¹A toto sú súdy, ktoré im predložíš.

¹¶ A ko nga whakariteritenga enei e whakatakotoria e koe ki to ratou aroaro.

²Keď si kúpiš hebrejského sluhu, šesť rokov bude slúžiť a v siedmom roku vyjde slobodný darmo.

²Ki te hoki koe i tetahi pononga Hiperu, e ono nga tau e mahi i a ia: a i te whitu ka haere noa atu, kaua he utu.

³Ak prijde sám, vyjde sám; ak bol ženatý, vyjde s ním i jeho žena.

³Ki te mea he takakau ia i tona haerenga mai, me haere atu ano he takakau: ki te mea he wahine tana, ko raua ko tana wahine e haere.

⁴Ak mu jeho pán dá ženu, a porodí mu synov alebo dcéry, žena i jej deti budú patriť jej pánovi, a on vyjde sám.

⁴Ki te mea na tona ariki te wahine i hoatu ki a ia, a ka whanau a raua tama, tamahine ranei; ma tona ariki te wahine ratou ko ana tamariki, ko ia anake e haere.

⁵Ale keby povedal sluha: Milujem svojho pána, svoju ženu a svojich synov, nevyjdem slobodný.

⁵A ki te mea matanui te pononga, E aroha ana ahau ki toku ariki, ki taku wahine, ki aku tamariki; e kore ahau e haere noa atu:

⁶Vtedy ho dovedie jeho pán pred Boha, k sudcom, a dovedie ho ku dveriam alebo k podvojam a jeho pán prebodne jeho ucho šidlom, a bude mu slúžiť navždy.

⁶Na, me kawe ia e tona ariki ki te Atua; me kawe hoki ia e ia ki te tatau, ki te pou ranei o te tatau: a ka pokaia tona taringa e tona ariki ki te oka; a ka oti iho ia hei kaimahi mana.

⁷A keby niekto predal svoju dcéru za slúžku, nevyjde, jako vychádzajú sluhovia.

⁷Ki te hokona atu hoki e tetahi tangata tana tamahine hei pononga, e kore e rite tona haerenga ki waho ki te haerenga o nga pononga tane.

⁸Ak by sa neľúbila svojmu pánovi, ktorý si jej nezasnúbil, dopustí, aby mohla byť vykúpená; ale cudziemu národu nebude mať práva ju predať, keď by sa dopustil nevernosti voči nej.

⁸Ki te kino ia ki te titiro a tona ariki, i taumau nei i a ia mana, na, me whakahoki ia mo tetahi utu: e kore e ahei te hoko i a ia ki tetahi iwi ke; mona hoki i tinihanga ki a ia.

⁹A keby ju bol zasnúbil svojmu synovi, učiní jej tak, ako je obyčaj činiť dcéram.

⁹A ki te taumautia ia e ia ma tana tama, kia rite ki te tikanga ki nga tamahine tupu tana e mea ai ki a ia.

¹⁰Ak si vezme popri nej inú ženu, jej stravy, jej odevu a jej manželského súžitia neujme.

¹⁰Ki te tango ia i tetahi atu wahine mana kaua e whakaititia e ia te kai ma tera, te kakahu mona, me ta raua moe tahi.

¹¹Ak jej neučiní toho trojeho, vyjde darmo, bez peňazí.

¹¹A ki te kahore enei mea e toru e meatia e ia ki a ia, na, me haere noa atu ia, kaua he moni.

¹²Ten, kto by ubil človeka tak, že by zomrel, istotne zomrie.

¹²¶ Ki te patu tetahi i te tangata kia mate, me tino whakamate ano ia.

¹³Ale pre toho, kto nečihal na život, lež Bôh to tak spôsobil, aby nadišiel do jeho ruky, ustanovím ti miesto, kam sa utečie.

