¹A stalo sa po celých dvoch rokoch, že sa snívaly faraonovi sny. Snívalo sa mu, že hľa, stojí nad riekou.

¹¶ A, ka taka nga tau e rua, ka moe a Parao: na, i te taha ia o te awa e tu ana.

²A tu hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, pekných na pohľad i tučných, a pásly sa na mokrine.

²Na, ko te putanga ake o nga kau e whitu i roto i te awa, he ahua pai, e whai kiko ana; a ka kai ratou i roto i nga wiwi.

³A zase hľa, za nimi vychádzalo z rieky iných sedem kráv, šeredných na pohľad a chudých, a postavily sa na strane tamtých kráv na brehu rieky.

³Na, ko te putanga ake ano o etahi kau e whitu i muri i a ratou i roto i te awa, he ahua kino, he kikokore: a tu ana ratou i te taha o era kau i te pareparenga o te awa.

⁴A tie na pohľad šeredné kravy chudé zožraly tých sedem kráv, pekných na pohľad a tučných. A v tom sa zobudil faraon.

⁴Na ka kainga e nga kau ahua kino, kikokore, nga kau ahua pai e whitu, nga mea momona. A ka ara ake a Parao.

⁵A keď usnul, snívalo sa mu po druhé, že hľa, sedem klasov vychádza z jedného stebla, tučných a krásnych.

⁵A ka parangia ano ia, na, ko te rua o ana moe: na, ko te putanga ake o nga puku witi e whitu, kotahi ano hoki te kakau, he mea whai kiko, he pai.

⁶A zase hľa, za nimi vyrastalo sedem klasov, tenkých a vysušených východným vetrom.

⁶Na, ko nga puku e whitu e tupu ake ana i muri i era, he mea kikokore, he mea ngingio i te marangai.

⁷A tie tenké klasy pohltily tých sedem klasov tučných a plných. A zase sa prebudil faraon. A hľa, bol to sen.

⁷A horomia ake nga puku whai kiko e whitu, nga mea whai kai, e nga puku kikokore e whitu. Ko te aranga ake o Parao, na, he moe!

⁸A stalo sa ráno, že bol veľmi znepokojený jeho duch. A poslal poslov a povolal všetkých učencov Egypta i všetkých jeho mudrcov. A faraon im rozprával svoje sny. Ale nebolo toho, kto by ich vyložil faraonovi.

⁸A, i te ata, na, ka pororaru tona wairua; a ka tono tangata ia ki te karanga i nga tohunga maori katoa o Ihipa, me nga mea mohio katoa o reira: a korerotia atu ana tana moe e Parao ki a ratou: otiia kihai i taea e tetahi te whakaatu i te tikanga o aua moe ki a Parao.

⁹Vtedy hovoril náčelník čašníkov s faraonom a riekol: Rozpomínam sa dnes na svoje previnenia.

⁹¶ Na ka korero te tino kaiwhakainu ki a Parao, ka mea, Katahi ahau ka mahara ki oku he.

¹⁰Faraon sa bol rozhneval na svojich služobníkov a bol ma dal pod stráž do domu náčelníka kráľovej stráže, mňa i náčelníka pekárov.

¹⁰I riri mai a Parao ki ana pononga, a i tuku i ahau kia puritia ki roto ki te whare o te rangatira o nga kaitiaki, ahau me te tino kaihanga taro.

¹¹A sníval sa nám sen jednej a tej istej noci, mne i jemu, obidvom sa nám snívalo podľa vlastného výkladu jeho i môjho sna.

¹¹A ka moe maua i tetahi moe i te po kotahi, ahau, a ia hoki; i moe maua, ahau, a ia, me te tikanga ano o a maua moe.

¹²A bol tam s nami nejaký hebrejský mládenec, služobník náčelníka kráľovskej stráže, a keď sme mu porozprávali, čo sa nám snívalo, vyložil nám naše sny, obidvom vyložil podľa toho, jaký bol ktorého sen.

