¹A Jakob povolal svojich synov a riekol: Sídite sa, a oznámim vám, čo sa bude s vami diať v pozdejších dňoch.

¹¶ Na ka karanga a Hakopa ki ana tamariki, ka mea, Huihui mai, a ka korerotia e ahau ki a koutou nga mea e pono ki a koutou i nga ra o muri.

²Shromaždite sa a počujte, synovia Jakobovi, počujte Izraela, svojho otca!

²Huihui mai, whakarongo hoki, e nga tama a Hakopa; whakarongo hoki ki a Iharaira, ki to koutou papa.

³Rúben, ty si môj prvorodený, moja sila a počiatok mojej vlády, predné dôstojnosti a predné moci.

³E Reupena, ko koe taku matamua, toku pakaritanga, me te timatanga o toku kaha; te hiranga ake o te kororia, te hiranga ake hoki o te kaha:

⁴Zkypenie u teba jako zkypenie vody; nebudeš vynikať, lebo si vystúpil na ložu svojho otca. Vtedy si poškvrnil moju posteľ vystúpiac na ňu.

⁴He mea pokarekare, ano he wai, e kore koe e kaka; mo tou pikitanga i te moenga o tou papa; pokea iho e koe a reira: i pikitia e ia toku takotoranga.

⁵Simeon a Lévi sú bratia; ich meče sú nástrojmi ukrutnosti.

⁵¶ He tuakana, he teina, a Himiona raua ko Riwai; he rakau riri kino a raua hoari.

⁶Nech nevojde moja duša do ich rady a moja sláva nech sa nepripojí k ich shromaždeniu, lebo vo svojom hneve zavraždili muža a vo svojej samovôli podrezali volovi žily.

⁶Kaua e tomo, e toku wairua, ki to raua runanga; kaua e huihuia, e toku kororia, ki to raua whakaminenga: i patu tangata hoki raua i a raua e riri ana, a he hikaka no raua i kopa ai te kau.

⁷Zlorečený ich hnev, pretože bol násilnícky, a ich prchlivosť, pretože bola tvrdá. Rozdelím ich v Jakobovi a rozptýlim ich v Izraelovi.

⁷Kia kanga to raua riri, i kaha nei; me to raua aritarita, no te mea he nanakia: ka wehea atu raua e ahau ki roto ki a Hakopa, ka whakamararatia hoki raua ki roto ki a Iharaira.

⁸Júda, teba budú chváliť tvoji bratia. Tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov. Klaňať sa ti budú synovia tvojho otca.

⁸¶ E Hura, ko koe e whakamoemititia e ou tuakana, e ou teina: ka u tou ringa ki te kaki o ou hoariri: ka piko ki a koe nga tama a tou papa.

⁹Júda je ľvíča. Od lúpeže, môj synu, odišiel si hore. Sklonil sa, leží jako lev a jako ľvica; kto ho zobudí, aby vstal?!

⁹He kuao raiona a Hura: i kake atu koe, e taku tama, i te haenga: i piko, i tapapa ia, i pera me te raiona, i pera hoki me te raiona katua; ma wai ia e whakaoho?

¹⁰Neuhne berla od Júdu ani palica zákonodarcu zpomedzi jeho kolien, dokiaľ neprijde Šílo, a jeho budú poslúchať národy.

¹⁰E kore e riro ke te hepeta i a Hura, me te tokotoko o te kawana i waenganui o ona waewae, kia tae mai ra ano a Hiro; a ka rongo nga iwi katoa ki a ia.

¹¹Priviaže svoje osľa na vinič a na výbornú révu syna svojej oslice; operie svoje rúcho vo víne a v krvi hrozna svoj odev.

¹¹Ka herea e ia tana kuao ki te waina, te tama hoki a tana kaihe ki te waina pai rawa; ka horoia e ia ona kakahu ki te waina, ona weruweru hoki ki te toto o te karepe:

¹²Bude tmavších očí nad víno, a belších zubov nad mlieko.

¹²Ka mumura hoki ona kanohi i te waina, ka ma ona niho i te waiu.

¹³Zabulon, bude bývať smerom ku brehu mora a sám bude prístavom lodí, a jeho hranica sa potiahne na Sidon.

¹³¶ Ka noho a Hepurona ki te wahapu o te moana; hei wahapu ano ia mo nga kaipuke; ka tutuki atu hoki tona rohe ki Hairona.

¹⁴Izachár, kostnatý osol silný, ktorý leží medzi dvoma ohradami.

¹⁴He kaihe kaha a Ihakara, e tapapa ana i waenga o nga moenga hipi e rua:

¹⁵Keď uvidí odpočinok, že je dobrý, a zem, že je rozkošná, zohne svoje plece, aby niesol bremä a slúžiac bude dávať daň.

¹⁵A, i tona kitenga i te okiokinga he pai, i te whenua hoki he ahuareka; na ka tukua iho e ia tona pokohiwi ki te pikaunga, a meinga ana ia hei pononga homai takoha.

¹⁶Dán, bude súdiť svoj ľud ako jedno z pokolení Izraelových.

¹⁶Ka whakawa a Rana i tona iwi, ka pera ano me tetahi o nga iwi o Iharaira.

¹⁷Dán bude hadom na ceste, jedovatým hadom rohatým na chodníku, ktorý štípe päty koňa, aby padol jeho jazdec nazad.

