¹A Samuel zomrel. A shromaždil sa celý Izrael, a smútili za ním, a pochovali ho v jeho dome, v Ráme. A Dávid vstal a odišiel dolu na púšť Fáran.

¹¶ Na ka mate a Hamuera, a ka huihui a Iharaira katoa ki te tangi ki a ia, a tanumia iho ia ki tona whare ki Rama. Na ka whakatika a Rawiri, a haere ana ki te koraha o Parana.

²A bol nejaký človek v Máone, ktorého majetok bol na Karmele. A bol to veľmi veľký človek, ktorý mal tri tisíce oviec a tisíc kôz a strihal svoje ovce na Karmele.

²¶ A i Maono tetahi tangata, kei Karamere ona taonga; he nui rawa taua tangata, e toru mano ana hipi, kotahi mano nga koati: heoi kei te kutikuti tera i ana hipi ki Karamere.

³Meno človeka bolo Nábal a meno jeho ženy Abigaiľ, a bola to rozumná žena a krásna, ale človek bol tvrdý a zlostný vo svojich skutkoch a pochádzal z rodu Kálefovho.

³Na ko te ingoa o taua tangata ko Napara, ko Apikaira hoki te ingoa o tana wahine; a he pai nga whakaaro o te wahine, he mata ataahua ano hoki: he pakeke ia te tane, i kino hoki ana mahi; no te whare ano ia o Karepe.

⁴Keď počul Dávid na púšti, že Nábal strihá svoje ovce,

⁴A ka rongo a Rawiri i te koraha kei te kutikuti a Napara i ana hipi.

⁵poslal Dávid desať mládencov, a Dávid povedal mládencom: Iďte hore na Karmel a zajdite k Nábalovi a pozdravte ho v mojom mene.

⁵Ka unga etahi taitama e Rawiri, kotahi tekau; i mea hoki a Rawiri ki nga taitama, Haere ki runga ki Karamere, a ka tae ki a Napara, ka oha ki ai ia, me te whakahua ano i toku ingoa:

⁶A takto poviete: Živému zdar! A tebe pokoj i tvojmu domu pokoj i všetkému, čo máš, pokoj!

⁶A kia penei ta koutou ki atu ki taua tangata e noho ora mai nei, Kia mau te rongo ki a koe, kia mau te rongo ki tou whare, kia mau te rongo ki au mea katoa.

⁷Teraz som počul, že máš strihačov. Nuž tvoji pastieri boli s nami; neukrivdili sme im, ani sa im nič nestratilo po všetky dni, čo boli na Karmele.

⁷Na kua rongo nei ahau he kaikutikuti au: na, au hepara i a matou ra, kihai ratou i ahatia e matou, kihai rawa hoki tetahi o a ratou mea i ngaro i nga ra katoa o ratou ki Karamere.

⁸Opýtaj sa svojich sluhov, a povedia ti. Preto nech najdú títo mládenci milosť v tvojich očiach, lebo sme prišli na dobrý deň. Daj, prosíme, to, čo najde tvoja ruka, svojim služobníkom a svojmu synovi Dávidovi.

⁸Mau e ui ki au taitama, a ka korerotia e ratou ki a koe. Na kia manakohia nga taitama na e koe; kua tae mai hoki matou i te ra pai. Tena, homai ta tou ringa i tupono ai ki au pononga, ki tau tama hoki, ki a Rawiri.

⁹Keď ta prišli mládenci Dávidovi, hovorili Nábalovi podľa všetkých týchto slov v mene Dávidovom a utíchli.

⁹Na, i te taenga o nga tangata a Rawiri, korerotia ana e ratou enei kupu katoa ki a Napara, me te whakahua ano i te ingoa o Rawiri, a heoi ano ta ratou.

¹⁰Na to odpovedal Nábal služobníkom Dávidovým a riekol: Kto je Dávid a kto syn Izaiho? Dnes je mnoho sluhov, ktorí utekajú každý od svojho pána. -

¹⁰Na ka utu a Napara ki ta nga tangata a Rawiri, ka mea, Ko wai a Rawiri? ko wai hoki te tama a Hehe? he tini nga pononga i enei ra e tahuri ana i o ratou rangatira.

