¹A nejaká žena zo žien synov prorokov kričiac volala na Elizea a vravela: Tvoj služobník, môj muž, zomrel, a ty vieš, že tvoj služobník sa bál Hospodina. A tu prišiel veriteľ, aby vzal dvoje mojich detí sebe za sluhov.

¹¶ Na i tangi tetahi o nga wahine a nga tama a nga poropiti ki a Eriha, i mea, Kua mate tau pononga, taku tahu; a e mohio ana koe i wehi tau pononga i a Ihowa: na kua tae mai te kaiwhakatarewa moni ki te tango i aku tama tokorua hei pononga mana.

²A Elizeus jej povedal: A čo ti mám učiniť? Povedz mi. Čo máš v dome? A ona riekla: Nemá tvoja dievka ničoho v dome okrem nádoby oleja.

²Na ka mea a Eriha ki a ia, Ko te aha kia meatia e ahau mau? whakaaturia mai; he aha tau i roto i te whare? Ano ra ko tera, Kahore he mea a tau pononga i roto i te whare, heoti rawa he pata hinu.

³Na to jej povedal: Idi, vyžiadaj si nádoby z vonku od všetkých svojich súsedov, prázdne nádoby, a nedones ich málo!

³Katahi ia ka mea, Haere, tonoa etahi oko mau i waho, i ou hoa tata katoa, hei nga oko tahanga; kei torutoru.

⁴Potom vojdeš a zamkneš dvere za sebou a za svojimi synmi a budeš nalievať do všetkých tých nádob, a tú, ktorá bude plná, dáš odstaviť.

⁴A ka haere koe ki roto, ka tutaki i te tatau ki a koutou ko au tama, a ka riringi ki aua oko katoa; a me waiho ake i rahaki te mea kua ki.

⁵A tak odišla od neho a zamkla dvere za sebou a za svojimi synmi. Oni je podávali, a ona nalievala.

⁵Na haere ana ia, a tutakina ana te tatau ki a ratou ko ana tama; a kawea ana mai nga oko ki a ia, a ko ia hei riringi ki roto.

⁶A stalo sa, keď boly nádoby plné, že riekla svojmu synovi: Podaj mi ešte nádobu! Ale on jej povedal: Už niet viacej nádoby. A olej zastál.

⁶A, ka ki nga oko, ka mea atu ia ki tana tama, Mauria mai ano he oko ki ahau. A ka mea tera ki a ia, Kahore atu he oko. Na mutu ake te hinu.

⁷Potom prišla a oznámila to mužovi Božiemu, ktorý povedal: Iď, predaj olej a zaplať svojmu veriteľovi a ty so svojimi synmi sa budeš živiť z ostatku.

⁷Katahi ia ka haere, ka korero ki te tangata a te Atua. Ano ra ko tera, Haere, hokona taua hinu, ka utu i tau moni tarewa, a ko te toenga hei oranga mo koutou ko au tama.

⁸Potom stalo sa jedného dňa, že prišiel Elizeus do Sunema, kde bola nejaká veľká žena, ktorá ho nasilu zdržala, aby jedol chlieb. A bolo od toho času, že kedykoľvek išiel tade, uchýlil sa ta, aby jedol chlieb.

⁸¶ Na i tetahi ra ka haere a Eriha ki Huneme, i reira hoki tetahi wahine nui; a tohea ana e tera kia kai taro ia. Na reira, i ona haerenga katoa atu ma reira, peka ai ia ki reira ki te kai taro.

⁹A riekla svojemu mužovi: Hľa, prosím, viem, že je to muž Boží, svätý, ktorý to ustavične chodieva popri nás.

⁹Na ka mea tera ki tana tahu, Nana, e mohio ana ahau he tangata tapu na te Atua tenei e kopikopiko nei ma to taua wahi.

¹⁰Spravme mu, prosím, murovanú izbičku na postreší a postavme mu tam posteľ a stôl a stoličku a svietnik, aby keď prijde k nám, mohol sa ta uchýliť.

¹⁰Me hanga e tatou tetahi ruma nohinohi ki runga i te taiepa; a me whakapai he moenga mona ki reira, he tepu, he nohoanga, he turanga rama; mo tona haere mai ki a tatou, na ka peka ki reira.

¹¹A tak stalo sa jedného dňa, že prišiel ta, a uchýlil sa do izby hore a ležal tam.

¹¹Na i tetahi ra ka tae mai ia ki reira, a peka ana ki taua ruma, takoto ana ki reira.

¹²A riekol Geházimu, svojmu služobníkovi: Zavolaj tú Sunemänku. A zavolal ju, a zastála pred ním.

