¹A stane sa, ak budeš naozaj počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, aby si ostríhal a činil všetky jeho prikázania, ktoré ti ja prikazujem dnes, že ťa vyvýši Hospodin, tvoj Bôh, nad všetky národy zeme.

¹¶ A tenei ake, ki te ata whakarongo koe ki te reo o Ihowa, o tou Atua, ki te mau ki te mahi i ana whakahau katoa e whakahau atu nei ahau i tenei ra ki a koe, na ka whakanui a Ihowa, tou Atua, i a koe ki runga ake i nga iwi katoa o te whenua:

²A prijdú na teba všetky tieto požehnania a dostihnú ťa, keď budeš počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha.

²A ka tae mai enei manaaki katoa ki a koe, ka hopu i a koe, ki te whakarongo koe ki te reo o Ihowa, o tou Atua.

³Požehnaný budeš v meste, a požehnaný budeš na poli.

³Ka manaakitia koe i roto i te pa, ka manaakitia hoki koe i te mara.

⁴Požehnaný bude plod tvojho života, plod tvojej zeme i plod tvojho hoväda, mladé tvojho rožného statku i matky tvojho drobného stáda.

⁴Ka manaakitia nga hua o tou kopu, me nga hua o tou oneone, me nga hua o au kararehe, nga uri o au kau, me nga kuao o au hipi.

⁵Požehnaný bude tvoj koš tvoje koryto na cesto.

⁵Ka manaakitia tau kete me tau pokepokenga paraoa.

⁶Požehnaný budeš, keď budeš vchádzať a požehnaný budeš, keď budeš vychádzať.

⁶Ka manaakitia koe ina haere mai, ka manaakitia hoki ina haere atu.

⁷Hospodin to dá, že tvoji nepriatelia, ktorí by povstali proti tebe, budú porazení pred tebou; jednou cestou vyjdú proti tebe a siedmimi cestami budú utekať pred tebou.

⁷Ka meinga e Ihowa ou hoariri e whakatika ana ki a koe kia tukitukia i tou aroaro: kotahi ano te ara e puta mai ai ratou ki a koe, a e whitu nga ara e rere atu ai ratou i tou aroaro.

⁸Hospodin prikáže svojmu požehnaniu, aby bolo s tebou v tvojich zásobárňach a vo všetkom, po čom siahne tvoja ruka. A požehná ťa v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh.

⁸Ka whakahau a Ihowa i te manaaki mou, mo ou whare taonga, mo nga mea katoa hoki e toro atu ai tou ringa; a ka manaaki ia i a koe ki te whenua ka homai nei e Ihowa, e tou Atua, ki a koe.

⁹Hospodin si ťa postaví za svätý ľud, ako ti prisahal, keď budeš ostríhať prikázania Hospodina, svojho Boha, a budeš chodiť po jeho cestách.

⁹Ka whakatuturutia koe e Ihowa hei iwi tapu mana, ka peratia me tana i oati ai ki a koe; ki te mau koe ki nga whakahau a Ihowa, a tou Atua, ki te haere i ana huarahi.

¹⁰A uvidia všetky národy zeme, že meno Hospodinovo je vzývané nad tebou, a budú sa ťa báť.

¹⁰A ka kite nga iwi katoa o te whenua kua huaina iho te ingoa o Ihowa ki a koe; a ka wehi i a koe.

¹¹A Hospodin učiní, že budeš mať hojnosť dobrého, plodu svojho života, plodu svojich hoviad a plodu svojej pôdy, na pôde, o ktorej prisahal Hospodin tvojim otcom, že ti ju dá.

¹¹A ka whakanui rawa a Ihowa i te pai mou, ka whai hua hoki tou kopu, ka whai hua au kararehe, ka whai hua tou oneone, i te whenua i oati ai a Ihowa ki ou matua kia hoatu ki a koe.