¹¹A, ľaľa, vezmem svoj chlieb, svoju vodu a svoje mäso toho, čo som pobil pre svojich strihačov, a dám to mužom, o ktorých neviem, odkiaľ sú!

¹¹Me tango koia e ahau taku taro, toku wai, me aku mea hoki i patua nei e ahau ma aku kaikutikuti, me hoatu ma nga tangata kahore nei i mohiotia e ahau no hea ranei ratou?

¹²A mládenci Dávidovi sa obrátili na svoju cestu a navrátili sa a prišli a oznámili mu všetky tie slová.

¹²¶ Na ka tahuri nga tangata a Rawiri ki to ratou ara, a hoki ana, haere ana, korerotia ana e ratou ki a ia enei mea katoa.

¹³Vtedy riekol Dávid svojim mužom: Pripášte každý svoj meč! A tak pripásali každý svoj meč. A pripásal i Dávid svoj meč. A tak išlo hore za Dávidom asi štyristo mužov, a dvesto ich zostalo pri batožine.

¹³Na ka mea a Rawiri ki ana tangata, Whitikiria a koutou hoari, e tenei, e tenei. Na whitikiria ana e ratou tana hoari, tana hoari; i whitiki ano a Rawiri i tana hoari. Na ka haere ki runga, ka whai i a Rawiri: tata tonu aua tangata ki te wha nga rau; e rua hoki nga rau i noho ki nga taonga.

¹⁴Ale Abigaili, žene Nábalovej, oznámil jeden mládenec z mládencov Nábalových a povedal: Hľa, Dávid, poslal poslov z púšte blahoželať nášmu pánovi, a on sa hnevivo osopil na nich a odbyl ich.

¹⁴Otiia ka korero tetahi o nga taitama ki a Apikaira wahine a Napara ka mea, Nana, i tona mai etahi tangata e Rawiri i te koraha, ki te oha ki to matou rangatira; heoi whakatupehupehu ana ia ki a ratou.

¹⁵A tí mužovia nám boli veľmi dobrí, a nebolo nám nijako ublížené, ani sme nestratili ničoho po všetky dni, čo sme chodili s nimi, keď sme bývali na poli.

¹⁵Otiia pai rawa aua tangata ki a matou, kihai hoki i aha ki a matou, kihai ano i ngaro tetahi mea a matou i nga ra katoa i haereere tahi ai matou me ratou, i a matou ra i te parae.

¹⁶Múrom nám boli i vnoci i vodne po všetky dni, čo sme boli s nimi pasúc stádo.

¹⁶He taiepa ratou ki a matou i te po, i te ao, i nga ra katoa i tata ai matou ki a ratou, i a matou e tiaki ana i nga hipi.

¹⁷Preto teraz vedz a vidz, čo urobíš, lebo už je hotové zlé na nášho pána i na celý jeho dom, a on je taký syn beliála, že sa nedá s ním hovoriť.

¹⁷Tena ra, mau e whakaaro, e titiro ki tau e mea ai; kua takoto hoki he kino mo to matou rangatira, ratou ko tona whare katoa: koia rawa hoki kia tama ia na Periara, kahore tetahi e ahei te korero ki a ia.

¹⁸Vtedy sa ponáhľala Abigaiľ a vzala dvesto chlebov, dve kožice vína, päť pripravených oviec, päť satov praženého zrna, sto sväzkov sušeného hrozna a dvesto hrúd sušených fíkov a naložila to na oslov.

¹⁸¶ Na hohoro tonu a Apikaira, maua atu ana e ia he taro e rua rau, he waina e rua nga ipu, he hipi e rima, he mea kua oti te taka, he kanga pahuhu e rima nga mehua, he tautau karepe maroke kotahi rau, he papa piki e rua rau, he mea whakawaha ki te kaihe.

¹⁹A povedala svojim služobníkom: Iďte napred, hľa, ja pojdem za vami. Ale svojmu mužovi, Nábalovi, nepovedala o tom.

