¹A stalo sa, keď to počul kráľ Ezechiáš, že roztrhnul svoje rúcho a oblečúc sa smútočnou vrecovinou, vošiel do domu Hospodinovho.

¹¶ Na, I te rongonga o Kingi Hetekia, ka haea e ia ona kakahu, ka hipoki i a ia ki te kakahu taratara, haere ana ki te whare o Ihowa.

²A poslal Elijakima, ktorý bol nad domom, a Šebnu, pisára, a starších z kňazov, odiatych vrecovinou, k prorokovi Izaiášovi, synovi Ámosovmu,

²I unga hoki e ia a Eriakimi, te rangatira o te whare, ratou ko Hepena kaituhituhi, ko nga kaumatua o nga tohunga, he mea hipoki ki te kakahu taratara, ki a Ihaia poropiti tama a Amoho.

³a riekli mu: Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom súženia, karhania a posmechu; lebo synovia prišli až k prielomu, ale niet sily porodiť.

³A ka mea ratou ki a ia, Ko te kupu tenei a Hetekia, Ko tenei ra, he ra no te raruraru, no te whakatuma, no te kohukohu: kua tae hoki nga tamariki ki te whanautanga, heoi kahore he kaha e whanau ai.

⁴Možno, že počuje Hospodin, tvoj Bôh, všetky slová Rabsákeho, ktorého poslal assýrsky kráľ, jeho pán, aby sa rúhal živému Bohu, a pokára ho za slová, ktoré počul Hospodin, tvoj Bôh, a preto povznes modlitbu za ostatok, ktorý sa ešte nachádza.

⁴Tera pea ka rongo a Ihowa, tou Atua ki nga kupu katoa a Rapahake i unga mai nei e tona ariki, e te kingi o Ahiria, hei whakorekore ki te Atua ora; a ka riri ki nga kupu i rongo ai a Ihowa, tou Atua. Na kia ara tau inoi mo nga toenga e noho nei.

⁵A tak prišli služobníci kráľa Ezechiáša k Izaiášovi.

⁵Heoi kua tae nga tangata a Kingi Hetekia ki a Ihaia.

⁶A Izaiáš im povedal: Takto poviete svojmu pánovi: Takto hovorí Hospodin: Neboj sa slov, ktoré si počul, ktorými obrážali sluhovia assýrskeho kráľa mňa.

⁶A ka mea a Ihaia ki a ratou, Kia penei ta koutou korero ki to koutou ariki, Ko te kupu tenei a Ihowa, Kaua e wehi i nga kupu i rongo na koe, ki ena i kohukohu mai na nga tangata a te kingi o Ahiria ki ahau.

⁷Hľa, ja dám do neho ducha, aby počul zvesť a navrátil sa do svojej zeme, a spôsobím to, aby padnul od meča vo svojej zemi.

⁷Nana, ka hoatu e ahau he wairua ki roto ki a ia, a tera ia e rongo i tetahi rongo, ka hoki ki tona whenua, a ka meinga ia e ahau kia hinga i te hoari i tona ake whenua.

⁸A Rabsáke sa navrátil a našiel assýrskeho kráľa bojovať proti Libne, lebo počul, že odišiel od Lachiša.

⁸¶ Na ka hoki a Rapahake, a rokohanga atu e whawhai ana te kingi o Ahiria ki Ripina: i rongo hoki ia kua maunu mai ia i Rakihi.

⁹A keď počul o Tirhákovi, ethiopskom kráľovi, že hovorili: Hľa, vyšiel, aby bojoval s tebou! zase poslal poslov k Ezechiášovi s týmito slovami:

⁹A, no tona rongonga ki a Tirihaka kingi o Etiopia, ki te korero, Nana, kei te haere mai ia ki te whawhai ki a koe: ka unga tangata ano ia ki a Hetekia, hei mea atu,

¹⁰Takto poviete Ezechiášovi, judskému kráľovi: Nech ťa neklame tvoj Bôh, na ktorého sa nadeješ, hovoriac: Nebude vydaný Jeruzalem do ruky assýrskeho kráľa!

