona, patua iho ki reira.
41Potom riekol Eliáš Achabovi: Iď hore, najedz sa a napi sa, lebo sa blíži hukot veľkého dažďa.
41¶ Na ka mea a Iraia ki a Ahapa, Haere ki runga, ki te kai, ki te inu; he haruru ua hoki te rara mai nei.
42A tak odišiel Achab hore, aby sa najedol a napil, a Eliáš odišiel hore na temeno Karmela, zohnul sa k zemi a položil svoju tvár medzi svoje kolená.
42Heoi haere ana a Ahapa ki te kai, ki te inu. Ko Iraia ia i piki ki te tihi o Karamere; a tapapa ana ia ki te whenua, ko tona mata i roto i ona turi.
43A povedal svojmu sluhovi: Nože vyjdi hore, podívaj sa smerom k moru! A išiel a podíval sa a povedal: Nieto ničoho. Na to mu riekol: Iď a navráť sa, sedemkrát.
43Na ka mea ia ki tana tangata, Tena, piki atu inaianei, tirohia te ritenga atu o te moana. Na piki ana ia, titiro ana, a ka mea, Kahore kau he mea. Na ka mea ano tera, Hoki atu ano, kia whitu nga hokinga.
44A stalo sa po siedme, že povedal: Hľa, obláčik ako dlaň človeka vystupuje od mora. Vtedy mu riekol: Iď hore, povedz Achabovi: Zapriahni do voza a sídi dolu, aby ťa nezadržal dážď.
44A i te whitu ka mea ia, Nana, he kapua nohinohi tera te haere ake ra i roto i te moana; kei te kapu o te ringa tangata te rite. Na ka mea tera, Haere, mea atu ki a Ahapa, Whakanohoia tou hariata, ka haere ki raro; kei araia koe e te ua.
45A stalo sa po malej chvíli, že sa nebesia začiernily oblakmi a vetrom, z čoho bol veľký dážď. A Achab vysadol na voz a išiel do Jizreela.
45Na mea rawa ake kua pouri pu te rangi i te kapua, i te hau, nui atu hoki te ua. Na rere ana tera a Ahapa i runga i te hariata, a haere ana ki Ietereere.
46A ruka Hospodinova bola s Eliášom, ktorý podpášuc svoje bedrá bežal pred Achabom až potiaľ, kde už vchádzaš do Jizreela.
46A i runga i a Iraia te ringa o Ihowa; na whitikiria ana e ia tona hope, a rere ana i mua i a Ahapa a tae noa ki Ietereere.