¹²Na ka mea ia ki tana tangata, ki a Kehati, Karangatia te Hunami nei. Na karangatia ana e ia, a tu ana tera ki tona aroaro.

¹³Vtedy mu riekol: Nože jej povedz: Hľa, ty si vynaložila na nás všetku tú starosť. Čo ti učiniť? Či máš nejakú vec, aby som za teba hovoril kráľovi alebo veliteľovi vojska? Ale ona riekla: Bývam prostred svojho ľudu.

¹³Na ka mea ia ki te tangata, Mea atu ki a ia, Nana, Nau katoa enei whakaaro i whakaaro mai ki a maua; ko te aha kia meatia mau? e mea ana ranei koe kia korerotia koe ki te kingi, ki te rangatira ope ranei? Ano ra ko tera, Kei waenganui nei ahau i toku iwi e noho ana.

¹⁴A zase riekol: A čo tedy učiniť pre ňu? Na to odpovedal Geházi: Ale ona nemá syna, a jej muž je starý.

¹⁴Na ka mea ia, Ko te aha ra kia meatia mana? Ano ra ko Kehati, Hore rawa ana tama, he koroheke ano hoki tana tahu.

¹⁵Vtedy povedal: Zavolaj ju. A zavolal ju, a zastála vo dveriach.

¹⁵Na ka mea ake ia, Karangatia ia. Na karangatia ana ia e ia, a tu ana tera i te kuwaha.

¹⁶A riekol: Na rok o tomto čase, podľa času života, budeš objímať syna. A ona riekla: Nie, môj pane, mužu Boží, neklam svojej dievky!

¹⁶Na ka mea ia, Kei tenei wa, kia taka mai ano te wa, ka awhi koe i te tama. Ano ra ko tera, Kaua, e toku ariki, e te tangata a te Atua, kaua e teka ki tau pononga wahine.

¹⁷Ale žena počala a porodila syna v určený čas, podľa času života, na čas, ktorý jej predpovedal Elizeus.

¹⁷A ka hapu te wahine ra, a ka whanau he tama i taua wa, i te takanga mai ano, i ta Eriha i korero ai ki a ia.

¹⁸A dieťa rástlo. Ale stalo sa jedného dňa, že vyšlo za svojím otcom k žencom

¹⁸¶ A, ka kaumatua te tamaiti, i tetahi ra ka haere ia ki tona papa ki nga kaikotikoti.

¹⁹a povedalo svojmu otcovi: Moja hlava, moja hlava! A riekol služobníkovi: Zanes ho k jeho matke!

¹⁹Na ka mea ia ki tona papa, Toku matenga! toku matenga! Na ka mea tera ki tetahi taitama, Kawea ki tona whaea.

²⁰A vzal ho a zaniesol ho k jeho matke, a sedel na jej kolenách až do poludnia a zomrel.

²⁰A, no tana mauranga i a ia, a ka tae ki tona whaea, ka noho ia i runga i ona turi, a poutumaro noa te ra; katahi ka mate.

²¹A ona vyjdúc hore položila ho na posteľ muža Božieho, zamkla ho a vyšla.

²¹Na haere ana ia ki runga, whakatakotoria ana ia ki te moenga o te tangata a te Atua, a tutakina ana tera e ia ki roto, puta ana ki waho.

²²Potom zavolala svojho muža a riekla: Pošli mi, prosím jedného zo sluhov a jednu oslicu, aby som zabehla až k mužovi Božiemu a navrátim sa zase.

²²Na ka karanga ia ki tana tahu, ka mea, Tena, unga mai tetahi o nga taitama na ki ahau, me tetahi o nga kaihe, kia rere ai ahau ki te tangata a te Atua, ka hoki mai ai.

²³A on povedal: Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani nový mesiac ani sobota. Ale ona odpovedala: Maj pokoj o to.

²³Ano ra ko tera, He aha koe i haere ai ki a ia inaianei? ehara nei hoki i te kowhititanga marama, i te hapati ranei. Ka mea ia, He pai.

²⁴A osedlajúc oslicu riekla svojmu služobníkovi: Ponáhľaj a iď, nezdržuj pre mňa v jazde, len keby som ti povedala.

²⁴Katahi ka whakanohoia e ia te kaihe, a ka mea ki tana tangata, Arahina atu, haere tonu; kaua e whakangawaritia tau rere moku, kia mea atu ra ano ahau ki a koe.

