¹A stalo sa jedného dňa, že riekol Jonatán, syn Saulov, mládencovi, ktorý nosil jeho zbraň: Poď, prejdime k posádke Filištínov, ktorá je tamto na druhej stane! Ale svojmu otcovi nepovedal o tom.

¹¶ Na i tetahi o aua ra ka mea a Honatana, tama a Haora, ki te taitama e mau ana i ana patu, Haere mai, taua ka whiti atu ki nga hoia pupuri a nga Pirihitini i tawahi ra. Otiia kihai i korerotia e ia ki tona papa.

²A Saul dlel na konci Gibee pod granátovou jabloňou, ktorá bola v Migróne. A ľudu, ktorý bol s ním, bolo okolo šesťsto mužov.

²A i tera pito o Kipea a Haora e noho ana i raro i tetahi pamekaranete i Mikirono: tata tonu ana tangata ki te ono nga rau;

³A Achiáš, syn Achitúba, brata Ichabóda, syna Pinchasa, syna Éliho, kňaza Hospodinovho v Síle, nosil efód. A ľud nevedel, že odišiel Jonatán.

³Me Ahia ano hoki, tama a Ahitupu, tuakana o Ikaporo, tama a Pinehaha, tama a Eri tohunga a Ihowa i Hiro, ko te kaikakahu ia o te epora. Na kihai te iwi i mohio kua riro a Honatana.

⁴A medzi priechodmi, ktorými hľadal Jonatán možnosť prejsť na posádku Filištínov, bola príkra skala jako zub z jednej strany priechodu a príkra skala jako zub z druhej strany priechodu; meno jednej bolo Bócec, a meno druhej Sene.

⁴Na, i waenga o nga whitinga i whai ai a Honatana kia whiti atu ki nga hoia pupuri a nga Pirihitini, tera tetahi pari kohatu i tetahi taha, he pari kohatu hoki i tetahi taha: ko te ingoa o tetahi ko Potete, ko te ingoa o tetahi ko Henehe.

⁵Jeden zub čnel od severa naproti Michmasu a druhý od juhu naproti Gabe.

⁵I te raki tetahi pari e tu ana, i te ritenga atu o Mikimaha; i te tonga tetahi, i te ritenga atu o Kipea.

⁶A Jonatán riekol mládencovi, ktorý nosil jeho zbraň: Poď, prejdime k posádke týchto neobrezancov; možno, že Hospodin vykoná za nás, lebo však Hospodinovi nie je ťažko zachrániť už či mnohom a či málom.

⁶Na ka mea a Honatana ki te taitama e mau ana i ana patu, Haere mai, taua ka haere ki nga hoia o enei kokotikore: tera pea a Ihowa e mahi mo taua: kahore he aha ki a Ihowa kia riro ma te tokomaha, ma te tokoiti ranei e whakaora.

⁷A jeho zbrojnoš mu povedal: Učiň všetko, čokoľvek je v tvojom srdci. Obráť sa, kam chceš; hľa, budem s tebou podľa žiadosti tvojho srdca.

⁷Ano ra ko te kaimau o ana patu ki a ia, Meatia nga mea katoa e paingia ana e tou ngakau: anga atu, tenei ahau hei hoa mou, hei pera me ta tou ngakau e pai ai.

⁸A Jonatán riekol: Hľa, my prejdeme k mužom a ukážeme sa im.

⁸Ano ra ko Honatana, Nana, me haere atu taua ki nga tangata ra, me whakaputa atu hoki ki a ratou.

⁹Ak nám povedia takto: Čakajte, až prijdeme k vám, budeme stáť na svojom mieste a nepojdeme hore za nimi.

⁹Ki te penei mai ta ratou ki a taua, Tu marie, kia tae atu ra ano matou ki a korua; na me tu taua i to taua turanga, e kore ano e piki ki a ratou.

¹⁰Ale ak povedia takto: Poďte hore na nás, vtedy pojdeme hore, lebo ich Hospodin vydal do našej ruky, a toto nám bude znamením.

¹⁰Engari ki te penei ta ratou ki, Piki ake ki a matou, ko reira taua piki atu ai; no te mea kua homai ratou e Ihowa ki o taua ringa: a ko tenei hei tohu ki a taua.

¹¹A tedy sa ukázali obidvaja posádke Filištínov. A Filištíni povedali: Hľa, tamto Hebreji vychádzajú z dier, do ktorých sa boli ukryli!

¹¹Na ka puta raua tokorua ki nga hoia pupuri a nga Pirihitini: a ka mea nga Pirihitini, Nana, ko nga Hiperu e puta mai ana i roto i nga rua i piri ai ratou.