¹³A ki te kahore tetahi e whanga atu, a ka mea te Atua kia tupono ki tona ringa; na, maku e whakarite ki a koe te wahi e rere ai ia.

¹⁴Ale keby niekto prišiel spupne na svojho blížneho, aby ho ľstivo zavraždil, ešte len aj od môjho oltára ho vezmeš, aby zomrel.

¹⁴Tena ko tenei i poka noa te tangata ki tona hoa, ki te kohuru tinihanga i a ia; me tango ia e koe i taku aata, kia mate ai ia.

¹⁵Ten, kto by bil svojho otca, alebo svoju mať, istotne zomrie.

¹⁵Me tino whakamate ano hoki te tangata e patu ana i tona papa, i tona whaea ranei.

¹⁶A ten, kto by ukradol človeka a predal by ho, alebo keby sa našiel v jeho ruke, istotne zomrie.

¹⁶Ko te tangata hoki e tahae ana i tetahi tangata, a hokona ana e ia, e kitea ana ranei ki tona ringa, me tino whakamate ano ia.

¹⁷Aj ten, kto by zlorečil svojmu otcovi alebo svojej materi, istotne zomrie.

¹⁷Me tino whakamate ano hoki te tangata e kanga ana i tona papa, i tona whaea ranei.

¹⁸A keby sa povadili mužovia, a niektorý by uderil svojho blížneho kameňom alebo päsťou, avšak by nezomrel, ale by sa složil do postele,

¹⁸Ki te whawhai hoki etahi tangata ki a raua a ka akina tona hoa e tetahi ki te kohatu, ka motokia ranei, a kahore ia e mate, engari ka takoto i runga i te moenga;

¹⁹ak potom vstane a bude chodiť vonku o svojej palici, bude bez viny ten, kto uderil, len že dá to, čo stálo jeho ležanie, a postará sa o to, aby bol celkom vyhojený.

¹⁹Ki te ara ake ia, a ka haereere ki waho me te toko i tana tokotoko, katahi ka kore te hara o te tangata i patua ai ia; otiia me utu e ia tona whakamangeretanga ki te mahi, me mea hoki kia ata rongoatia kia ora ai.

²⁰Keby niekto zbil svojho sluhu alebo svoju slúžku palicou tak, že by zomrel pod jeho rukou, istotne bude pomstený.

²⁰Ki te patu hoki te tangata i tana pononga tane, i tana pononga wahine ranei, ki te rakau, a ka mate i raro iho i tona ringa; me ata takitaki tona matenga.

²¹Ale keby postál deň alebo dva, nebude pomstený, pretože sú to jeho peniaze.

²¹Otiia ki te ora ia, kotahi, e rua ranei, nga ra, e kore e takitakina: no te mea ko tana moni ia.

²²Keby sa posvárili mužovia a uderili by tehotnú ženu, tak že by vyšiel jej plod, avšak by nebolo ublíženia na živote, istotne bude pokutovaný tak, ako naloží na neho muž tej ženy, a dá podľa usúdenia sudcov.

²²¶ Ki te whawhai etahi tangata ki a ratou, a ka whara tetahi wahine e hapu ana, a ka materoto tana tamaiti, otiia kahore atu he he, me tango he utu i a ia, ara ta te tahu o te wahine e whakarite ai ki a ia; hei ta nga kaiwhakawa e mea ai tana e hom ai ai.

²³Ale keby bolo ublížené na živote, tedy dáš život za život,

²³Engari ki te mate, na, me homai e koe he mate hei utu mo te mate,

²⁴oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu,

²⁴He kanohi mo te kanohi, he niho mo te niho, he ringa mo te ringa, he waewae mo te waewae,

²⁵spáleninu za spáleninu, ranu za ranu, modrinu za modrinu.

²⁵He wera mo te wera, he motu mo te motu, he karawarawa mo te karawarawa.

²⁶A keby niekto uderil oko svojho sluhu alebo oko svojej slúžky tak, že by mu ho zahubil, prepustí ho slobodného za jeho oko.