²⁵Tak išla a prišla k mužovi Božiemu na vrch Karmel. A stalo sa, keď ju uvidel muž Boží zďaleka, že riekol Geházimu, svojmu služobníkovi: Hľa, tamto je Sunemänka!

²⁵Na haere ana ia, a ka tae ki te tangata a te Atua, ki Maunga Karamere. A, no te kitenga atu o te tangata a te Atua i a ia i tawhiti, ka mea ia ki tana tangata ki a Kehati, Nana, ko te Hunami ra:

²⁶Nože jej teraz bež vústrety a opýtaj sa jej: Či ti pokoj? Či pokoj tvojmu mužovi, a či pokoj i tvojmu dieťaťu? A ona odpovedala: Pokoj.

²⁶Na, rere atu ki te whakatau i a ia, ka mea ki a ia, Kei te pai ranei koe? kei te pai tau tahu? kei te pai ranei te tamaiti? Ano ra ko ia, Kei te pai.

²⁷Ale keď prišla k mužovi Božiemu na vrch, chopila sa jeho nôh. A Geházi pristúpil, aby ju odstrčil. Ale muž Boží povedal: Nechaj ju, lebo jej duša jej je sovrená horkou bolesťou, a Hospodin to ukryl predo mnou a neoznámil mi.

²⁷A, no tona taenga ki te tangata a te Atua, ki te puke, hopukia ana e ia ona waewae. Na ka haere a Kehati ki te pana i a ia. Otiia ka mea te tangata a te Atua, Waiho ra, e mamae ana hoki tona ngakau; i huna hoki tenei e Ihowa i ahau, kihai i whak aaturia ki ahau.

²⁸A ona riekla: Či som ja žiadala syna od svojho pána? Či som nepovedala: Nezavádzaj ma!

²⁸Katahi ka mea tera, I tonoa ranei e ahau tetahi tama i toku ariki? kihai ianei ahau i mea, Kaua ahau e tinihangatia?

²⁹Vtedy povedal Geházimu: Prepáš svoje bedrá a vezmi moju palicu do svojej ruky a iď. Keď stretneš voľakoho, nepozdravíš ho, a keď teba pozdraví voľakto, neodpovieš mu a položíš moju palicu na tvár chlapcovu.

²⁹Katahi ia ka mea ki a Kehati, Whitikiria tou hope, maua atu hoki taku tokotoko i tou ringa, a haere: ki te tutaki koe ki te tangata, kaua e owha ki a ia; ki te owha tetahi ki a koe, kaua e whakahoki kupu ki a ia; a whakatakotoria taku tokotoko k i te mata o te tamaiti.

³⁰Ale matka chlapcova riekla: Jako že žije Hospodin, a jako žije tvoja duša, že ťa neopustím. A tak vstal a išiel za ňou.

³⁰Na ka mea te whaea o te tamaiti, E ora ana a Ihowa, e ora ana hoki tou wairua, e kore ahau e whakarere i a koe. Na whakatika ana ia, haere ana i muri i te wahine.

³¹A Geházi odišiel pred nimi a položil palicu na tvár chlapcovu, ale nebolo hlasu, ani nebolo pozoru. A vrátiac sa jemu vústrety oznámil mu a povedal: Neprebudil sa chlapec.

³¹Na ko Kehati kua pahemo i mua i a raua, a whakatakotoria ana e ia te tokotoko ki te mata o te tamaiti; otiia kahore he reo, kahore hoki he ohonga ake. Heoi hoki ana ia ki te whakatau i a ia, a ka korero ki a ia, ka mea, Kihai i korikori te tamai ti.

³²A keď vošiel Elizeus do domu, hľa, chlapec bol mŕtvy, položený na jeho posteli.

³²A, no te taenga o Eriha ki te whare, na, kua mate te tamaiti, e takoto ana i tona moenga

³³A vojdúc zamkol za nimi za obidvoma dvere a modlil sa Hospodinovi.

³³Heoi haere ana ia ki roto, tutakina ana mai te tatu ki a raua tokorua, kei te inoi i a Ihowa.

³⁴A keď vyšiel hore, ľahol si na dieťa, položil svoje ústa na jeho ústa a svoje oči na jeho oči a svoje ruky na jeho ruky a zohol sa nad ním. A telo dieťaťa sa zohrialo.

³⁴Na piki ana ia ki runga, a takoto ana ki runga ki te tamaiti, a meatia iho ana tana mangai ki te pera, ona kanohi ki runga ki o tera kanohi, ona ringa ki runga ki o tera ringa; na wharoro ana ia ki runga ki a ia; na kua mahana haere nga kiko o t e tamaiti.