¹²A mužovia posádky odpovedali Jonatánovi a jeho zbrojnošovi a riekli: Poďte hore k nám, a povieme vám niečo! Vtedy riekol Jonatán svojmu zbrojnošovi: Poď za mnou hore, lebo ich Hospodin vydal do ruky Izraelovej.

¹²Na ka oho nga hoia pupuri ki a Honatana raua ko tana kaimau patu, ka mea, Piki ake ki a matou kia whakakitea ai tetahi mea e matou ki a korua. Na ka mea a Honatana ki te kaimau o ana patu, Piki ake i muri i ahau; kua homai hoki ratou e Ihowa ki te ringa o Iharaira.

¹³A tak vyšiel Jonatán hore na svojich rukách a na svojich nohách a jeho zbrojnoš za ním. A padali pred Jonatánom, a jeho zbrojnoš zabíjal za ním.

¹³Na ka piki atu a Honatana, he mea ngoki atu, me tana kaimau patu i muri i a ia: na hinga ana ratou i a Honatana, me te patu ano te kaimau patu i muri i a ia.

¹⁴To bola prvá porážka, v ktorej zabil Jonatán a jeho zbrojnoš okolo dvadsiatich mužov asi jako na pol kuse poľa, ktorý zorie pár volov za deň.

¹⁴Na, ko te patunga tuatahi i patu ai a Honatana raua ko tana kaimau patu, tata tonu ki te rua tekau nga tangata: ko te nui o taua wahi, me te mea kei te hawhe eka whenua.

¹⁵Na to povstal veliký strach, takže sa všetko triaslo v tábore, na poli i vo všetkom ľude. Posádka i ten zhubca sa tiež triasli strachom, takže sa chvela zem, lebo to bol strach od Boha.

¹⁵Na ka pa te wiri ki te puni, ki era i te parae, ki te iwi katoa ano hoki: ko nga hoia, me nga kaipahua, i wiri ano hoki ratou; i ru ano te whenua: nui rawa te wiri.

¹⁶A Saulovi pozorovatelia videli v Gibei Benjaminovej, že hľa, množstvo sa rozplýva a že chodí jako v nejakom zmätku sem a ta.

¹⁶¶ A ka titiro nga tutei a Haora i Kipea o Pineamine; na, kua papahoro te ope, me te haere ano ratou, kopiko atu, kopiko mai.

¹⁷Vtedy povedal Saul ľudu, ktorý bol s ním: Nože spočítajte mužstvo a vidzte, kto odišiel od nás! A keď spočítali, videli, že hľa, nebolo Jonatána ani jeho zbrojnoša.

¹⁷Katahi a Haora ka mea ki te iwi i reira, i a ia, Tatauria tatou kia kitea ko wai kua riro. A, no ka tatauria e ratou, na kahore a Honatana raua ko tana kaimau patu i reira.

¹⁸A Saul povedal Achiášovi: Dones sem truhlu Božiu. Lebo truhla Božia bola toho dňa so synmi Izraelovými.

¹⁸Na ka mea a Haora ki a Ahia, Kawea mai te aaka a te Atua. I nga tama hoki a Iharaira te aaka a te Atua i taua wa.

¹⁹A stalo sa, kým hovoril Saul kňazovi, že hrmot, ktorý bol v tábore Filištínov, sa šíril viac a viac a rozmáhal sa, a preto povedal Saul kňazovi: Nechaj tak.

¹⁹A, i a Haora e korero ana ki te tohunga, ka tino nui haere te ngangau i te puni o nga Pirihitini: na ka ki a Haora ki te tohunga, Pepeke ake tou ringa.

²⁰Vtedy sa hurtom shromaždili, Saul i všetok ľud, ktorý bol s ním, a prišli až k bitke, a tu hľa, meč druha bol obrátený proti jeho druhovi, a bol náramne veľký zmätok.

²⁰Na ka huihui a Haora ratou ko tona nuinga, a haere ana ki te whawhai: na e anga mai ana tera te hoari a tetahi, a tetahi, ki tona hoa, ki tona hoa: nui atu te pokaikaha.

²¹A boli aj Hebreji vše za Filištínov, ktorí tiež prišli s nimi do tábora na okolo, aj tí sa teraz obrátili, aby boli s Izraelom, ktorý bol so Saulom a s Jonatánom.

²¹Na ko nga Hiperu i roto i nga Pirihitini i mua atu, i haere tahi atu nei me ratou ki te puni i te whenua i tetahi taha, i tetahi taha; na huri ana ano hoki ratou ki te taha i a Iharaira, ki nga hoa o Haora raua ko Honatana.

