¹V dvanástom roku Achaza, judského kráľa, začal kraľovať Hozea, syn Élu, v Samárii nad Izraelom a kraľoval deväť rokov.

¹¶ No te tekau ma rua o nga tau o Ahata kingi o Hura i kingi ai a Hohea tama a Eraha ki Hamaria, ki a Iharaira, a e iwa nga tau i kingi ai ia.

²A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, len že nie priam tak ako kráľovia Izraelovi, ktorí boli pred ním.

²I kino tana mahi ki te titiro a Ihowa; otiia kihai i rite ki ta nga kingi o Iharaira i mua atu i a ia.

³Proti nemu vyšiel hore Salmanazar, assýrsky kráľ, a Hozea sa mu stal sluhom a dával mu dar.

³I whakaekea ia e Haramanehere kingi o Ahiria; a ka riro a Hohea hei pononga mana, ka mau hakari hoki ki a ia.

⁴Ale assýrsky kráľ našiel na Hozeovi zradu, pretože poslal poslov k Só-vovi, egyptskému kráľovi, a neposlal hore assýrskemu kráľovi obvyklého daru jako dovtedy s roka na rok. Preto ho obľahol assýrsky kráľ, poviazal ho a dal do žalára.

⁴Na ka mau i te kingi o Ahiria e whakatupu he ana a Hohea; i tukua hoki e ia he karere ki a Ho kingi o Ihipa, a kihai i kawe hakari ki te kingi o Ahiria, pera i tana i kawe ai i era atu tau. Na tutakina ana ia e te kingi o Ahiria, hereherea ana ki te whare herehere.

⁵A assýrsky kráľ vyšiel hore a prešiel po celej zemi a keď prišiel hore do Samárie, obľahol ju a obliehal tri roky.

⁵Katahi ka whakaekea te whenua katoa e te kingi o Ahiria, haere ana ia ki Hamaria, whakapaea ana, e toru tau.

⁶V deviatom roku Hozeu zaujal assýrsky kráľ Samáriu a prestehoval Izraela do Assýrie a osadil ich v Chelachu a v Chábore pri rieke Gozane a v médskych mestách.

⁶I te iwa o nga tau o Hohea ka horo Hamaria i te kingi o Ahiria, a whakahekea atu ana e ia a Iharaira ki Ahiria, a whakanohoia ana ki Haraha, ki Haporo, i te taha o te awa, o Kotana, a ki nga pa o nga Meri.

⁷A stalo sa, keď len hrešili synovia Izraelovi proti Hospodinovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z Egyptskej zeme zpod ruky faraona, egyptského kráľa, a báli sa iných bohov

⁷¶ I pera ai, mo te hara o nga tama a Iharaira ki a Ihowa, ki to ratou Atua, nana nei ratou i kawe mai i te whenua o Ihipa i raro i te ringa o Parao kingi o Ihipa, mo ratou i wehi i nga atua ke,

⁸a chodili v ustanoveniach pohanov, ktorých vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových, a v ustanoveniach kráľov Izraelových, ktorých narobili,

⁸A haere ana i runga i nga tikanga a nga iwi i peia nei e Ihowa i mua i nga tama a Iharaira, a nga kingi hoki o Iharaira i whakakingitia nei e ratou.

⁹a synovia Izraelovi ukrývali veci, ktoré neboly spravedlivé, proti Hospodinovi, svojmu Bohu, a nastaväli si výšin vo všetkých svojich mestách, od veže strážnych až po ohradené mesto,

⁹A mahi puku ana nga tama a Iharaira i nga mea kihai i tika ki ta Ihowa, ki ta to ratou Atua, hanga ana e ratou etahi wahi tiketike ma ratou ki o ratou pa katoa, ki te taumaihi a nga kaitutei, ki te pa whai taiepa.

¹⁰a nastaväli si modlárskych stĺpov a hájov na každom vŕšku, jako-tak vysokom, a pod každým stromom zeleným

¹⁰Whakaturia ana e ratou he whakapakoko, he Aherimi ki runga ki nga pukepuke tiketike katoa, ki raro hoki i nga rakau kouru nui katoa.

¹¹a kadili tam na všetkých výšinách ako pohania, ktorých vypratal Hospodin zpred ich tvári; a robili zlé veci, aby popudzovali Hospodina,

¹¹Tahuna ana e ratou he whakakakara ki reira, ki nga wahi tiketike katoa, pera ana me nga iwi i whakahekea atu nei e Ihowa i mua i a ratou; mahia ana e ratou nga mahi kikino katoa hei whakapataritari i a Ihowa:

¹²a slúžili ukydaným bohom, o ktorých im povedal Hospodin: Nerobte toho!