¹⁰Kia penei ta koutou ki atu ki a Hetekia kingi o Hura, mea atu, Kei tinihangatia koe e tou Atua, e okioki atu na koe, i a ia e ki na, E kore a Hiruharama e hoatu ki te ringa o te kingi o Ahiria.

¹¹Lebo hľa, ty si počul o tom, čo urobili assýrski kráľovia všetkým zemiam, ako ich docela zahubili, a ty by si mal byť vytrhnutý?

¹¹Nana, tena koe kua rongo ki ta nga kingi o Ahiria i mea ai ki nga whenua katoa, ki ta ratou hunanga i a ratou: a e ora ranei koe?

¹²Či ich azda vytrhli bohovia národov, ktoré zkazili moji otcovia, Gozana a Chárana, Recefa a synov Édena, ktorí boli v Telassáre?

¹²I ora ranei i o ratou atua nga tauiwi i huna ra e oku matua, a Kotana, a Harana, a Retepe, me nga tama a Erene, i Terahara ra?

¹³Kde je kráľ Chamatu a kráľ Arpádu a kráľ mesta Sefarvajima, Hény a Ivvy?

¹³Kei hea te kingi o Hamata, te kingi o Arapara, te kingi o te pa o Heparawaima, o Hena, o Iwa?

¹⁴Vtedy vzal Ezechiáš list z ruky poslov a prečítal ho, a odíduc hore do domu Hospodinovho, rozvinul ho Ezechiáš pred Hospodinom.

¹⁴Na ka riro mai i a Hetekia te pukapuka i te ringa o nga karere, a ka korerotia e ia: na haere ana a Hetekia ki runga, ki te whare o Ihowa, wherahia ana e ia ki te aroaro o Ihowa.

¹⁵A Ezechiáš sa modlil pred Hospodinom a povedal: Hospodine, Bože Izraelov, ktorý tróniš nad cherubínmi, ty si sám jediný Bôh, a to všetkých kráľovstiev zeme, ty si učinil nebesia i zem.

¹⁵Na ka inoi a Hetekia ki te aroaro o Ihowa, ka mea, E Ihowa, e te Atua o Iharaira, e noho mai na i runga o nga kerupima, ko koe te Atua, ko koe anake, o nga kingitanga katoa o te whenua; nau i hanga te rangi me te whenua.

¹⁶Nakloň, Hospodine, svoje ucho a počuj! Otvor, Hospodine, svoje oči a vidz a počuj slová Senacheribove, ktorý ho poslal, aby sa rúhal živému Bohu.

¹⁶Tahuri mai tou taringa, e Ihowa, whakarongo mai; titiro mai ou kanohi, e Ihowa, kia kite koe; whakarongo ki nga kupu a Henakeripi, i unga mai nei i tenei hei whakorekore mo te Atua ora.

¹⁷Je to skutočná pravda, Hospodine, spustošili assýrski kráľovia tie národy aj ich zeme

¹⁷He tika ano e Ihowa, kua kore i nga kingi o Ahiria nga iwi me o ratou whenua,

¹⁸a pohádzali ich bohov do ohňa, lebo to neboli Bohovia, ale dielo rúk človeka, drevo a kameň, a zahubili ich.

¹⁸Kua makaia atu hoki o ratou atua ki roto ki te ahi: ehara hoki era i te atua, engari he mahi na te ringa tangata, he rakau, he kohatu; koia i huna ai e ratou.

¹⁹A tak teraz, Hospodine, náš Bože, prosíme, zachráň nás z jeho ruky, aby poznaly všetky kráľovstvá zeme, že ty, Hospodine, si sám jediný Bôh.

¹⁹Tena ra, e Ihowa, e to matou Atua, whakaorangia matou i tona ringa, kia mohio ai nga kingitanga katoa o te whenua ko Ihowa koe, ko te Atua, ko koe anake.