²²A všetci mužovia Izraelovi, ktorí sa skrývali na vrchu Efraimovom, počuli, že utekajú Filištíni, a pripojili sa aj oni a stíhali ich v boji bežiac tesne za nimi.

²²Na pera ano nga tangata katoa o Iharaira i piri nei ki te whenua pukepuke o Eparaima, i to ratou rongonga kua whati nga Pirihitini, na kei te whai haere ano hoki i a ratou i roto i te pakanga.

²³Tak zachránil Hospodin Izraela toho dňa. A boj sa pretiahol až za Bét-áven.

²³Heoi whakaorangia ana a Iharaira, i taua ra e Ihowa: a puta ke ana te whawhai ki Peteawene.

²⁴A hoci boli mužovia Izraelovi ukonaní toho dňa, Saul zaviazal ľud prísahou povediac: Zlorečený muž, ktorý by jedol chlieb do večera, aby som sa pomstil na svojich nepriateľoch. A tak nikto zo všetkého ľudu neokúsil chleba.

²⁴¶ A i hemanawa nga tangata o Iharaira i taua ra: i whakaoati hoki a Haora i te iwi, i mea, Ki te kai tetahi tangata i te kai a ahiahi noa, ka kanga ia, kia whai utu ra ano ahau i oku hoariri. Na reira kihai tetahi o te iwi i anga ki te kai.

²⁵A všetok ľud zeme vošiel do lesa, kde bolo hojne medu na poli.

²⁵Na ko te haerenga o nga tangata katoa o te whenua ki tetahi ngahere; a he honi kei runga i te whenua.

²⁶A keď vošiel ľud do lesa, videl, že hľa, tečie med, ale nikto nesiahol svojou rukou k svojím ústam, lebo ľud sa bál prísahy.

²⁶A, no te taenga o te iwi ki te ngahere, na e turuturu iho ana te honi; otiia kihai i pa te ringa o tetahi tangata ki tona waha; i wehi hoki te iwi i te oati.

²⁷Ale Jonatán nepočul, keď zaväzoval jeho otec ľud prísahou, a tak vystrel koniec svojej palice, ktorú mal vo svojej ruke, a omočil ho do plásta medu a obrátil svoju ruku k svojim ústam, a rozsvietily sa jeho oči.

²⁷Ko Honatana ia kihai i rongo i te whakaoati a tona papa i te iwi: na ka kokiritia e ia te pito o te tokotoko i tona ringa, a toua ana ki roto ki te honikoma, whakahokia ana e ia tona ringa ki tona waha, a ka marama ona kanohi.

²⁸Na to odpovedal ktorýsi z ľudu a riekol: Tvoj otec veľmi zaviazal ľud prísahou a povedal: Zlorečený muž, ktorý by dnes jedol chleba, hoci bol ľud ustatý.

²⁸Katahi ka oho tetahi o te iwi, a ka mea, I tino whakaoatitia te iwi e tou papa; i mea ia, Kia kanga te tangata e kai ana i tetahi kai aianei; a e hemo ana te iwi.

²⁹Na to riekol Jonatán: Môj otec zarmútil zem. Nože pozrite, že sa rozsvietily moje oči, keď som ochutnal trochu tohoto medu.

²⁹Katahi a Honatana ka mea, Raru ana te whenua nei i toku papa: titiro hoki, kua marama oku kanohi, noku i kai i tetahi wahi iti o te honi nei.

³⁰A čo by bolo bývalo len vtedy, keby sa bol dnes smele najedol ľud z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel! Lebo či by teraz nebola väčšia bývala porážka Filištínov?

³⁰Tera noa ake mehemea pea i kai noa atu te iwi inaianei i nga mea i pahuatia mai i o ratou hoariri i tupono atu ai ratou? ko tenei kahore i rahi te parekura o nga Pirihitini.

³¹A tak bili toho dňa z Filištínov od Michmasa až do Ajalona. A ľud bol veľmi unavený.

³¹Na patua iho e ratou nga Pirihitini i taua rangi i Mikimaha atu a tae noa ki Aitarono: a e tino hemo ana te iwi.

³²Preto sa ľud vrhol na korisť a naberúc drobného dobytka a volov a teliat porážal na zem, a tak jedol ľud s krvou.

³²Na ko te rerenga atu o te iwi ki nga taonga; ka mau ki nga hipi, ki nga kau, ki nga kuao kau, patua iho ki te whenua, kainga tahitia ana e te iwi me nga toto.