¹²Mahi ana hoki ratou ki nga whakapakoko i ki ai a Ihowa ki a ratou, Kaua e meatia e koutou tenei mea.

¹³A Hospodin osvedčoval proti Izraelovi i proti Júdovi skrze všetkých svojich prorokov, skrze každého vidiaceho a hovoril: Navráťte sa zo svojich zlých ciest a ostríhajte moje prikázania, moje ustanovenia, podľa celého zákona, ktorý som prikázal vašim otcom a ktorý som poslal k vám skrze svojich služobníkov prorokov.

¹³Otiia i whakaaturia e Ihowa te he o Iharaira, o Hura, he mea korero na nga poropiti katoa, na nga matakite katoa; i mea ia, Hoki mai i o koutou ara he, puritia aku whakahau me aku tikanga, kia rite ki te ture katoa i whakahaua e ahau ki o koutou matua, ki taku i unga ai ki a koutou, he mea korero na aku pononga, na nga poropiti.

¹⁴Avšak neposlúchli, ale zatvrdili svoju šiju, ako svoju šiju ich otcovia, ktorí neverili v Hospodina, svojho Boha,

¹⁴Heoi kihai ratou i rongo, engari whakapakeke ana i o ratou kaki, kia pera me nga kaki o o ratou matua, kihai nei i whakapono ki a Ihowa, ki to ratou Atua.

¹⁵a zavrhli jeho ustanovenia a jeho smluvu, ktorú učinil s ich otcami, i jeho svedoctvá, ktorými svedčil proti nim, a odišli za márnosťou a stali sa márnymi a nasledovali pohanov, ktorí boli vôkol nich, o ktorých im prikázal Hospodin, aby nerobili jako oni.

¹⁵Whakorekore ana ratou ki ana tikanga, ki tana kawenata hoki i whakaritea e ia ki o ratou matua, ki ana whakaaturanga i whakaaturia e ia ki a ratou; i whai ratou i nga mea tekateka noa, a teka noa iho ratou, arumia ana e ratou nga iwi i tetahi ta ha o ratou, i tetahi taha, era i ako ra a Ihowa ki a ratou, kia kaua e rite te mahi ki ta ratou.

¹⁶A opustiac všetky prikázania Hospodina, svojho Boha, spravili si liate modly, dvoje teliat, a spravili si háj a klaňali sa všetkému vojsku nebeskému a slúžili Bálovi

¹⁶Na whakarerea ana e ratou nga whakahau katoa a Ihowa, a to ratou Atua, a hanga ana he whakapakoko whakarewa ma ratou, ko nga kuao kau e rua: i hanga ano e ratou he Ahera, a koropiko ana ki te ope katoa o te rangi, mahi ana ki a Paara.

¹⁷a vodili svojich synov a svoje dcéry cez oheň a zaoberali sa veštením a planetárili a tak sa predali, aby robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových, aby ho popudzovali.

¹⁷I meinga ano e ratou a ratou tama me a ratou tamahine kia tika na waenganui i te ahi: i tahuri ki nga tohu, ki nga karakia maori: i hoko hoki i a ratou hei mahi i te kino ki te titiro a Ihowa, hei whakapataritari i a ia.

¹⁸Preto sa veľmi rozhneval Hospodin na Izraela a odstránil ich zpred svojej tvári; nezostalo iba samo pokolenie Júdovo.

¹⁸Na reira nui atu te riri o Ihowa ki a Iharaira, a nekehia atu ana ratou e ia i tona aroaro: kihai tetahi i mahue, ko te iwi anake o Hura.

¹⁹Ale ani Júda neostríhal prikázaní Hospodina, svojho Boha, lež aj oni chodili v ustanoveniach synov Izraelových, ktorých narobili.

¹⁹Me Hura hoki, kihai ratou i pupuri i nga whakahau a Ihowa, a to ratou Atua, heoi haere ana i runga i nga tikanga i whakatakotoria e Iharaira.

²⁰Preto opovrhnul Hospodin všetkým semenom Izraelovým a trápil ich a vydal ich do ruky lupičov tak, až ich odvrhnul od svojej tvári,

²⁰Na whakakorekore ana a Ihowa ki nga uri katoa o Iharaira, whakawhiua ana ratou e ia, hoatu ana ki nga ringa o nga kaipahua, a maka noatia atu ratou e ia i tona aroaro.

²¹lebo odtrhol Izraela od domu Dávidovho, a urobil kráľom Jeroboáma, syna Nebátovho; a Jeroboám odvrátil preč Izraela, aby nenasledoval Hospodina, a spôsobil to, aby hrešil veľkým hriechom.