¹⁷Hei nakahi a Rana ki te ara, hei neke hoki ki te huarahi, e ngau ai i te rekereke o te hoiho, a ka taka whakamuri tona kaieke.

¹⁸Na tvoje spasenie očakávam, Hospodine!

¹⁸Kua tatari atu ahau ki tau whakaoranga, e Ihowa.

¹⁹Gád, zástup ho bude sovierať, ale naposledy on sovrie.

¹⁹Ko Kara, ka aki te ope ki runga ki a ia: otiia ka aki ia ki to ratou rekereke.

²⁰Z Asera? Jeho chlieb bude samá tučnota, a on bude dodávať rozkošné potraviny kráľovské.

²⁰Ko ta Ahera, ka momona tana taro, a he kai kingi ona hua.

²¹Naftali, vypustená jelenica, ktorý dáva krásne reči.

²¹Ko Napatari, he hata kua tukua kia haere: e homai ana e ia nga kupu papai.

²²Jozef je syn plodného stromu, syn plodného stromu nad prameňom; jeho letorasty vychádzajú na múr.

²²¶ Ko Hohepa he peka hua, he peka hua i te taha o te puna; e toro atu ana ona manga ki tua o te taiepa:

²³Boli ho naplnili horkosťou; strieľali do neho a útočili na neho strelci, strieľajúci strely z lučišťa.

²³I whakatupu kino nga kaikopere i a ia, i pere mai hoki, i kino hoki ki a ia:

²⁴No, jeho lučište zostalo v sile, a pružnými zostávajú ramená jeho rúk od rúk mocného Boha Jakobovho, odtiaľ pastier, kameň Izraelov,

²⁴Otiia i mau tana kopere i runga i te kaha, a i whakapakaritia nga takakau o ona ringa e nga ringa o te Mea Kaha o Hakopa, no reira nei te hepara, te kamaka o Iharaira,

²⁵od silného Boha, Boha tvojho otca, ktorý ti bude pomáhať, a od Všemohúceho, ktorý ťa požehná požehnaním neba s hora, požehnaniami hlbiny, ktorá sa rozkladá pod zemou dole, požehnaniami pŕs a lona.

²⁵Ara e te Atua o tou papa, mana ano koe e awhina; e te Kaha Rawa hoki, mana e tuku mai ki a koe nga manaaki o te rangi i runga, nga manaaki hoki o te rire e takoto ana i raro, nga manaaki o nga u, o te kopu hoki:

²⁶Požehnania tvojho otca budú mocnejšie ako boly požehnania mojich predkov, a to až po hranice večných brehov; budú složené na hlavu Jozefovu, na temeno nazareja jeho bratov.

²⁶Hira ake nga manaaki a tou papa i nga manaaki a oku tupuna, tae atu ana ki tera taha rawa o nga pukepuke tu tonu: ka tau iho ena mea ki runga ki te matenga o Hohepa, ki te tumuaki hoki ona i motuhia atu nei i ona tuakana.

²⁷Benjamin bude jako dravý vlk; ráno bude jesť lúpež a na večer rozdelí korisť.

²⁷Ka haehae a Pineamine ano he wuruhi: ka kainga e ia te tupapaku i te ata, a i te ahiahi ka tuwhaina e ia nga taonga parakete.

²⁸To všetko sú pokolenia Izraelove, ktorých je dvanásť. A to je to, čo im hovoril ich otec, a požehnal ich, každého z nich požehnal podľa toho, jaké bolo ktorého požehnanie.

²⁸¶ Ko enei katoa nga iwi kotahi tekau ma rua o Iharaira: ko te korero hoki tenei a to ratou papa ki a ratou, ko tana manaaki i a ratou: i manaakitia ratou e ia, tenei, tenei, me tona manaaki ano.

²⁹A prikázal im a riekol im: Ja budem pripojený k svojmu ľudu. Pochovajte ma k mojim otcom, do jaskyne, ktorá je na poli Efrona Hetejského,

²⁹A i whakahau ia ki a ratou, i mea ki a ratou, Ka kohia atu ahau ki toku iwi: tanumia ahau ki oku matua, ki te ana i te parae o Eperona Hiti,

³⁰v jaskyni, ktorá je na poli Machpela, ktorá je naproti Mamremu, v Kananejskej zemi, ktorú to jaskyňu kúpil Abrahám i s poľom od Efrona Hetejského, aby mu bolo vlastníctvom na pohrabište.

³⁰Ki te ana i te parae o Makapera, i te ritenga o Mamere, i te whenua o Kanaana, i hokona, me te parae ano, e Aperahama i a Eperona Hiti, kia puritia hei tanumanga.

³¹Tam pochovali Abraháma i Sáru, jeho ženu; tam pochovali Izáka i Rebeku, jeho ženu, a tam som ja pochoval Leu.

³¹I tanumia a Aperahama raua ko Hara, ko tana wahine, ki reira; i tanumia a Ihaka raua ko Ripeka, ko tana wahine, ki reira; i tanumia hoki a Rea e ahau ki reira.

³²Pole i jaskyňa, ktorá je na ňom, je kúpou od synov Heta.

³²I hokona te parae me te ana i reira i nga tama a Hete.

³³A keď prestal Jakob prikazovať svojim synom, vyložil svoje nohy na posteľ a zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu.

³³A, ka mutu te whakahau a Hakopa ki ana tama, ka pepeke ake ona waewae ki roto ki te moenga, a ka hemo, ka kohia atu ki tona iwi.