¹²Hospodin ti otvorí svoj výborný poklad, nebesia, dávajúc tvojej zemi dážď svojím časom a žehnajúc každému dielu tvojich rúk, takže budeš požičiavať mnohým národom, a ty si nebudeš požičiavať od nikoho.

¹²Ka whakatuwheratia e Ihowa ki a koe tana taonga pai, te rangi hei homai i te ua ki tou whenua i tona po ano, hei manaaki hoki i nga mahi katoa a tou ringa: a ka tuku moni atu koe ki nga iwi maha, e kore ano koe e tango i te moni tarewa.

¹³A Hospodin ťa dá za hlavu, a nie za chvost, a vše budeš iba povýšený hore a nebudeš ponížený dolu, keď budeš počúvať na prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré ti ja prikazujem dnes, aby si ich ostríhal a činil.

¹³A ka meinga koe e Ihowa hei upoko, e kore hoki e waiho hei hiku; ki runga anake koe, a kahore ki raro; ki te whakarongo koe ki nga whakahau a Ihowa, a tou Atua, e whakahau atu nei ahau i tenei ra ki a koe, a ka puritia e koe, ka mahia;

¹⁴A neodchýliš sa od niktorých slov, ktoré vám ja prikazujem dnes, ani napravo ani naľavo odíduc za inými bohy, aby si im slúžil.

¹⁴Ki te kore e peka atu i tetahi o nga kupu e whakahau nei ahau i tenei ra ki a koe, ki matau ranei, ki maui ranei, whai ai ki nga atua ke, mahi ai ki a ratou.

¹⁵Ale stane sa, ak by si nepočúval na hlas Hospodina, svojho Boha, tak, aby si ostríhal a činil všetky jeho prikázania a všetky jeho ustanovenia, ktoré ti ja prikazujem dnes, že prijdú na teba všetky tieto kliatby a dostihnú ťa.

¹⁵¶ Engari ki te kore koe e whakarongo ki te reo o Ihowa, o tou Atua, e mau hoki ki te mahi i ana whakahau katoa, i ana tikanga, e whakahau atu nei ahau i tenei ra ki a koe; na ka tae mai ki a koe, ka hopu i a koe, enei kanga katoa.

¹⁶Zlorečený budeš v meste a zlorečený budeš na poli.

¹⁶Ka kanga koe i te pa, ka kanga koe i te mara.

¹⁷Zlorečený bude tvoj koš i tvoje koryto na cesto.

¹⁷Ka kanga tau kete me tau pokepokenga paraoa.

¹⁸Zlorečený bude plod tvojho života i plod tvojej pôdy, mladé tvojho rožného statku i matky tvojho drobného stáda.

¹⁸Ka kanga te hua o tou kopu, me te hua o tou oneone, te uri o au kau, me nga kuao o au hipi.

¹⁹Zlorečený budeš, keď budeš vchádzať a zlorečený budeš, keď budeš vychádzať.

¹⁹Ka kanga koe i tou haerenga mai, ka kanga hoki koe i tou haerenga atu.

²⁰Hospodin pošle na teba zlorečenstvo, desivú bezradnosť a kliatbu na všetko, po čom siahne tvoja ruka, čokoľvek budeš robiť, dokiaľ nebudeš zahladený a dokiaľ skoro nezahynieš pre svoje zlé skutky, pretože si ma opustil.

²⁰Ka tukua e Ihowa ki a koe te kanga, te tuatea me te whakatupehupehu, ki nga mea katoa e toro atu ai tou ringa ki te mahi, kia ngaro ra ano koe, kia hohoro ra ano te mate atu; mo te kino o au mahi, i whakarere nei koe i ahau.

²¹Hospodin učiní to, aby sa ťa pridŕžal mor, dokiaľ ťa nevyplieni zo zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva.

²¹Ka meinga e Ihowa te mate uruta kia piri tonu ki a koe, kia whakapotoa atu ra ano koe e ia i runga i te whenua e haere atu na koe ki reira ki te tango.