³³Potom oznámili Saulovi a vraveli: Hľa, ľud hreší proti Hospodinovi, lebo jie s krvou. A povedal: Dopustili ste sa nevernosti. Dovaľte ihneď ku mne veľký kameň.

³³Katahi ka korerotia ki a Haora ka meatia, Nana, kua hara te iwi ki a Ihowa, e kainga tahitia ana ta ratou kai me nga toto. Na ka mea ia, He mahi hianga ta koutou: hurihia mai he kohatu nui ki ahau aianei.

³⁴A zase povedal Saul: Rozídite sa medzi ľud a povedzte im: Doveďte ku mne každý svojho vola a každý svoje dobytča a zabíjajte tu a jedzte a nehrešte proti Hospodinovi jediac s krvou. A tak doviedol všetok ľud, každý vlastnoručne svojho vola tej istej noci, a zabíjali tam.

³⁴Ka mea ano a Haora, Tomotomo atu koutou ki roto ki te iwi mea atu hoki ki a ratou, Kawea mai ki ahau, e tera, e tera, tana kau, tana hipi, ka patu ai ki konei hei kai ma koutou; kaua hoki e hara ki a Ihowa, e kai i te toto. Katahi ka kawea mai e te iwi katoa i taua po te kau a tena, a tena, a patua iho ana ki reira.

³⁵A Saul postavil oltár Hospodinovi. To bol prvý oltár, ktorý postavil Hospodinovi.

³⁵Na ka hanga e Haora he aata ma Ihowa. Koia tenei ko te aata tuatahi i hanga e ia ma Ihowa.

³⁶A Saul povedal: Nože sídime za Filištínmi vnoci a budeme lúpiť u nich až do ranného svetla a neponechajme z nich nikoho. A povedali: Urob, čokoľvek sa ti vidí za dobré. Ale kňaz riekol: Pristúpme prv sem k Bohu.

³⁶¶ Na ka mea a Haora, Tatou ka haere ki raro, ka whai i nga Pirihitini i te po, ka pahua i a ratou a marama noa te ata; kaua ano e waiho tetahi tangata o ratou. Na ka mea ratou, Meatia ra nga mea katoa e pai ana ki tou whakaaro. Na ka mea ake te to hunga, Kia whakatata tatou ki a Ihowa.

³⁷A tak sa pýtal Saul Boha: Či mám sísť za Filištínmi? Či ich vydáš do ruky Izraelovej? Ale mu neodpovedal toho dňa.

³⁷Na ka tono whakaaro a Haora i te Atua, Me haere ranei ahau ki raro, ki te whai i nga Pirihitini? e homai ranei ratou e koe ki te ringa o Iharaira? Otiia kahore he kupu i whakahokia ki a ia i taua ra.

³⁸Vtedy povedal Saul: Pristúpte sem, všetci náčelníci ľudu, a vyzveďte a vidzte, čím sa dnes vykonal tento hriech?

³⁸Na ka mea a Haora, Neke mai, e nga rangatira katoa o te iwi: kia mohio ai, kia kite ai koutou no hea tenei hara i tenei ra.

³⁹Lebo jako že žije Hospodin, ktorý zachraňuje Izraela, keby to bolo hoci pre Jonatána, môjho syna, i ten zomrie. A nikto mu neodpovedal zo všetkého ľudu.

³⁹Ta te mea, e ora ana a Ihowa e whakaora nei i a Iharaira, ahakoa no taku tama, no Honatana, ka mate ia, mate rawa. Otiia kahore he tangata o te iwi katoa hei whakahoki kupu ki a ia.

⁴⁰Vtedy povedal všetkému Izraelovi: Vy buďte na jednej strane, a ja a Jonatán, môj syn, budeme na druhej strane. A ľud povedal Saulovi: Urob, čo uznáš za dobré!

⁴⁰Katahi ia ka mea ki a Iharaira katoa, Hei tetahi taha koutou, hei tetahi taha maua ko taku tama, ko Honatana. Na ka mea te iwi ki a Haora, Meatia ra te mea e pai ana ki tou whakaaro.

⁴¹A Saul povedal Hospodinovi, Bohu Izraelovmu: Daj znať dokonale! A chytený bol Jonatán a Saul, a ľud vyšiel z toho.

⁴¹Katahi a Haora ka mea ki a Ihowa, ki te Atua o Iharaira, Kia tika te homaitanga o te rota. Na ka mau ko Honatana raua ko Haora; i mawhiti hoki te iwi.

⁴²A Saul povedal: Hoďte los medzi mnou a medzi Jonatánom, mojím synom. A postihnutý bol Jonatán.