³⁵Potom sa obrátil a prešiel po dome raz sem a raz ta a zase vyšiel hore a zohol sa nad ním. A chlapec kýchnul až do sedem ráz a chlapec otvoril svoje oči.

³⁵Katahi ia ka hoki iho, ka haere a roto i te whare, Kotahi kopikotanga; a ka piki ki runga, ka wharoro ki runga ki a ia: na kua tihe te tamaiti, e whitu nga tihetanga, kua titiro nga kanohi o te tamaiti.

³⁶Vtedy zavolal Geháziho a riekol: Zavolaj tú Sunemänku. A zavolal ju. A keď vošla k nemu, povedal: Vezmi svojho syna!

³⁶Katahi tera ka karanga ki a Kehati, ka mea, Karangatia te Hunami nei. Heoi karangatia ana e ia. No te taenga mai o tera ki a ia, ka mea ia, Tangohia tau tama.

³⁷A ona prišla, padla k jeho nohám a poklonila sa k zemi. A tak vzala svojho syna a vyšla.

³⁷Katahi ka haere mai tera, ka hinga ki ona waewae, piko ana ki te whenua; na hapainga ana e ia tana tama, puta atu ana.

³⁸Potom sa navrátil Elizeus do Gilgala. A bol hlad v zemi. A synovia prorokov sedeli pred ním. Tu povedal svojmu služobníkovi: Pristav ten veľký hrniec a navar synom prorokov kaše!

³⁸¶ Na ka tae ano a Eriha ki Kirikara; a he matekai i te whenua; a i tona aroaro nga tama a nga poropiti e noho ana: a ka mea ia ki tana tangata, Whakaekea te kohua nui, kohuatia he kai ma nga tama a nga poropiti.

³⁹Preto vyšiel jeden na pole, aby nasbieral zelín. A keď našiel nejakú poľnú lozu naoberal z nej poľných uhoriek plné svoje rúcho a prijdúc nakrájal do hrnca, aby z toho navaril kaše, lebo neznali toho.

³⁹Na ka haere tetahi ki te parae ki te kohi puwha, ka kite i te hue maori, ka kohia e ia he hue maori, ki tonu tona kakahu; haere ana, katokatohia ana ki roto ki te kohua, ki nga mea i kohuatia ra: kihai hoki i mohiotia e ratou.

⁴⁰A vyliali to mužom, aby jedli. Ale stalo sa, jako tak jedli z kaše, že skríkli a riekli: Smrť v hrnci, mužu Boží! A nemohli jesť.

⁴⁰Heoi ringihia ana e ratou hei kai ma nga tangata. Heoi, i a ratou e kai ana i te mea i kohuatia ra, ka karanga ratou, ka mea, He mate kei roto i te kohua, e te tangata a te Atua! Na kihai i taea te kai.

⁴¹A on riekol: Doneste múky! A keď doniesli, nasypal do hrnca a povedal: Nalej ľudu, aby jedli. A potom už nebolo ničoho zlého v hrnci.

⁴¹Otiia i mea ia, Tena, kawea mai he paraoa. Na maka ana e ia ki roto ki te kohua; a ka mea ia, Ringihia ma te hunga nei, kia kai ratou. Na kua kore he he i roto i te kohua.

⁴²V tom prišiel nejaký muž z Bál-šališe a doniesol mužovi Božiemu chleba z prvotín, dvadsať jačmenných chlebov a nového zbožia vo svojom vreci a povedal: Daj ľudu, nech jedia.

⁴²Na ka tae mai tetahi tangata o Paarahariha, ka mauria mai he taro matamua ma te tangata a te Atua, e rua tekau nga taro, he mea parei, me etahi hua witi i roto i tana kopaki. A ka mea ia, Hoatu ki te hunga nei, kia kai ratou.

⁴³A jeho posluhovač povedal: Načo nám toto predložiť pred sto mužov? Ale on riekol: Daj ľudu, nech jedia, lebo takto hovorí Hospodin: Najedia sa, a ešte aj zostane.

⁴³Ano ra ko tana tuari, Ha, me hoatu ranei tenei e ahau ma nga tangata kotahi rau? Ano ra ko ia, Hoatu ma te iwi, kia kai ratou; ko ta Ihowa kupu hoki tenei, Ka kai ratou, a toe ake.

⁴⁴A tak predložili pred nich, a jedli aj zvýšili podľa slova Hospodinovho.

⁴⁴Heoi hoatu ana e ia ki to ratou aroaro, a kainga ana e ratou, a toe ake; i rite tonu ki ta Ihowa kupu.