¹⁹Na ka mea ia ki ana taitama, Hoake ki mua i ahau; tena ahau te haere atu na i muri i a koutou. Kihai hoki i korerotia e ia ki tana tahu, ki a Napara.

²⁰A stalo sa, kým ona jazdiac na oslovi sostupovala na skrytom mieste s vrchu, že tu hľa, i Dávid i jeho mužovia schádzali oproti nej, a tak sa stretla s nimi.

²⁰Na i a ia e haere atu ana i runga i tona kaihe, a e heke atu ana i te wahi ruru o te maunga, na ko Rawiri ratou ko ana tangata e heke mai ana, e tika mai ana ki a ia; na pono tonu atu ia ki a ratou.

²¹A Dávid bol povedal: Iba na sklamanie som strážil všetko to, čo patrilo tomuto na púšti, takže sa nič nestratilo zo všetkého toho, čo bolo jeho, a odplatil sa mi zlým za dobré.

²¹Heoi kua ki a Rawiri, Maumau tiaki noa ahau i nga mea katoa a tenei koroke i te koraha, kahore rawa hoki tetahi o ana mea katoa i ngaro; na utua mai ana e ia te pai ki te kino.

²²Tak nech učiní Bôh nepriateľom Dávidovým a tak nech pridá! Ba doista neponechám zo všetkého toho, čo má, do ranného svetla, ani močiaceho na stenu.

²²Kia meatia tenei e te Atua ki nga hoariri o Rawiri me etahi mea ano hoki, ki te waiho e ahau o ana mea katoa i te aonga ake kia kotahi nei tamaiti tane.

²³A keď uvidela Abigaiľ Dávida, poponáhľala sa a sosadla s osla a padla pred Dávidom na svoju tvár a poklonila sa až k zemi.

²³Na, i te kitenga o Apikaira i a Rawiri, hohoro tonu ia, marere ana ki raro i te kaihe, tapapa ana i te aroaro o Rawiri, me te piko ano ki te whenua.

²⁴A padnúc k jeho nohám riekla: Na mne, môj pane, samej, nech leží tá neprávosť. A dovoľ, prosím, svojej dievke, aby hovorila v tvoje uši a počuj slová svojej dievky!

²⁴Na ka takoto ia ki ona waewae, a ka mea, Hei runga i ahau, e toku ariki, hei runga i ahau te kino; na kia korero tau pononga wahine ki ou taringa, whakarongo mai hoki ki nga kupu a tau pononga.

²⁵Nech neobracia, prosím, môj pán mysle svojho srdca k tomu mužovi beliála, na Nábala, lebo jaké je jeho meno, taký aj je; Nábal, je jeho meno, a je bláznovstvo u neho. A ja, tvoja dievka, som nevidela služobníkov svojho pána, ktorých si bol poslal.

²⁵Kaua te ngakau o toku ariki e mea ki tenei tangata a Periara, ki a Napara: ko tona ingoa hoki, ko ia, rite tahi: ko Napara tona ingoa; kei a ia ano te wairangi. Ko ahau ia, ko tau pononga wahine, kihai i kite i nga taitama a toku ariki i tonoa a ke ra e koe.

²⁶A tak teraz, môj pane, jako že žije Hospodin, a jako žije tvoja duša, že ti Hospodin zabránil, aby si nevošiel do krvi, a aby ti nepomohla tvoja vlastná ruka. Preto teraz nech sú tvoji nepriatelia jako Nábal i tí, ktorí hľadajú proti môjmu pánovi zlého.

²⁶Na, e toku ariki, e ora ana a Ihowa, e ora ana hoki tou wairua, i a Ihowa kau pupuri nei i a koe i te hara o te whakaheke toto, kei pa tou ringa ake ki te rapu utu, kia rite aianei ki a Napara ou hoariri, me te hunga e rapu ana i te he mo toku a riki.

²⁷Nuž teraz tento dar, ktorý doniesla tvoja služobnica svojmu pánovi, nech sa dá mládencom, ktorí chodia za mojím pánom.