¹²Na i reira i a maua tetahi taitama Hiperu, he pononga na te rangatria o nga kaitiaki; a ka korerotia e maua ki a ia, a whakaaturia mai ana e ia te tikanga o a maua moe ki a maua; rite tonu tana whakaaturanga ki ta tera moe, ki taku.

¹³A stalo sa, že jako nám vyložil, tak i bolo: mňa navrátil faraon do môjho úradu a jeho obesil.

¹³A tika tonu tana i whakaatu ai ki a maua: ko ahau i whakahokia e ia ki taku mahi, ko tera i taronatia.

¹⁴Vtedy poslal faraon a zavolal Jozefa, a vyviedol ho behom z jamy. A keď sa oholil a zmenil svoje rúcho, prišiel k faraonovi.

¹⁴Na ka tono tangata a Parao, hei karanga i a Hohepa, a ka hohoro ratou te mau mai i a ia i roto i te whare herehere: na ka heu ia i a ia, ka tango i etahi kakahu ke mona, a haere ana ki a Parao.

¹⁵A faraon povedal Jozefovi: Sníval sa mi sen, a neni toho, kto by ho vyložil. Ale ja som počul o tebe, že keď len počuješ sen, hneď ho vieš vyložiť.

¹⁵A ka mea a Parao ki a Hohepa, I moe ahau i tetahi moe, a kahore he tangata hei whakaatu i tona tikanga: na kua tae mai tou rongo ki ahau, e korerotia ana ki te rongo koe i te moe ka taea e koe te whakaatu tona tikanga.

¹⁶A Jozef odpovedal faraonovi a riekol: Nie je to moja vec; Bôh odpovie faraonovi to, čo mu bude na pokoj.

¹⁶Na ka whakahoki a Hohepa ki a Parao, ka mea, Ehara i ahau: ma te Atua e whakahoki te kupu pai ki a Parao.

¹⁷A tedy hovoril faraon Jozefovi: Videl som vo svojom sne, že hľa stojím na brehu rieky.

¹⁷¶ Na ka mea a Parao ki a Hohepa, I ahau e moe ana, na, e tu ana ahau i te pareparenga o te awa:

¹⁸A hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, tučných a pekných čo do postavy, a pásly sa na mokrine.

¹⁸Na, ka puta ake i te awa nga kau e whitu, he mea whai kiko, he ahua pai; a ka kai ratou i roto i nga wiwi:

¹⁹A hľa, za nimi vychádzalo sedem iných kráv, biednych a veľmi šeredných čo do postavy, a chudobných. Nevidel som takých šeredných kráv nikde v zemi Egyptskej.

¹⁹Na, ko te putanga ake o etahi atu kau e whitu i muri i era, he hiroki, he ahua kino noa iho, he kikokore, kahore ahau i kite i to ratou rite te kino i te whenua katoa o Ihipa;

²⁰A tie chudé kravy šeredné zožraly tých prvých sedem kráv tučných.

²⁰Na ka kainga nga kau e whitu o mua, nga mea momona, e nga kau kiroki, e nga mea kino:

²¹A vošly do ich brucha, ale nebolo znať, že by boly vošly do ich brucha, a boly na pohľad šeredné ako predtým. A prebudil som sa.

²¹A, i to ratou toremitanga ki roto i a ratou, e kore e mohiotia kua toremi ratou ki roto i a ratou; he mau tonu hoki to ratou ahua kino, he pera me to te timatanga. Na ka ara ahau.

²²A zase som videl vo svojom sne, že hľa, sedem klasov vyrastalo na jednom steble plných a krásnych.

²²Na i kite ano ahau i ahau e moe ana, ko nga puku witi e whitu e tupu ake ana i te kakau kotahi, he mea whai kai, he mea pai:

²³A hľa, za nimi vyrastalo sedem scvrklých klasov tvrdých, tenkých a vysušených východným vetrom.

²³Na ko nga puku e whitu, he mea taramore, he mea kikokore, i ngingio nei i te marangai, e tupu ake ana i muri i aua puku;

²⁴A tie tenké klasy pohltily tých sedem krásnych klasov. A povedal som to učencom, ale neni toho, kto by mi oznámil, čo to znamená.