²⁰Vtedy poslal Izaiáš, syn Ámosov, k Ezechiášovi a riekol: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: To, za čo si sa mi modlil ohľadne Senacheriba, assýrskeho kráľa, som počul.

²⁰¶ Katahi a Ihaia tama a Amoho ka unga tangata ki a Hetekia, hei mea, Ko te kupu tenei a Ihowa, a te Atua o Iharaira, I inoi mai na koe ki ahau mo Henakeripi kingi o Ahiria, na kua rongo ahau ki a koe.

²¹Toto je slovo, ktoré hovorí Hospodin o ňom: Opovrhuje tebou a posmieva sa ti panna dcéry Siona, posmešne kýva za tebou hlavou, dcéra Jeruzalema!

²¹Ko ta Ihowa kupu tenei i korero ai mona, Kua whakahawea te tamahine wahine a Hiona ki a koe, kua kataina koe e ia; kua ruru te matenga o te tamahine a Hiruharama ki a koe.

²²Komu si sa ty rúhal a koho si obrážal? Proti komu si povýšil hlas? A pozdvihol si svoje oči na výsosť proti Svätému Izraelovmu!

²²Ko wai tau i whakorekore na, i kohukohu na? ki a wai tou reo i whakarahia na, tou mata i kake na ki runga? ki te Mea Tapu o Iharaira.

²³Skrze svojich poslov si sa rúhal Pánovi a povedal si: S množstvom svojich vozov som ja vyšiel na vysokosť vrchov, na najvyššie vrchole Libanona, a pozotínam jeho vysoké cedry i jeho výborné jedle spanilé a vojdem do nocľažišťa na jeho konci, do lesa, do jeho ovocnej zahrady.

²³Na au karere i whakorekore ai koe i te Ariki, kua mea na koe, Kake ana ahau, me aku tini hariata, ki nga wahi tiketike o nga maunga, ki nga taha rawa o Repanona; a ka tuaina e ahau nga hita raroa o reira me o reira kauri papai; a ka tomo ahau ki te whare tira haere o tona wahi whakamutunga mai, ki te ngahere o tona mara hua.

²⁴Ja som vykopal a pil som cudzie vody a vysuším spodkom svojich nôh všetky toky Egypta.-

²⁴Kua keria e ahau, kua inumia ano nga wai ke, a ka maroke i te kapu o toku waewae nga awa katoa o Ihipa.

²⁵Či si ty nepočul, že som to už dávno učinil, že som utvoril od pradávna? A teraz som to priviedol ta, že si nato, aby si pustošil ohradené mestá v hromady rumov.

²⁵Kahore ranei koe i rongo naku tena i mea i mua noa atu, a naku tena i hanga o nga ra onamata? no naianei kua meinga e ahau, ko koe hei mea i nga pa taiepa hei puranga rukerukenga.

²⁶A ich obyvatelia nemajúc sily odolať desia a hanbia sa, sú jako poľná bylina a jako zeleň sviežej trávy, jako tráva na strechách, siatina, zkazená hrdzou, prv ako by bola vyrástla do stebla.

²⁶Koia i iti ai te kaha o o reira tangata; wehi ana ratou, pororaru ana; rite tonu ratou ki te tarutaru o te parae, ki te otaota matomato, ki te taru i runga i nga tuanui, ki te witi i ngingio i te mea kiano i ata tupu noa.

²⁷Ale ja znám tvoje sedenie, tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie i tvoje zúrenie proti mne.

²⁷Otiia e matau ana ahau ki tou nohoanga iho, ki tou haerenga atu, ki tou haerenga mai, me tau nananga ki ahau.

²⁸Pretože tvoje zúrenie proti mne a tvoja spupná ubezpečenosť vystúpila hore do mojich uší, dám svoju obrúčku do tvojich nozdier a svoje zubadlo do tvojich rtov a odvediem ťa zpät cestou, ktorou si prišiel.