²²Hospodin ťa bude biť suchotinami, zimnicou a horúčkou, veľkou horúčavou a mečom, suchom a rudou, a budú ťa prenasledovať, dokiaľ nezahynieš.

²²Ka whiua koe e Ihowa ki te kohi, ki te kirika, ki te mumura, ki te toronga nui, ki te hoari, ki te tauraki, te hopurupuru; a ka whai ena i a koe a ngaro noa koe.

²³Tvoje nebesia, ktoré sú nad tvojou hlavou, budú meďou, a zem, ktorá je pod tebou, bude železom.

²³A ka whakaparahi tou rangi i runga i tou mahunga, ka whakarino hoki te whenua i raro i a koe.

²⁴Hospodin dá, aby dažďom tvojej zeme bol prach a popol, ktorý sostúpi na teba s neba, dokiaľ nebudeš zahladený.

²⁴Ka homai e Ihowa hei ua mo tou whenua te puehu me te nehu: ka rere iho taua mea i te rangi ki runga ki a koe, kia ngaro ra ano koe.

²⁵Hospodin dá to, aby si bol porazený pred svojimi nepriateľmi. Jednou cestou vyjdeš proti nemu, a siedmimi cestami budeš utekať pred ním, a budeš sa ponevierať po všetkých kráľovstvách zeme na postrach a na postrk.

²⁵Ka mea a Ihowa kia patua koe ki te aroaro o ou hoariri: kotahi ano te ara e haere atu ai koe ki a ia, a e whitu nga ara e rere ai koe i tona aroaro: a ka makamakaia haeretia koe i waenganui o nga rangatiratanga katoa o te whenua.

²⁶A tvoja mŕtvola bude za pokrm všetkým vtákom nebies i šelmám zeme, a nebude toho, kto by zaplašil.

²⁶A ka ai tou tinana mate hei kai ma nga manu katoa o te rangi, ma nga karaehe hoki o te whenua, a kahore he tangata hei whakawehi atu i a ratou.

²⁷A Hospodin ťa bude biť egyptským vredom a bolestnými opuchlinami na zadnom tele, chrastami a svrabom, takže sa nebudeš môcť vyhojiť.

²⁷Ka patu a Ihowa i a koe ki te tuwhenua o Ihipa, ki nga pukupuku, ki te papaka, ki te waihakihaki hoki, e kore nei koe e taea te rongoa.

²⁸A Hospodin ťa bude biť šialenstvom, slepotou a chvením srdca.

²⁸Ka patu a Ihowa i a koe ki te porangi, ki te matapo, ki te ngakau pohehe:

²⁹Budeš hmatať o poludní, jako hmatá slepý v hustej tme, a nebudeš mať zdaru na svojich cestách, ale budeš vždy len utískaný a olupovaný po všetky dni, a nebude toho, kto by zachránil.

²⁹A ka whawha koe i te tino awatea, ka pera me te tangata matapo e whawha nei i roto i te pouri, a e kore e whiwhi i ou huarahi: a ka waiho koe hei tukinotanga kautanga, hei murunga i nga ra katoa, a kahore he kaiwhakaora mou.

³⁰Ženu si zasnúbiš, ale iný bude s ňou ležať; vystavíš dom, ale nebudeš bývať v ňom; vysadíš vinicu, ale jej nebudeš ako obecné sebe oberať.

³⁰Ka taumau koe i te wahine, a he tangata ke mana ia e moe: ka mahi koe i te whare, a e kore koe e noho ki roto: ka whakato koe i te mara waina, a e kore koe e kai i ona hua.

³¹Tvojho vola zabijú pred tvojimi očima, ale nebudeš jesť z neho; tvojho osla ulúpia zpred teba, a nevráti sa viacej k tebe; tvoje drobné stádo bude dané tvojim nepriateľom, a nebudeš mať toho, kto by ťa zachránil.

³¹Ka patua tau kau i mua i ou kanohi, a e kore koe e kai i tetahi wahi ona: ko tau kaihe ka pahuatia atu i tou aroaro, e kore e whakahokia ki a koe: ko au hipi ka hoatu ma ou hoariri, a kahore ou tangata hei whakaora i a koe.