²⁴A horomia ake nga puku papai e whitu e nga puku kikokore: na ka korerotia e ahau ki nga tohunga maori; a kahore tetahi hei whakaatu ki ahau.

²⁵A Jozef riekol faraonovi: Sen faraonov znamená jedno a to isté. Bôh oznámil faraonovi to, čo bude činiť.

²⁵Na ko te meatanga a Hohepa ki a Parao, Ko te moe a Parao kotahi tonu: e whakaaturia ana e te Atua ki a Parao nga mea e meatia ana e ia.

²⁶Sedem krásnych kráv je sedem rokov, a sedem krásnych klasov je tiež sedem rokov; je to jeden sen.

²⁶Ko nga kau pai e whitu, e whitu nga tau; ko nga puku pai ano e whitu, e whitu nga tau: kotahi ano te moe.

²⁷A sedem chudých kráv šeredných, vychádzajúcich za nimi, je sedem rokov, a sedem klasov prázdnych, vysušených východným vetrom, bude sedem rokov hladu.

²⁷A ko nga kau hiroki e whitu, ko nga mea kino i puta ake ra i muri i a ratou, e whitu ena nga tau; a ko nga puku witi e whitu, ko nga mea i ngingio i te marangai, e whitu ena nga tau matekai.

²⁸To je to, čo som hovoril faraonovi. Bôh to, čo bude činiť, ukázal faraonovi.

²⁸Ko te mea tena i korerotia e ahau ki a Parao: ko ta te Atua e mea ai e whakakitea ana e ia ki a Parao.

²⁹Hľa, prijde sedem rokov veľkej hojnosti v celej Egyptskej zemi.

²⁹Nana, e whitu nga tau e haere mai nei e nui ai te hua o te whenua katoa o Ihipa:

³⁰A po nich nastane sedem rokov hladu, a zabudne sa všetka tá hojnosť v Egyptskej zemi, a hlad zahubí zem.

³⁰A e whitu nga tau matekai e ara ake i muri i era; a ka wareware katoa te hua i te whenua o Ihipa; a ka ngaro te whenua i te matekai;

³¹Ani sa nebude znať tá hojnosť v zemi pre hlad, ktorý nastane potom, lebo bude veľmi veľký a ťažký.

³¹A e kore taua hua e mohiotia e te whenua, i taua matekai hoki o muri; no te mea he tino nanakia.

³²A že sa sen dvakrát opakoval faraonovi, to znamená, že vec je istá od Boha, a že to Bôh učiní skoro.

³²A, i tuaruatia ai te moe a Parao, he mea pumau na te Atua, ka hohoro ano te meatia e te Atua.

³³A tak teraz nech si vyhľadá faraon rozumného a múdreho muža a nech ho ustanoví nad Egyptom.

³³¶ Na reira, me titiro e Parao tetahi tangata mihio, whai whakaaro, kia tukua e ia nga tikanga o te whenua o Ihipa ki a ia.

³⁴Nech to učiní faraon! A nech ustanoví úradníkov nad zemou a bude brať piaty diel úrody z Egyptskej zeme po sedem rokov hojnosti.

³⁴Kia meatia tenei e Parao, kia whakaritea hoki e ia etahi kaitirotiro mo te whenua, a kia tangohia e ia te rima o nga wahi o te whenua o Ihipa i nga tau hua e whitu.

³⁵A nech nashromaždia všelijakej potravy za tých sedem dobrých rokov, ktoré prijdú teraz, a nahromadia obilia pod ruku faraonovu, potravy po mestách, a strážiac zachovajú to.

³⁵Kia kohia hoki nga kai katoa o enei tau pai e haere ake nei, kia amitia mai hoki he witi ki raro i te ringa o Parao, kia tohungia ano hoki he kai i roto i nga pa.

³⁶A tie potraviny budú odložené zemi na sedem rokov hladu, ktoré budú v Egyptskej zemi, a nebude zem vyplienená hladom.

³⁶Na ka pae taua kai ma te whenua mo nga tau matekai e whitu e puta mai ana ki te whenua o Ihipa; e kore ai e ngaro te whenua i te matekai.