²¹I titorehia atu hoki e ia a Iharaira i te whare o Rawiri, a meinga ana e ratou a Ieropoama tama a Nepata hei kingi: na aia ana a Iharaira e Ieropoama, kia kaua e whai i a Ihowa, a nana ratou i hara ai, he nui te hara.

²²A tak chodili synovia Izraelovi vo všetkých hriechoch Jeroboámových, ktoré páchal; neodstúpili od toho,

²²Na haere ana nga tama a Iharaira i nga hara katoa i hara ai a Ieropoama; kihai ratou i mawehe atu i reira.

²³dokiaľ neodstránil Hospodin Izraela zpred svojej tvári, jako hovoril skrze všetkých svojich služobníkov prorokov, a preto sa musel prestehovať Izrael preč so svojej zeme do Assýrie, kde je až do tohoto dňa.

²³A nekehia atu ra ano a Iharaira e Ihowa i tona aroaro: ko tana hoki tena i ki ai, he mea korero na ana pononga katoa, na nga poropiti. Na ka whakahekea atu a Iharaira i to ratou whenua ki Ahiria a mohoa noa nei.

²⁴A assýrsky kráľ doviedol národy z Babylona a z Kúty a z Avvy a z Chamatu a zo Sefarvajima a osídlil ich v mestách Samárie miesto synov Izraelových, a zaujali v dedičstvo Samáriu a bývajú v jej mestách.

²⁴¶ Na ka kawea mai e te kingi o Ahiria he tangata i Papurona, i Kuta, i Awa, i Hamata, i Heparawaima, a whakanohoia ana ki nga pa o Hamaria, ki nga wahi o nga tama a Iharaira. Na kua riro a Hamaria i a ratou, a nohoia ana e ratou nga pa o reira.

²⁵A bolo na počiatku ich bývania tam, že sa nebáli Hospodina, a preto poslal Hospodin na nich ľvov, ktorí ich dávili.

²⁵Na i te timatanga o to ratou noho i reira, kihai ratou i wehi i a Ihowa. Heoi unga ana e Ihowa he raiona ki a ratou, a whakamatea iho etahi o ratou.

²⁶Preto povedali assýrskemu kráľovi a riekli: Národy, ktoré si prestehoval a osadil v mestách Samárie, neznajú obyčaje Boha zeme, a preto poslal na nich ľvov, a hľa, usmrcujú ich, pretože neznajú obyčaje Boha zeme.

²⁶Na reira ka korero etahi ki te kingi o Ahiria, ka mea, Ko nga iwi i whakahekea ra e koe, i whakanohoia ra ki nga pa o Hamaria, kahore e matau ki nga ritenga a te Atua o te whenua: na reira ka unga e ia he raiona ki a ratou, na ka whakamatea nei ratou, mo ratou kahore e matau ki nga ritenga a te Atua o te whenua.

²⁷Vtedy rozkázal assýrsky kráľ a riekol: Zaveďte ta jedného z kňazov, ktorých ste odstehovali ztade, a nech idú a bývajú tam, a nech ich učí obyčaji Boha zeme.

²⁷Katahi ka whakahau te kingi e Ahiria, ka mea, Mauria ki reira tetahi o nga tohunga i whakahekea mai nei e koutou i reira; a ma ratou e haere ki reira noho ai, mana hoki ratou e whakaako ki nga ritenga a te Atua o te whenua.

²⁸A tak prišiel jeden z kňazov, ktorých boli odstehovali zo Samárie, a býval v Bét-ele a učil ich, ako sa majú báť Hospodina.

²⁸Katahi ka haere tetahi o nga tohunga i whakahekea atu i Hamaria, a noho ana ki Peteere, a nana ratou i whakaako ki te tikanga mo to ratou wehi i a Ihowa.

²⁹Ale pri tom robili si, každý národ svojich vlastných bohov a postavili v dome výšin, ktorých narobili obyvatelia Samárie, každý národ vo svojich vlastných mestách, v ktorých bývali.

²⁹Otiia i hanga e tenei iwi, e tenei iwi he atua ake mona, a whakanohoia ana ki nga whare o nga wahi tiketike i hanga nei e nga Hamari; e tenei iwi, e tenei iwi ki o ratou pa i noho ai ratou.