²⁷Na, ko tenei manaakitanga i kawea mai nei e tau pononga ki toku ariki, tukua kia hoatu ki nga taitama i raro i nga waewae o toku ariki.

²⁸Odpusti, prosím, previnenie svojej dievky, lebo Hospodin istotne učiní môjmu pánovi stály dom, pretože môj pán bojuje boje Hospodinove, a zlé sa nikedy nenašlo pri tebe od počiatku tvojich dní.

²⁸Tena ra, whakarerea noatia iho te kino a tau pononga wahine; he mea kua takoto rawa ta Ihowa whakapumau i te whare o toku ariki; e whawhai ana hoki toku ariki i nga whawhai a Ihowa; a e kore e mau tetahi he ou i ou ra katoa.

²⁹A keby aj povstal človek, aby ťa prenasledoval a hľadal tvoju dušu, nuž bude duša môjho pána sviazaná vo sväzku živých u Hospodina, tvojho Boha, ale dušu tvojich nepriateľov zahodí preč ako z praku.

²⁹Ahakoa whakatika mai tetahi tangata ki te whai i a koe, ki te rapu i tou wairua, heoi ka paiherea te wairua o toku ariki ki roto ki te paihere ora ki a Ihowa, ki tou Atua; ko nga wairua ia o ou hoariri ka piua atu me te mea no waenga pu i te kot aha.

³⁰A stane sa, keď učiní Hospodin môjmu pánovi všetko to dobré, o ktorom hovoril, že ho pošle na teba, a ustanoví ťa za vodcu nad Izraelom,

³⁰A tenei ake, kei ta Ihowa meatanga ki toku ariki i nga mea katoa i korerotia e ia hei pai mou, a ka whakaturia koe e ia hei rangatira mo Iharaira;

³¹nebude ti to na závadu, ani to nebude na urážku srdca môjho pána, ako keby bol vylial nevinnú krv, alebo keby si môj pán bol sám pomohol; ale keď Hospodin učiní dobre môjmu pánovi, rozpomenieš sa na svoju dievku.

³¹Na, e kore tenei e waiho hei whakapouri mou, hei whakararu ranei mo te ngakau o toku ariki, ara tau whakaheke noa i te toto, te rapu ranei a toku ariki i te utu mona ake: e puta raia ta Ihowa pai ki toku ariki, na kia mahara ki tau pononga wahin e.

³²Na to riekol Dávid Abigaili: Nech je požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý ťa poslal dnes oproti mne,

³²¶ Na ka mea a Rawiri ki a Apikaira, Kia whakapaingia a Ihowa, te Atua o Iharaira, nana nei koe i tono mai i tenei ra ki te whakatau i ahau.

³³a požehnaný tvoj rozum i ty požehnaná, ktorá si ma zdržala tohoto dňa, aby som nevošiel do krvi, a aby mi nepomohla moja vlastná ruka.

³³Kia whakapaingia ano tou whakaaro tika, kia whakapaingia ano koe, mou i pupuri i ahau i tenei ra i te hara o te whakaheke toto, i te rapu utu hoki a toku ringa ake.

³⁴Ale jako že žije Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý mi zabránil, aby som ti neurobil zlého, keby si sa nebola poponáhľala a prišla oproti mne, že by nebol pozostal Nábalovi do ranného svetla ani močiaci na stenu.

³⁴Na e ora ana a Ihowa, te Atua o Iharaira, nana nei ahau i pupuri kei kino ki a koe, me i kahore koe i hohoro te haere mai ki te whakatau i ahau, ina, kihai i toe ki te awatea apopo teahi mea a Napara kia kotahi nei tamaiti tane.

³⁵A tak vzal Dávid z jej ruky to, čo mu doniesla, a jej povedal: Iď v pokoji hore do svojho domu. Hľaď, počul som na tvoj hlas a ctím si tvoju osobu.

³⁵Heoi ka tangohia e Rawiri i tona ringa nga mea i kawea mai e ia ki a ia, a ka mea ki a ia, Haere i runga i te rangimarie ki tou whare: titiro, kua whakarongo nei ahau ki tou reo, kua whakapai hoki ki a koe.