³⁷A vec sa ľúbila faraonovi i všetkým jeho služobníkom.

³⁷A he pai taua mea ki te titiro a Parao ki te titiro hoki a ana tangata katoa.

³⁸V tedy povedal faraon svojim služobníkom: Či najdeme iného takého muža, v ktorom by bol Duch Boží?

³⁸Na ka mea a Parao ki ana tangata, E kitea ranei e tatou he penei, he tangata kei a ia nei te wairua o te Atua?

³⁹A faraon povedal Jozefovi: Pretože dal Bôh tebe znať všetko toto, nieto iného tak rozumného a múdreho človeka, jako si ty.

³⁹A ka mea a Parao ki a Hohepa, Na, kua whakakitea nei e te Atua enei mea katoa ki a koe, kahore hoki he tangata hei rite mou, te mohio, te whai whakaaro:

⁴⁰Ty budeš nad mojím domom, a podľa toho, čo rieknu tvoje ústa, bude sa spravovať všetok môj ľud; len o kráľovský prestol budem väčší od teba.

⁴⁰Ko koe hei rangatira mo toku whare, a ma tau kupu toku iwi katoa e tohutohu; ko te torona anake te mea e nui ake ai ahau i a koe.

⁴¹A ďalej povedal faraon Jozefovi: Hľaď, ustanovil som ťa nad celou zemou Egyptskou.

⁴¹A ka mea a Parao ki a Hohepa, Titiro, kua waiho nei koe e ahau hei rangatira mo te whenua katoa o Ihipa.

⁴²A faraon sňal svoj pečatný prsteň so svojej ruky a dal ho na ruku Jozefovu, obliekol ho do kmentového rúcha a na jeho hrdlo dal zlatú reťaz.

⁴²Na ka tangohia e Parao tona mowhiti i tona ringa, a kuhua ana e ia ki te ringa o Hohepa, i whakakakahuria hoki ia e ia ki nga kakahu rinena pai, a whakaheia ana he hei koura ki tona kaki:

⁴³A dal ho voziť na svojom druhom voze, a volali pred ním: Klaňajte sa! A tak ho ustanovil nad celou zemou Egyptskou.

⁴³I whakaekea ano ia e ia ki runga ki te tuarua o ona hariata; a ka karangatia e ratou i mua i a ia, Kia piko te turi: ka waiho ia e ia hei rangatira mo te whenua katoa o Ihipa.

⁴⁴A faraon povedal Jozefovi: Ja som faraon. Bez tvojho dovolenia nikto nepozdvihne ani svojej ruky ani svojej nohy v celej zemi Egyptskej.

⁴⁴I mea ano a Parao ki a Hohepa, Ko Parao ahau, a ki te kahore koe, e kore e ara ake te ringa, te waewae ranei o tetahi i te whenua katoa o Ihipa.

⁴⁵A faraon nazval meno Jozefovo: Safenat-paneach, a dal mu Azenatu, dcéru Putifera, kňaza-kniežaťa z Óna, za ženu. A Jozef vyšiel na Egyptskú zem.

⁴⁵Na ka huaina e Parao te ingoa o Hohepa ko Tawhanatapaneaha; a i homai ano e ia hei wahine mana, a Ahenata, tamahine a Potiwhera, tohunga o Ono. Na ka haere a Hohepa a puta noa i te whenua katoa o Ihipa.

⁴⁶A Jozefovi bolo tridsať rokov, keď sa postavil pred faraona, kráľa Egypta. A Jozef vyšiel zpred tvári faraonovej a pochodil po celej zemi Egyptskej.

⁴⁶¶ E toru tekau nga tau o Hohepa i tona turanga i te aroaro o Parao, o te kingi o Ihipa. Na ka puta atu a Hohepa i te aroaro o Parao, a ka haere a puta noa i te whenua katoa o Ihipa.

⁴⁷A zem pracovala za sedem rokov hojnosti dávajúc plodiny plnými rukami.