³²Tvoji synovia a tvoje dcéry budú vydaní inému národu, kým tvoje oči budú hľadieť na to a budú hynúť pre nich deň ako deň, a tvoja ruka nebude mať sily.

³²Ko au tama me au tamahine ka hoatu ki te iwi ke, a ka matawaia ou kanohi i te tirohanga ki a ratou, a pau noa te ra: kahore hoki he kaha i tou ringa.

³³Úrodu tvojej zeme a všetko tvoje úsilie požerie národ, ktorého neznáš, a budeš iba utískaný a drtený po všetky dni.

³³Ko nga hua o tou oneone me tou uauatanga katoa, ka kainga e tetahi iwi kihai nei i mohiotia e koe; a hei tukinotanga kautanga koe, hei kurunga i nga ra katoa:

³⁴A zošalieš od toho, čo budú vidieť tvoje oči, na čo sa budeš musieť dívať.

³⁴A ka haurangi koe i te kitenga a ou kanohi e kite ai koe.

³⁵Hospodin ťa bude biť najhorším vredom na kolenách i na lýtkach, takže sa nebudeš môcť vyhojiť, od spodku tvojej nohy až do vrchu tvojej hlavy.

³⁵Ka patu a Ihowa i a koe, i nga turi, i nga waewae, ki te tuwhenua kino e kore e taea te rongoa, i te kapu o tou waewae, a tae noa ki tou tumuaki.

³⁶Hospodin zavedie i teba i tvojho kráľa, ktorého ustanovíš nad sebou, k národu, ktorého si neznal ani ty ani tvoji otcovia, a tam budeš slúžiť iným bohom, drevu a kameňu.

³⁶Ka whakaheke atu a Ihowa i a koe, i tou kingi hoki e meatia e koe hei kingi mou, ki te iwi kihai nei koe i mohio, koutou ko ou matua; a ka mahi koe i reira ki nga atua ke, ki te rakau, ki te kohatu.

³⁷A budeš na úžas, na príslovie a na rezavý posmech u všetkých národov, kam ťa zavedie Hospodin.

³⁷A ka waiho koe hei miharotanga, hei whakatauki, hei taunu i roto i nga iwi katoa e kawea atu ai koe e Ihowa ki reira.

³⁸Vynesieš mnoho semena na pole a spraceš málo, lebo to obožerú kobylky.

³⁸He nui te purapura e kawea atu e koe ki te mara, a he iti tau e kohikohi mai ai; ka pau hoki i te mawhitiwhiti.

³⁹Vysadíš vinicu a budeš obrábať, ale vína piť nebudeš ani nebudeš snášať, lebo to požerie červ.

³⁹Ka whakatokia e koe, ka mahia nga mara waina, ko te waina ia e kore e inumia e koe, e kore ano e whakiia nga hua; ka kainga hoki e te huhu.

⁴⁰Budeš mať aj olivy vo všetkých svojich krajoch, ale olejom sa mazať nebudeš, lebo tvoja oliva opŕchne.

⁴⁰Ka whai oriwa koe puta noa i ou rohe katoa, ko te hinu ia e kore e whakawahia e koe; no te mea ka horo nga hua o au oriwa.

⁴¹Naplodíš synov a dcér, ale nebudú tvoji, pretože pojdú do zajatia.

⁴¹Ka whanau he tama mau, he tamahine, otiia e kore e waiho mau; ka riro hoki ratou ki te herehere.

⁴²Všetky tvoje stromy jako i plod tvojej pôdy zaujme v dedičstvo chrobač.

⁴²Ko au rakau katoa me nga hua o tou oneone ka pau i te mawhitiwhiti.

⁴³Pohostín, ktorý bude v tvojom strede, bude vystupovať nad teba vždy vyššie a vyššie, a ty budeš sostupovať nižšie a nižšie.