²⁸Mo tau nananga ki ahau, a mo tau whakakake kua tae mai nei ki oku taringa, mo reira ka kuhua e ahau taku matau ki tou ihu, taku paraire ki ou ngutu, a ka whakahokia koe na te ara i haere mai na koe.

²⁹A toto ti bude, Ezechiášu, znamením: tohoto roku máte jesť to, čo samo narastie, i druhého roku to, čo sa samo urodí, a tretieho roku sejte a žnite a saďte vinice a jedzte ich ovocie.

²⁹A ko te tohu tenei ki a koe: ka kai koutou i tenei tau i nga mea tupu noa ake, a i te rua o nga tau ko nga tupu noa ake o te tau: na hei te toru o nga tau koutou whakato ai, kokoti ai, whakato ai i nga mara waina, kai iho ai i nga hua.

³⁰A ostatok domu Júdovho, ktorý unikne, vpustí zase korene dolu a vydá ovocie hore.

³⁰Na, tera e hou ano whakararo nga pakiaka o nga morehu i mawhiti o te whare o Hura, a ka hua nga hua whakarunga.

³¹Lebo z Jeruzalema vyjde ostatok a to, čo unikne záhube, z vrchu Siona. Revnivosť Hospodina Zástupov to učiní.

³¹No te mea tera e puta ake he toenga i Hiruharama, he oranga i maunga Hiona: e taea hoki tenei e te ngakau nui o Ihowa.

³²Preto takto hovorí Hospodin o assýrskom kráľovi: Nevojde do tohoto mesta ani ta nevostrelí strely ani nepojde proti nemu štítom ani nenasype proti nemu násypu.

³²Na ko ta Ihowa kupu tenei mo te kingi o Ahiria, E kore ia e haere mai ki tenei pa, e kore ano e perea mai he pere e ia ki konei, e kore ano e maua mai e ia he whakangungu rakau ki mua i tenei pa, e haupuria ranei he puke hei whawhaitanga ki kone i.

³³Tou istou cestou, ktorou prišiel, sa i navráti; ale do tohoto mesta nevojde, hovorí Hospodin.

³³Ko te ara i haere mai ai ia, ka hoki ano ia ma reira: e kore hoki ia e tae mai ki tenei pa, e ai ta Ihowa.

³⁴Lebo budem brániť toto mesto a zastávať ho, aby som ho zachránil pre seba a pre Dávida, svojho služobníka.

³⁴Ka tiakina hoki e ahau tenei pa, kia ora ai; he whakaaro ki ahau, ki taku pononga ano ki a Rawiri.

³⁵A stalo sa tej istej noci, že vyšiel anjel Hospodinov a pobil v assýrskom tábore sto osemdesiatpäť tisíc. A keď vstali skoro ráno, videli, že hľa, všetci boli mŕtvolami.

³⁵¶ Na i taua po ka puta te anahera a Ihowa, a patua iho e ia i te puni o nga Ahiriana kotahi rau e waru tekau ma rima mano: a, i te marangatanga ake i te ata, nana, o ratou tinana! he tupapaku katoa ratou.

³⁶Preto sa pohol a odišiel. A tak sa navrátil Senacherib, assýrsky kráľ, a býval a sedel v Ninivem.

³⁶Heoi turia atu ana e Henakeripi kingi o Ahiria, haere ana, hoki ana, noho rawa atu kei Ninewe.

³⁷A stalo sa, keď sa klaňal v dome Nizrocha, svojho boha, že Adrammelech a Šarecer, jeho synovia, ho zabili mečom a sami utiekli do zeme Araráta. A kraľoval Esar-chaddon, jeho syn, miesto neho.

³⁷A, i a ia e koropiko ana i roto i te whare o tona atua, o Nitiroko, ka patua e ana tama, e Ataramereke raua ko Haretere ki te hoari: a mawhiti atu ana raua ki te whenua o Ararata. A ko Etara Harono, ko tana tama, te kingi i muri i a ia.