²⁶Ki te patua e te tangata te kanohi o tana pononga tane, te kanohi ranei o tana pononga wahine, a ka matapotia; me tuku kia haere noa atu, hei utu mo tona kanohi.

²⁷Alebo keby vyrazil zub svojho sluhu alebo zub svojej slúžky, prepustí ho slobodného za jeho zub.

²⁷A ki te patua e ia kia marere te niho o tana pononga tane, te niho ranei o tana pononga wahine; me tuku kia haere noa atu, hei utu mo tona niho.

²⁸A keby vôl poklal muža alebo ženu tak, že by zomrel, alebo zomrela, istotne bude ukameňovaný vôl, a jeho mäso sa nebude jesť, a jeho pán bude bez viny.

²⁸Ki te werohia tetahi tangata, tetahi wahine ranei, e te kau, a ka mate; me tino aki te kau ki te kohatu, kaua ano hoki ona kikokiko e kainga; a ka tukua noatia atu te rangatira o te kau.

²⁹Ale ak vôl i pred tým bol klavý, a bolo to oznámené jeho pánovi, a nepozoroval na neho, a usmrtil by muža alebo ženu, vola ukameňujú a jeho pán tiež zomrie.

²⁹Otiia ki te mea he kau wero ia no mua, a kua whakaaturia ki tona rangatira, a kahore ia e tiaki i a ia, a ka mate i a ia tetahi tangata, tetahi wahine ranei; me aki te kau ki te kohatu, me whakamate ano hoki tona rangatira.

³⁰Ak bude uložené na neho smierne, vtedy dá výkupné za svoju dušu, a síce všetko tak, ako bude vzložené na neho.

³⁰Ki te whakaritea kia homai e ia he moni, me homai e ia hei utu mo tona ora te mea i whakaritea ki a ia.

³¹Alebo keby poklal syna alebo keby poklal dcéru, učiní sa mu podľa toho istého súdu.

³¹Ki te mea he tama, he kotiro ranei i werohia e ia, kia rite ano ki tenei tikanga te meatanga ki a ia.

³²A keby vôl poklal sluhu, alebo slúžku, dá jeho pánovi tridsať šeklov striebra, a vôl bude ukameňovaný.

³²Ki te wero te kau i tetahi pononga tane, i tetahi pononga wahine ranei; kia toru tekau nga hekere hiriwa e homai ki to raua ariki, me aki hoki te kau ki te kohatu.

³³A keby niekto otvoril jamu, alebo keby niekto vykopal jamu a nepokryl jej, a keby ta padnul vôl alebo osol,

³³Ki te whakatuwhera hoki te tangata i tetahi poka, ki te keria ranei e te tangata tetahi poka, a e kore e hipokina e ia, a ka taka he kau, he kaihe ranei ki roto;

³⁴pán tej jamy nahradí, peňazmi zaplatí jeho pánovi, a mŕtve bude jemu.

³⁴Me utu e te tangata nana te poka, me homai he moni e ia ki to raua ariki; a mana te mea mate.

³⁵A keby strčil niečí vôl vola jeho blížneho tak, že by zomrel, vtedy predajú toho živého vola a rozdelia si peniaze za neho, a toho mŕtveho si tiež rozdelia.

³⁵Ki te tukia te kau a tetahi tangata e te kau e tetahi, a ka mate; na, me hoko e raua te kau ora, ka wehe ai i ona tutu; me wehe ano hoki e raua te mea kua mate.

³⁶Alebo keby sa vedelo, že vôl už pred tým bol klavý, ale jeho pán by ho nestrážil, istotne nahradí vola za vola, mŕtvy bude jemu.

³⁶Otiia ki te mea i mohiotia he kau wero ia no mua, a kahore i tiakina e tona ariki, me utu e ia te kau ki te kau; a mana te mea mate.