⁴³Ko te manene i roto i a koe ka kaka ake ki runga i a koe, ki runga noa atu; ko koe ia ka heke iho ki raro, a ki raro noa iho.

⁴⁴On ti bude požičiavať, a ty mu nebudeš požičiavať. On bude hlavou, a ty budeš chvostom.

⁴⁴Ko ia hei homai i te moni tarewa ki a koe, ko koe ia e kore e hoatu i te mea tarewa ki a ia: ko ia hei pane, ko koe hei hiku.

⁴⁵A prijdú na teba všetky tieto kliatby a budú ťa prenasledovať a stíhať ťa, dokiaľ nebudeš zahladený, pretože si nepočúval na hlas Hospodina, svojho Boha, tak aby si bol ostríhal jeho prikázania a jeho ustanovenia, ktoré ti prikázal;

⁴⁵¶ A ka tae enei kanga ki a koe, ka whai i a koe, ka hopu ano i a koe, kia huna ra ano koe; mou kihai i whakarongo ki te reo o Ihowa, o tou Atua, kihai i mau ki ana whakahau, ki ana tikanga i whakahaua e ia ki a koe;

⁴⁶budú na tebe na znamenie a na zázrak i na tvojom semene až na veky,

⁴⁶A ka piri ena ki a koe hei tohu, hei miharotanga, ki ou uri ano hoki a ake ake:

⁴⁷preto, že si neslúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, s radosťou a ochotou srdca majúc všetkého množstvo.

⁴⁷Mou kihai i mahi ki a Ihowa, ki tou Atua, i runga i te koa, me te ngakau hari mo te huanga o nga mea katoa:

⁴⁸A preto budeš slúžiť svojim nepriateľom, tomu, ktorého pošle na teba Hospodin, o hlade a smäde, v nahote a v nedostatku všetkého potrebného a vzloží železné jarmo na tvoju šiju, a to tak, dokiaľ ťa nezahladí.

⁴⁸Koia ka mahi koe ki ou hoariri, e tukua mai e Ihowa ki a koe, i runga i te matekai, i te matewai me te kakahukore, me te kore hoki o nga mea katoa: a ka hoatu e ia he ioka rino ki tou kaki a ngaro noa koe i a ia.

⁴⁹Hospodin dovedie na teba národ z ďaleka, od konca zeme, ktorý poletí, jako letí orol, národ, ktorého jazyku nebudeš rozumieť.

⁴⁹Ka hapainga mai e Ihowa ki a koe he iwi no tawhiti, no te pito o te whenua, ano he ekara e rere ana; he iwi e kore e mohiotia e koe tona reo;

⁵⁰Bude to nestudatý národ, tvrdý, ktorý nebude hľadieť na starca ani sa nezľutuje nad dieťaťom.

⁵⁰He iwi mata hinana, e kore e whakapai ki te kanohi o te koroheke, e kore hoki e tohu i te taitamariki:

⁵¹A požerie plod tvojho dobytka i plod tvojej pôdy, a bude žrať, dokiaľ nebudeš zahladený, ktorý ti nezanechá obilia ani šťavy z hrozna ani oleja, mláďatá tvojho rožného statku ani matiek tvojich stád oviec a kôz, dokiaľ len ťa nevyhubí.

⁵¹A ka kainga e ia nga hua o au kararehe, te hua hoki o tou oneone, a huna noatia koe: a e kore e toe i a ia he witi mau, he waina, he hinu ranei, nga uri ranei o au kau, me nga kuao o au hipi, a meinga ra ano koe e ia kia ngaro.

⁵²Sovrie ťa vo všetkých tvojich bránach a bude ťa svierať, dokiaľ nepadnú tvoje vysoké múry hradné, na ktoré sa ty nadeješ, po celej tvojej zemi. A sovrie ťa vo všetkých tvojich bránach po celej tvojej zemi, ktorú dal Hospodin, tvoj Bôh, tebe.