³⁶Potom prišla Abigaiľ k Nábalovi, a hľa, mal hostinu vo svojom dome, jako býva hostina u kráľa. A srdce Nábalovo sa rozveselilo v ňom, a bol náramne opilý. A nepovedala mu ničoho, ani malého ani veľkého, až bolo svetlo ráno.

³⁶¶ Na haere ana a Apikaira ki a Napara, a i te mea hakari tera i roto i tona whare, koia ano kei te hakari a te kingi, a koa ana te ngakau o Napara i roto i a ia, he nui hoki tona haurangi. Na kihai i korerotia e ia tetahi mea ki a ia, ahakoa iti, ahakoa rahi, a marama noa te ata.

³⁷A stalo sa na druhý deň ráno, keď už bolo vyšlo víno z Nábala, a jeho žena mu oznámila, čo sa prihodilo, že zmŕtvelo jeho srdce v ňom, a on sa obrátil na kameň.

³⁷A, i te ata i te mea ka kore atu te waina i a Napara, na korerotia ana e tana wahine ki a ia enei mea katoa; na mate iho tona ngakau i roto i a ia, heoi kua rite ia ki te kohatu.

³⁸A stalo sa tak asi o desať dní, že Hospodin uderil Nábala, a zomrel.

³⁸A, ka tekau nga ra, ka patua a Napara e Ihowa, a ka mate.

³⁹Keď potom počul Dávid, že zomrel Nábal, povedal: Požehnaný Hospodin, ktorý rozsúdil pru môjho pohanenia vyhľadajúc to z ruky Nábalovej a zdržal svojho služobníka od zlého a zlosť Nábalovu shrnul Hospodin zpät na jeho hlavu. Potom poslal Dávid poslov a hovoril Abigaili, aby si ju vzal za ženu.

³⁹A, no te rongonga o Rawiri kua mate a Napara, ka mea ia, Kia whakapaingia a Ihowa i tohe nei i te tohe ki a Napara mo toku tawainga; i pupuri nei i tana pononga kei kino, a whakahokia atu ana e Ihowa te kino a Napara ki runga ki tona matenga ake. Na ka tono tangata a Rawiri ki te korero ki a Apikaira, ki te tiki i a ia hei wahine mana.

⁴⁰A keď prišli služobníci Dávidovi k Abigaili na Karmel, hovorili jej a riekli: Dávid nás poslal k tebe, a chce si ťa vziať za ženu.

⁴⁰A, i te taenga o nga tangata a Rawiri ki a Apikaira ki Karamere, ka korero ki a ia, ka mea, I tonoa mai matou e Rawiri ki te tiki mai i a koe hei wahine mana.

⁴¹A ona vstanúc poklonila sa tvárou k zemi a riekla: Hľa, nech ti je tvoja dievka za služobnicu umývať nohy služobníkov svojho pána.

⁴¹Na ka whakatika tera, a piko ana tona mata ki te whenua, ka mea, Tenei tau pononga hei pononga wahine, hei horoi i nga waewae o nga tangata a toku ariki.

⁴²Potom sa ponáhľala Abigaiľ a vstanúc sadla na osla i jej päť dievok, ktoré išly za ňou, a tak išla za poslami Dávidovými, a bola mu ženou.

⁴²Na hohoro ana a Apikaira, a whakatika ana, eke ana ki te kaihe; tokorima hoki ana kotiro i haere tahi me ia; na aru ana ia i nga karere a Rawiri, a ka waiho hei wahine mana.

⁴³Achinoam si vzal Dávid z Jezreela, a boly mu obe za ženy.

⁴³I tangohia ano e Rawiri a Ahinoama o Ietereere; a ka waiho raua tokorua hei wahine mana.

⁴⁴A Saul dal Míchaľ, svoju dcéru, ženu Dávidovu, Paltimu, synovi Laišovmu, ktorý bol z Gallíma.

⁴⁴Heoi kua hoatu e Haora a Mikara tana tamahine, te wahine a Rawiri, ki a Parati tama a Raihi, o Karimi.