¹A Dávid riekol: Či je ešte niekto, kto by bol pozostal z domu Saulovho? Lebo by som mu chcel učiniť milosť pre Jonatána.

¹¶ Na ka mea a Rawiri, Kahore ranei he morehu inaianei o te whare o Haora, kia puta ai toku aroha ki a ia, he mea hoki naku ki a Honatana?

²A dom Saulov mal sluhu, ktorému bolo meno Cíba. A zavolali ho k Dávidovi. A kráľ mu riekol: Či si ty Cíba? A on odpovedal: Som, tvoj služobník.

²Na he pononga tera no te whare o Haora, ko tona ingoa ko Tipa: na ka karangatia ia ki a Rawiri, a ka mea te kingi ki a ia, Ko Tipa koe? Ka mea tera, Tenei tau pononga.

³Vtedy riekol kráľ: Či nie je už viacej nikoho z domu Saulovho? Lebo by som mu chcel učiniť milosť Božiu. A Cíba povedal kráľovi: Je ešte syn Jonatánov, chromý na nohy.

³Na ka mea te kingi, Kahore ianei tetahi o te whare o Haora, kia whakaputaina ai e ahau to te Atua aroha ki a ia? Na ka mea a Tipa ki te kingi, Tenei ano tetahi tama a Honatana, he kopa nga waewae.

⁴A kráľ mu riekol: Kde je? A Cíba odpovedal kráľovi: Hľa, je v dome Machíra, syna Ammielovho, v Ló-debáre.

⁴Na ka mea te kingi ki a ia, Kei hea? Ka mea a Tipa ki te kingi, Na, kei te whare o Makiri, tama a Amiere, kei Rotepara.

⁵Vtedy poslal kráľ Dávid po neho a vzal ho z domu Machíra, syna Ammielovho, z Ló-debára.

⁵Katahi a Kingi Rawiri ka unga tangata ki te tiki i a ia i te whare o Makiri, tama a Amiere, i Rotepara.

⁶A keď prišiel Mefibóšet, syn Jonatána, syna Saulovho, k Dávidovi, padol na svoju tvár a poklonil sa. A Dávid riekol: Mefibóšete! A on povedal: Hľa, tvoj služobník.

⁶A ka tae mai a Mepipohete tama a Honatana tama a Haora ki a Rawiri, ka tapapa, ka piko. Na ka mea a Rawiri, E Mepipohete. Ano ra ko tera, Tenei tau pononga.

⁷A Dávid mu riekol: Neboj sa, lebo ti istotne učiním milosť pre Jonatána, tvojho otca, a navrátim ti všetko pole Saula, tvojho otca, a ty budeš jesť chlieb pri mojom stole vždycky.

⁷Na ka mea a Rawiri ki a ia, Kaua e wehi; ka puta hoki toku aroha ki a koe, he whakaaro hoki ki a Honatana ki tou papa, me whakahoki ano e ahau ki a koe te mara katoa a Haora, a tou papa; me kai taro tonu ano koe ki taku tepu.

⁸Vtedy sa poklonil a povedal: Čo je tvoj služobník, že si pohliadol na mŕtveho psa, aký som ja?

⁸Na ka piko iho ia, ka mea, He aha tau pononga, i titiro mai ai koe ki tenei kuri mate, i ahau nei?

⁹Potom zavolal kráľ Cíbu, služobníka Saulovho, a riekol mu: Všetko, čo mal Saul a celý jeho dom, dal som synovi tvojho pána.

⁹¶ Katahi ka karanga te kingi ki a Tipa, ki te tangata a Haora, ka mea ki a ia, Ko nga mea katoa a Haora i mua, a tona whare katoa hoki, kua hoatu e ahau ki te tama a tou ariki.

¹⁰A budeš mu obrábať zem, ty i tvoji synovia i tvoji sluhovia a budeš donášať, a tak bude mať syn tvojho pána svoj chlieb a bude ho jesť, ale sám Mifibóšet, syn tvojho pána, bude vždycky jesť chlieb pri mojom stole. - A Cíba mal pätnásť synov a dvadsať sluhov.

¹⁰Ko koe hoki hei kaimahi mana i te oneone, koutou ko au tama, ko au pononga, ka kohi ai i nga hua; a ka whai taro te tama a tou ariki hei kai mana: ko Mepipohete ia ko te tama a tou ariki, me kai taro tonu ia ki taku tepu. Na, kotahi tekau ma rim a nga tama a Tipa, e rua tekau nga pononga.

¹¹Na to povedal Cíba kráľovi: Všetko, jako prikázal môj pán kráľ svojmu služobníkovi, tak učiní tvoj služobník. Ale Mefibóšet, jie pri mojom stole jako niektorý zo synov kráľových.

¹¹Katahi ka mea a Tipa ki te kingi, Ka rite ta tau pononga e mea ai ki nga mea katoa i whakahaua mai e toku ariki, e te kingi, ki tana pononga. Ko Mepipohete ia e ai ta te kingi me kai ki taku tepu; ka rite ki tetahi o nga tama a te kingi.

¹²A Mefibóšet mal malého syna, ktorému bolo meno Mícha. A všetci, ktorí bývali v dome Cíbovom, boli služobníkmi Mefibóšetovi.

¹²Na he tama ta Mepipohete he mea nohinohi, ko tona ingoa ko Mika: he pononga ano na Mepipohete te hunga katoa e noho ana i te whare o Tipa.

¹³A Mefibóšet býval v Jeruzaleme, pretože on vždy jedol pri stole kráľovom. A kríval na obe svoje nohy.

¹³Heoi noho ana a Mepipohete ki Hiruharama: i kai tonu hoki ia ki te tepu a te kingi; he kopa ano ona waewae e rua.