⁵²A ka whakapaea koe e ia i roto i ou kuwaha katoa, e whenuku noa ou taiepa teitei, kaha hoki, i whakamanamana ai koe, a puta noa i tou whenua: a ka whakapae ia i a koe i roto i ou kuwaha katoa, puta noa i tou whenua, i homai nei e Ihowa, e tou At ua, ki a koe.

⁵³A budeš jesť plod svojho vlastného života, telo svojich synov a svojich dcér, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Bôh, v obležení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ.

⁵³A ka kai koe i te hua o tou kopu, i te kikokiko o au tama, o au tamahine, e homai e Ihowa, e tou Atua, ki a koe; i te whakapaenga, i te kopaninga hoki, e kopania ai koe e ou hoariri:

⁵⁴Rozmaznaný človek medzi vami a vychovaný vo veľkej rozkoši bude závidieť svojmu bratovi i žene svojho lona i ostatku svojich synov, ktorých mu ešte ponechá nepriateľ,

⁵⁴Ko te tangata whakatarapi i roto i a koutou, whakaahu noa iho, ka he tona kanohi ki tona teina, ki te wahine hoki o tona uma, a ki te morehu o ana tamariki e toe ana ki a ia:

⁵⁵takže neudelí niktorému z nich tela svojich synov, ktoré bude jesť, pretože mu nepozostane ničoho v obležení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ vo všetkých tvojich bránach.

⁵⁵E kore ai e hoatu e ia ki tetahi o ratou tetahi wahi o te kikokiko o ana tamariki, e kainga e ia, no te mea kahore he mea e toe ana ki a ia; i te whakapaenga, i te kopaninga, e kopania ai koe e ou hoariri i roto i ou kuwaha katoa.

⁵⁶Rozmaznaná medzi vami a vychovaná v rozkoši, ktorá z rozkoše a z maznavej chúlostivosti nepokúsila sa ani len svoju nohu postaviť na zem, bude závidieť mužovi svojho lona i svojmu synovi a svojej dcére,

⁵⁶Ko te wahine whakatarapi i roto i a koutou, whakaahu noa iho, e kore nei e whakamatau atu ki te whakatu i te kapu o tona waewae ki te whenua, i te whakatarapi hoki, i te whakaahu, ka kino tona kanohi ki te tane o tona uma, ki tana tama, ki tana tamahine hoki;

⁵⁷a to i svojej postieľky, ktorá vyjde z nej po pôrode, i svojich synov, ktorých porodí, lebo ich bude tajne jesť v nedostatku všetkého potrebného v obležení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ v tvojich bránach.

⁵⁷Ki tana potiki hoki e puta mai i waenganui o ona waewae, ki ana tamariki hoki e whanau i roto i a ia; ka kainga pukutia hoki e ia i te kore o nga mea katoa: i te whakapaenga, i te kopaninga, e kopania ai koe e ou hoariri i roto i ou kuwaha.

⁵⁸Ak nebudeš ostríhať a činiť všetky slová tohoto zákona, ktoré sú napísané v tejto knihe, aby si sa bál toho preslávneho mena hrozného, Hospodina, svojho Boha,

⁵⁸Ki te kahore koe e mahara kia mahia nga kupu katoa o tenei ture e tuhituhia nei ki tenei pukapuka, kia wehi koe i tenei ingoa whai kororia, ingoa whakamataku, i a IHOWA, I TOU ATUA;

⁵⁹vtedy ťa bude biť Hospodin podivnými ranami i tvoje semeno, veľkými ranami stálymi a zlými nemocami trvanlivými.

⁵⁹Na ka meinga e Ihowa ou whiunga kia miharotia, me nga whiunga o ou uri, he whiunga nunui, kawenga roa hoki, me nga mate ngau kino, kawenga roa hoki.

⁶⁰A obráti na teba všetky neduhy Egypta, ktorých sa bojíš a budú sa ťa držať.

⁶⁰A ka whakapangia ano e ia ki a koe nga mate katoa o Ihipa, i wehi ra koe; a ka piri ki a koe.