⁴⁷A, i nga tau hua e whitu, me te mea he aohanga na te ringa te hua o te whenua.

⁴⁸A shromažďoval všelijaké potraviny siedmich úrodných rokov, ktoré boly v Egyptskej zemi, a složil potraviny v mestách. Potraviny podľa každého jednotlivého mesta, ktoré bolo vôkol neho, uložil v jeho strede.

⁴⁸Na ka kohia e ia nga kai katoa o nga tau e whitu i puta ki te whenua o Ihipa, a rongoatia ana te kai ki nga pa: ko te kai o te mara i tetahi taha, i tetahi taha o te pa, i rongoatia e ia ki taua pa ano.

⁴⁹A tak nahromadil Jozef obilia ako morského piesku, veľmi mnoho, takže prestal i počítať, lebo mu nebolo počtu.

⁴⁹Heoi amitia ana e Hohepa he witi, me te mea ko te onepu o te moana, he hira whakaharahara; a whakarerea noatia iho e ia te tatau: kahore hoki i taea te tatau.

⁵⁰A Jozefovi sa narodili dvaja synovia, prv ako prišiel rok hladu, ktorých mu porodila Azenata, dcéra Putiferova, kňaza-kniežaťa z Óna.

⁵⁰Na ka whanau nga tama tokorua a Hohepa, i te mea kahore ano kia puta noa nga tau matekai, i whanau hoki i a raua ko Ahenata tamahine a Potiwhera tohunga o Ono.

⁵¹A Jozef nazval meno prvorodeného Manasses; lebo vraj Bôh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie i na celý dom môjho otca.

⁵¹A i huaina e Hohepa te ingoa o te matamua ko Manahi: No te mea, e ki ana ia, kua meinga ahau e te Atua kia wareware ki taku mahi nui katoa, ki te whare katoa ano hoki o toku papa.

⁵²Meno druhého nazval Efraim; lebo vraj Bôh mi dal, aby som sa rozplodil v zemi môjho trápenia.

⁵²A i huaina e ia te ingoa o te tuarua ko Eparaima: Moku hoki i meinga e te Atua kia hua ki te whenua o toku tangihanga.

⁵³A skončilo sa sedem rokov hojnosti, ktorá bola v Egyptskej zemi.

⁵³Na ka taka nga tau hua e whitu i puta mai ra ki te whenua o Ihipa.

⁵⁴Potom začalo prichádzať sedem rokov hladu, jako predpovedal Jozef. A bol hlad vo všetkých tých zemiach, ale v celej zemi Egyptskej bol chlieb.

⁵⁴A ka timata nga tau matekai e whitu te puta ake, ka pera hoki me ta Hohepa i korero ai: a i nga whenua katoa te matekai; ko te whenua katoa ia o Ihipa i whai taro.

⁵⁵No, potom hladovala i celá zem Egyptská, a ľud kričal na faraona o chlieb. A faraon povedal všetkým Egypťanom: Iďte k Jozefovi, a to, čo vám povie, budete robiť.

⁵⁵Na, i te matenga o te whenua katoa o Ihipa i te kai, ka tangi te iwi ki a Parao ki te taro ma ratou: a ka mea a Parao ki nga Ihipiana katoa, Haere ki a Hohepa; me mea e koutou tana e mea ai ki a koutou.

⁵⁶A hlad bol na celej tvári zeme. Vtedy otvoril Jozef všetko, čo bolo u nich, a predával Egypťanom obilie, a hlad sa vše viacej rozmáhal v Egyptskej zemi.

⁵⁶Na i runga i te mata katoa o te whenua te matekai: a ka wahia e Hohepa nga toa katoa, a hokona ana e ia ki nga Ihipiana; he nanakia hoki te matekai i te whenua o Ihipa.

⁵⁷A všetky krajiny prichádzaly do Egypta kupovať obilie, k Jozefovi, lebo sa bol rozmohol hlad po celej zemi. 42. KAPITOLA

⁵⁷A ka haere nga whenua katoa ki Ihipa, ki a Hohepa, ki te hoko witi; no te mea he nui rawa te matekai o nga whenua katoa.