³⁰Babylonskí mužovia si narobili Sukkót-benót; kútski mužovia si spravili Nergala; chamatskí mužovia si spravili Ašímu,

³⁰Na ka hangaia e nga tangata o Papurona a Hukoto Penoto; na nga tangata o Kutu i hanga Nerekara; na nga tangata o Hamata i hanga Ahima;

³¹Avvänia spravili Nibchaza a Tartáka, a Sefarvajimänia pálili svojich synov ohňom, Adrammelechovi a Anammelechovi, bohom Sefarvajimänov.

³¹A na nga Awi i hanga Nipihata raua ko Tarataka. I tahuna hoki e nga Heparawaimi a ratou tamariki ki te ahi, hei mea ki a Ataramereke raua ko Anamereke, atua o Heparawaima.

³²A pritom sa báli Hospodina a narobili si kňazov výšin z najposlednejších zpomedzi seba, ktorí obetovali za nich v dome výšin.

³²Heoi wehi ana ratou i a Ihowa, a whakatohungatia ana e ratou no ratou ano hei tohunga ma ratou mo nga wahi tiketike; a ko era hei kaimahi ma ratou mo nga mea tapu i nga whare o nga wahi tiketike.

³³A Hospodina sa báli a svojim bohom slúžili podľa obyčaje pohanských národov tam, odkiaľ ich odstehovali.

³³I wehi ratou i a Ihowa, me te mahi ano ki o ratou atua: pera ana i nga iwi i whakahekea atu nei ratou i reira.

³⁴Až do tohoto dňa robia podľa drievnych obyčají, neboja sa Hospodina ani nečinia podľa svojich ustanovení ani podľa svojho súdu ani podľa zákona ani podľa prikázania, ktoré prikázal Hospodin synom Jakobovým, ktorému dal meno Izrael.

³⁴Rite tonu ki o mua ritenga a ratou mahi a taea noatia tenei ra; kahore o ratou wehi i a Ihowa, kahore hoki a ratou mahi e rite ki a ratou tikanga, ki a ratou whakaritenga, ki te ture, ki te whakahau ranei i whakahau ai a Ihowa i nga tama a Hakop a, ko tana ingoa nei mona ko Iharaira;

³⁵A Hospodin učinil s nimi smluvu a prikázal im povediac: Nebudete sa báť iných bohov ani sa im nebudete klaňať ani im nebudete slúžiť ani im nebudete obetovať.

³⁵I whakarite kawenata nei a Ihowa ki a ratou, i whakahau hoki i a ratou, i mea, Kaua e wehi i nga atua ke, kaua hoki e koropiko ki a ratou, kaua e mahi ki a ratou, kaua hoki e patu whakahere ki a ratou.

³⁶Ale iba Hospodina, ktorý vás vyviedol hore z Egyptskej zeme vo veľkej sile a vystretým ramenom, toho sa budete báť a jemu sa budete klaňať a jemu budete obetovať.

³⁶Engari a Ihowa, nana nei koutou i kawe mai i te whenua o Ihipa i runga i te kaha nui, i te ringa maro, ko ia ta koutou e wehi ai, ko ia ta koutou e koropiko ai; me patu whakahere ano ki a ia.

³⁷A ustanovenia a súdy a zákon a prikázania, ktoré vám napísal, budete ostríhať činiac to, po všetky dni a nebudete sa báť iných bohov.

³⁷Na, ko nga tikanga me nga whakaritenga, ko te ture me te whakahau, kua oti na te tuhituhi e ia mo koutou, me pupuri e koutou, me mahi i nga ra katoa; kaua hoki e wehi i nga atua ke;

³⁸A na smluvu, ktorú som učinil s vami, nezabudnete ani sa nebudete báť iných bohov.

³⁸Kaua hoki e wareware ki te kawenata i whakaritea e ahau ki a koutou; kaua hoki e wehi ki nga atua ke;

³⁹Ale iba Hospodina, svojho Boha, sa budete báť, a on vás vytrhne z ruky všetkých vašich nepriateľov.

³⁹Engari ko Ihowa, ko to koutou Atua, ta koutou e wehi ai, a mana koutou e whakaora i te ringa o o koutou hoariri katoa.

⁴⁰Ale neposlúchli, a robili a robia podľa drievnej svojej obyčaje.

⁴⁰Otiia kihai ratou i rongo; na rite tonu ki nga ritenga o mua ta ratou i mea ai.

⁴¹A tak tedy sa bály tie národy Hospodina a slúžily svojim rytinám aj ich synovia i synovia ich synov; ako robili ich otcovia, tak robia aj oni až do tohoto dňa.

⁴¹Heoi wehi ana aua iwi i a Ihowa, me te mahi ano ki o ratou whakapakoko; i pera ano a ratou tamariki, me nga tamariki a a ratou tamariki, me o ratou matua, a taea noatia tenei ra.