⁶¹I všelijakú chorobu i všelijakú ranu, ktorá nie je napísaná v knihe tohoto zákona, uvedie Hospodin na teba, a to bude tak, dokiaľ nebudeš zahladený.

⁶¹Me nga mate katoa me nga whiu katoa, kahore nei i tuhituhia ki te pukapuka o tenei ture, ka whakapangia e Ihowa ki a koe, a huna noatia koe.

⁶²A zostane vás málo namiesto toho, že vás bolo jako nebeských hviezd čo do množstva, pretože si nepočúval na hlas Hospodina, svojho Boha.

⁶²A ka mahue iho koutou he hunga torutoru, koutou i rite nei ki nga whetu o te rangi te tini; no te mea kihai koe i whakarongo ki te reo o Ihowa, o tou Atua.

⁶³A stane sa, že jako sa radoval Hospodin nad vami, keď vám činil dobré a rozmnožoval vás, tak sa bude radovať Hospodin nad vami, keď vás bude hubiť a plieniť, a budete zahnaní zo zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva.

⁶³Na ka rite ki te koa o Ihowa i tana whakawhiwhinga i a koutou ki te pai, i tana whakanuinga hoki i a koutou; ka pena ano hoki te koa o Ihowa ki te mea i a koutou kia ngaro, ki te huna rawa atu i a koutou; a ka hutia atu koutou i te whenua e haer e atu nei koutou ki reira ki te tango.

⁶⁴Hospodin ťa rozptýli medzi všetky národy od jedného konca zeme až po druhý koniec zeme, a tam budeš slúžiť iným bohom, ktorých si neznal ani ty ani tvoji otcovia, drevu a kameňu.

⁶⁴A ka whakamararatia koe e Ihowa ki waenga i nga iwi katoa, i tetahi pito o te whenua tae noa atu ki tetahi pito o te whenua; a ka mahi koe i reira ki nga atua ke, kahore nei koe i mohio, koutou tahi ko ou matua, ki te rakau, ki te kohatu.

⁶⁵A medzi tými národami nebudeš mať oddychu, ani tvoja noha nebude mať miesta, kde by si odpočinula. A tam ti dá Hospodin ľakavé srdce, umdlenosť očí a trúchlivé hynutie duše.

⁶⁵A e kore e ta tou manawa i roto i ena iwi, kahore hoki he okiokinga mo te kapu o tou waewae; engari ka homai e Ihowa ki a koe i reira he manawa hehe, he kanohi haumaruru, me te ngakau tuatea:

⁶⁶A tvoj život ti bude visieť na nitke pred tebou, a budeš sa strachovať vodne i vnoci. A nikde nebudeš istý svojho života.

⁶⁶A ka tarewa noa tou ora i tou aroaro; ka wehi koe i te po, i te ao, a kahore he tuturutanga mo tou ora;

⁶⁷Ráno povieš: Keby len už bol večer! A večer povieš: Keby len už bolo ráno! pre strach svojeho srdca, ktorým sa budeš strachovať, a pre to, čo budú vidieť tvoje oči, na čo sa budeš musieť dívať.

⁶⁷I te ata ka mea koe, Aue, te ahiahi noa! a i te ahiahi ka mea koe, Aue, te awatea noa! i te pawera hoki o tou ngakau e pawera ai koe, i te kitenga hoki a ou kanohi e kite ai koe.

⁶⁸A Hospodin ťa zavedie zpät do Egypta na lodiach, cestou, o ktorej som ti povedal: Neuvidíš jej viacej, a tam sa budete predávať tvojim nepriateľom za sluhov a za dievky, a nebude toho, kto by kúpil.

⁶⁸A ka whakahoki a Ihowa i a koe ki Ihipa i runga kaipuke, na te huarahi i korero ra ahau ki a koe, E kore koe e kite i reira a muri ake nei: a ka hoko koutou i a koutou i reira ki o koutou hoariri hei pononga tane, hei pononga wahine, a kahore he tangata hei hoko.