⁴²Na ka mea a Haora, maka te rota mo maua ko taku tama, ko Honatana. Na ka mau ko Honatana.

⁴³Vtedy povedal Saul Jonatánovi: Povedz mi, čo si učinil? A Jonatán mu povedal a riekol: Koncom palice, ktorú mám vo svojej ruke, som naozaj okúsil trochu medu. Nuž hľa, preto zomriem.

⁴³Katahi ka mea a Haora ki a Honatana, Whakaaturia mai ki ahau, i aha koe. Katahi ka whakaaturia e Honatana ki a ia, ka mea, He tika i whakamatau kau atu ahau i tetahi wahi iti o te honi ki te pito o te tokotoko i toku ringa; na, ka mate nei ahau.

⁴⁴A Saul odpovedal: Nech tak učiní Bôh a tak nech pridá, že istotne zomrieš, Jonatáne!

⁴⁴Ano ra ko Haora, Kia meatia tenei e te Atua, tera atu ano hoki; ka mate rawa hoki koe, e Honatana.

⁴⁵Ale ľud povedal Saulovi: Či má zomrieť Jonatán, ktorý spôsobil túto tak veľkú záchranu v Izraelovi? Kdeže by! Jako že žije Hospodin, nepadne vlas s jeho hlavy na zem, lebo veď s Bohom to učinil dnes. A tak vyslobodil ľud Jonatána, a nezomrel.

⁴⁵Na ka mea te iwi ki a Haora, Kia mate a Honatana nana nei tenei whakaoranga nui i roto i a Iharaira? Kahore ra hoki. E ora ana a Ihowa, e kore e taka tetahi makawe o tona matenga ki te whenua; i te mahi tahi nei hoki ia me te Atua i tenei ra. He oi whakaorangia ana a Honatana e te iwi, a kihai i mate.

⁴⁶Vtedy odišiel Saul hore nechajúc Filištínov, a Filištíni tiež išli na svoje miesto.

⁴⁶Katahi ka hoki a Haora i te whai i nga Pirihitini; a haere ana nga Pirihitini ki to ratou na wahi.

⁴⁷A Saul zaujmúc kráľovstvo nad Izraelom bojoval dookola proti všetkým svojim nepriateľom, proti Moábovi, proti synom Ammonovým, proti Edomovi, proti kráľom Cóby, proti Filištínom, a všade, kamkoľvek sa obrátil, páchal ukrutnosť.

⁴⁷¶ A, no ka riro i a Haora te kingitanga o Iharaira, ka whawhai ia ki ona hoariri katoa i tetahi taha, i tetahi taha, ki a Moapa, ki nga tama a Amona, ki a Eroma, ki nga kingi ano o Topa, ki nga Pirihitini, a he ana ratou i a ia i nga wahi katoa i tahuri ai ia.

⁴⁸Keď potom nadobudnul moci, zbil Amalecha a tak vytrhol Izraela z ruky jeho lupiča.

⁴⁸A i puta tona toa, a patua ana nga Amareki, a ora ake i a ia a Iharaira i te ringa o ona kaipahua.

⁴⁹A synovia Saulovi boli: Jonatán, Jišvi a Malkišua, a mená jeho dvoch dcér boly: meno staršej bolo Mérab, a meno mladšej Míkoľ.

⁴⁹Na ko nga tama a Haora, ko Honatana, ko Ihui, ko Marikihua; a, ko nga ingoa enei o ana tamahine tokorua, ko te ingoa o te matamua ko Merapa, ko te ingoa o to muri ko Mikara.

⁵⁰A meno ženy Saulovej bolo Achinoam, dcéra Achimácova. A meno veliteľa jeho vojska bolo Abner, syn Néra, strýca Saulovho.

⁵⁰A, ko te ingoa o te wahine a Haora ko Ahinoama, he tamahine na Ahimaata: ko te ingoa hoki o te rangatira o tana ope ko Apanere, tama a Nere matua keke o Haora.

⁵¹Kíš, otec Saulov, a Nér, otec Abnerov, bol syn Abielov.

⁵¹Ko Kihi hoki te papa o Haora; a he tama na Apiere a Nere papa o Apanere.

⁵²A vojna bola krutá proti Filištínom po všetky dni Saulove. A kde videl Saul nejakého muža udatného alebo silného, vzal ho k sebe.

⁵²A he nui te whawhai ki nga Pirihitini i nga ra katoa o Haora; a ka kite a Haora i tetahi marohirohi, i tetahi maia, na ka tangohia e ia mana.