¹A tak prišiel kráľ i Háman na hostinu, jesť a piť u kráľovnej Esteri.

¹¶ Heoi, kua tae te kingi raua ko Hamana ki te hakari, ki te kuini, ki a Ehetere.

²A kráľ povedal Esteri aj druhého dňa, keď sa pilo víno: Jaká je tvoja žiadosť, kráľovná Ester? A dá sa ti. A jaká je tvoja prosba? Čo by bolo až do polovice kráľovstva, učiní sa.

²A ka mea ano te kingi ki a Ehetere i te rua o nga ra, i te mea e inu waina ana, He aha tau e mea nei mau, e Kuini Ehetere? Ka hoatu hoki ki a koe. He aha hoki tau e tono ai? ahakoa ko te hawhe o te kingitanga, ka meatia.

³Na to odpovedala kráľovná Ester a riekla: Jestli som našla milosť v tvojich očiach, ó, kráľu, a jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech mi je daný môj život na moju žiadosť a môj národ na moju prosbu.

³Katahi ka whakautu a Kuini Ehetere, ka mea, Ki te mea kua manakohia ahau e koe, e te kingi, a ki te pai te kingi; ko taku e mea ai maku, ko ahau kia whakaorangia, ko taku e tono nei maku, ko toku iwi.

⁴Lebo sme predaní, ja i môj národ, aby sme boli vyhladení, povraždení a vyhubení. A keby sme aspoň predaní boli za sluhov a za dievky, mlčala by som, hoci by protivník nemohol nahradiť škody, ktorá by sa tým stala kráľovi.

⁴Kua oti hoki matou, ahau me toku iwi, te hoko kia whakangaromia, kia whakamatea, kia huna. Otiia me i hokona matou hei pononga tane, hei pononga wahine, kua whakarongo puku ahau: e kore ano ia e rite i te hoariri nga mea a te kingi ka maumauria n ei.

⁵Vtedy povedal kráľ Ahasver a riekol kráľovnej Esteri: A kto je to, a kde je ten, ktorého naplnilo jeho srdce takou zlobou, aby vykonal takú vec?

⁵Katahi ka utua e Kingi Ahahueruha, ka mea ki a Kuini Ehetere, Ko wai ra? Kei hea ra te tangata i pokanoa nei tona ngakau ki te mea i tenei mea?

⁶A Ester povedala: Človek protivník a nepriateľ, tento zlostný Háman. A Háman sa predesil pred kráľom a pred kráľovnou.

⁶Ano ra ko Ehetere, He hoariri, he hoa whawhai, anei ko te Hamana kino nei. Katahi ka mataku a Hamana i te aroaro o te kingi raua ko te kuini.

⁷A kráľ vstal vo svojej prchlivosti od hostiny pri víne a vyšiel do zahrady paláca; ale Háman zostal stáť, aby prosil kráľovnú Ester za svoj život, lebo videl, že mu je zlé usúdené od kráľa.

⁷¶ Na whakatika ana te kingi, i te inumanga waina, he riri hoki nona, a haere ana ki te kari o te whare. Ko Hamana hoki, tu tonu ki te inoi ki a Kuini Ehetere mona kia whakaorangia: i kite hoki ia kua takoto te he mona i te kingi.

⁸Keď sa potom navrátil kráľ zo zahrady paláca do domu hostiny pri víne, ležal Háman zvalený na posteli, na ktorej bola Ester. A kráľ povedal: Či azda ešte i znásilniť kráľovnú u mňa v dome? A sotva vyšlo to slovo z úst kráľových, zakryli tvár Hámanovu.

⁸Katahi ka hoki te kingi i te kari o te whare ki te whare inu waina, na ko Hamana kua takoto ki te takotoranga o Ehetere. Katahi ka mea te kingi, E takotoria ano ranei e ia te kuini i toku aroaro i te whare? Puta ana te kupu i te mangai o te kingi, ka hipokina e ratou te mata o Hamana.

⁹A Charbona, jeden z komorníkov, ktorí stáli pred kráľom, povedal: Hľa, je tu aj šibenica, ktorú pripravil Háman Mardocheovi, ktorý hovoril dobré o kráľovi; stojí v dome Hámanovom, vysoká päťdesiat lakťov. A kráľ povedal: Obeste ho na nej!

⁹Katahi ka mea a Harapona, tetahi o nga rangatira ruma i te aroaro o te kingi, Nana, te tarawa e rima tekau whatianga te tiketike, i hanga e Hamana mo Mororekai, nana nei te kupu pai mo te kingi, e tu ra i te whare o Hamana. Ano ra ko te kingi, Ta ronatia ia ki runga.

¹⁰A tak obesili Hámana na šibenici, ktorú bol prihotovil Mardocheovi. A prchlivosť kráľova sa upokojila.

¹⁰Heoi taronatia ana a Hamana ki runga ki te tarawa i oti ra i a ia mo Mororekai, a ka mariri iho te riri o te kingi.