¹Potom riekol Dávid vo svojom srdci: Teraz tu predsa len jedného dňa zahyniem od ruky Saulovej. Nezbýva mi nič dobrého, ale utečiem sa čím skôr do zeme Filištínov, a Saul si zúfa nado mnou, takže ma prestane hľadať po všetkých krajoch Izraelových, a tak ujdem jeho ruke.

¹¶ Na ka mea a Rawiri i roto i tona ngakau, Katahi ahau ka ngaro i te ringa o Haora a tetahi ra; kahore atu he mea pai moku i te hohoro o toku mawhiti atu ki te whenua o nga Pirihitini, kia ngakaukore ai a Haora ki te rapu ano i ahau i nga rohe kato a o Iharaira: penei ka mawhiti atu ahau i roto i tona ringa.

²A Dávid vstal a prešiel on i šesťsto mužov, ktorí boli s ním, k Achišovi, synovi Maochovmu, kráľovi Gátu.

²Na whakatika ana a Rawiri, a haere ana ratou ko ona hoa e ono rau ki a Akihi tama a Maoko, ki te kingi o Kata.

³A tak býval Dávid u Achiša v Gáte, on i jeho mužovia, každý so svojou domácnosťou, Dávid i jeho dve ženy, Achinoam Jezreelská a Abigaiľ, žena niekdajšieho Nábala, Karmelská.

³Na ka noho a Rawiri ki a Akihi ki Kata, a ia me ana tangata, me te whare ano o tenei, o tenei, a Rawiri hoki ratou ko ana wahine tokorua, ko Ahinoama o Ietereere, ko Apikaira o Karamere, wahine a Napara.

⁴Keď potom oznámili Saulovi, že Dávid utiekol do Gátu, nehľadal ho viacej.

⁴A ka korerotia ki a Haora, kua rere a Rawiri ki Kata, na mutu ake tana rapu i a ia.

⁵A Dávid riekol Achišovi: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, nech mi dajú miesto v niektorom meste, v krajine, aby som tam býval. Lebo veď načo má bývať tvoj služobník v kráľovskom meste s tebou?

⁵Na ka mea a Rawiri ki a Akihi, Ki te mea kua manakohia nei ahau e koe, kia homai e ratou tetahi wahi ki ahau i roto i tetahi o nga pa i te koraha, hei nohoanga moku: he aha hoki tau pononga i noho ai ki a koe i roto i te pa kingi?

⁶A tak mu dal Achiš toho dňa Ciklag. A preto je Ciklag majetkom judských kráľov až do tohoto dňa.

⁶Na ka homai e Akihi ki a ia i taua ra a Tikiraka: na reira nga kingi o Hura i whiwhi ai ki Tikiraka a mohoa noa nei.

⁷A počet dní, ktoré býval Dávid v krajine Filištínov, bol rok a štyri mesiace.

⁷Na, ko te maha o nga ra i noho ai a Rawiri ki te whenua o nga Pirihitini, kotahi tau, e wha marama.

⁸A Dávid odišiel hore i jeho mužovia a vpadli na Gešúranov, na Geržanov a na Amalechitov, lebo tie národy bývaly v zemi, ktoré aj bývaly od veku tam, ako ideš do Šúra, až po Egyptskú zem.

⁸¶ Katahi a Rawiri ka haere, ratou ko ana tangata, ka whakaeke i nga Kehuri, i nga Kireti, i nga Amareki; ko era hoki nga iwi kua noho noa ake ki tera whenua i tou haerenga ki Huru a te whenua o Ihipa atu ana.

⁹A Dávid zbil zem a neponechal na žive ani muža ani ženy a pobral ovce, hovädá, oslov a veľblúdov i rúcha a vše sa navrátil a prišiel k Achišovi.

⁹Na patua iho e Rawiri tera whenua; kihai hoki i whakaorangia tetahi tane, wahine ranei; a tangohia ana e ia nga hipi, nga kau, nga kaihe, nga kamera, me nga kakahu, a hoki ana, haere ana ki a Akihi.

¹⁰A Achiš mu povedal: Kam ste to vpadli dnes? A Dávid povedal: Na južný kraj Judska a na južný kraj Jerachmeelský a do južného kraja Kénitov.

¹⁰Na ka mea a Akihi, Ko hea i whakaekea e koutou i tenei ra? Ano ra ko Rawiri, Ko te tonga o Hura, ko te tonga o nga Ierameeri, ko te taha ano ki te tonga o nga Keni.

¹¹A Dávid neponechal živého ani muža ani ženy, aby bol niekoho doviedol do Gátu, lebo riekol: Aby nepovedali na nás a neriekli: Tak urobil Dávid, a taká bola vždy jeho obyčaj, po všetky dni, čo býval v kraji Filištínov.

¹¹Kihai hoki i whakaorangia e Rawiri tetahi tane, wahine ranei, hei kawe i a ratou ki Kata; i mea hoki, Kei korero ratou i ta tatou, kei mea, I penei a Rawiri, a ko tana hanga ano tenei i nga ra katoa i noho ai ia ki te whenua o nga Pirihitini.

¹²A Achiš uveril Dávidovi a riekol: Úplne sa zošklivil svojmu ľudu, Izraelovi, a bude mi sluhom navždy.

¹²Na whakapono tonu a Akihi ki ta Rawiri, a ka mea, Kua tino mea rawa ia i a ia kia whakariharihangia e tona iwi, e Iharaira: na reira hei tangata tuturu ia maku ake, ake.