¹Beda zákonodarcom, ktorí vydávajú nespravedlivé zákony a pisateľom, ktorí píšu veci na ťarchu ľuďom,

¹¶ Aue te mate mo te hunga e whakatakoto ana i nga tikanga he, mo nga kaituhituhi ano hoki e tuhituhi nei i te mea nanakia;

²aby odtisli núdznych od súdu a olúpili súd chudobných môjho ľudu; aby boly vdovy ich korisťou, a siroty plienia.

²Hei whakakotiti ke i te whakawa mo nga rawakore, hei tango noa iho i te mea e tika ana ma nga ware o toku iwi, kia waiho ai nga mea a te pouaru hei taonga ma ratou, kia pahuatia ai e ratou nga pani!

³Nuž čože urobíte v deň navštívenia a za búrky, ktorá prijde z ďaleka? Ku komu sa utečiete o pomoc a kde zanecháte svoju slávu?

³Ka pehea ra koutou i te ra o te tirohanga mai, o te whakangaromanga ka pa mai i tawhiti? ka rere koutou ki a wai hei awhina? a ka waiho to koutou kororia ki hea?

⁴Nepozostane iba zohnúť sa medzi väzňami, a padnú medzi pobitými. Pri tom pri všetkom neodvráti sa jeho hnev, a ešte vždy bude jeho ruka vystretá.

⁴Ka piko noa iho ratou ki raro i nga herehere, ka hinga ki raro i te iwi i patua. Ahakoa ko tenei katoa, e kore tona riri e tahuri ke, engari maro tonu tona ringa.

⁵Beda Assúrovi, prútu môjho hnevu, a palicou je on v ich ruke, palicou môjho rozhnevania.

⁵¶ Aue, e te Ahiriana, te rakau o toku riri, te whiu kei tona ringa ko toku aritarita!

⁶Pošlem ho na podlý národ pokrytecký: prikážem mu o ľude svojej prchlivosti, aby bral korisť a plienil plen a aby spôsobil to, že by šliapali po ňom ako po blate ulíc.

⁶Ka unga ia e ahau ki te iwi ngutukau; he he mo te iwi o toku riri taku e whakahau ai ki a ia, ki te taonga parakete mana, ki te pahua, ki te mea i a ratou hei takahanga, hei pera me te paru o nga ara.

⁷Ale on tak nedumá, a jeho srdce to tak nemyslí; ale v jeho srdci je myseľ zahladiť a vyplieniť národov nie málo.

⁷Kahore ia ona whakaaro penei, kihai hoki tona ngakau i mea ki te penei; engari he whakangaro ta tona ngakau, kia kaua ano hoki e torutoru nga iwi e hatepea e ia.

⁸Lebo hovorí: Či nie sú moje kniežatá všetky dovedna kráľmi?

⁸E ki ana hoki ia, He teka ianei he kingi katoa aku rangatira?

⁹Či nie je Kalno jako Karchemiš? Či nie je Chamat ako Arpad? A či nie je Samária ako Damašek?

⁹He teka ianei he rite a Karano ki Karakemihi, he rite a Hamata ki Arapara, he rite a Hamaria ki Ramahiku?

¹⁰Ako našla moja ruka kráľovstvá modiel, ktorých rytiny boly predsa nad rytiny Jeruzalema a Samárie,

¹⁰Ka rite ki nga kingitanga o nga whakapakoko i tupono mai ki toku ringa; nui atu nei hoki o ratou whakapakoko i o Hiruharama, i o Hamaria;

¹¹či tedy, jako som učinil Samárii a jej modlám, neučiním tak i Jeruzalemu a jeho obrazom?

¹¹E kore ianei taku e mea ai ki Hiruharama, ki ona whakapakoko, e rite ki taku i mea ai ki Hamaria, ki ona whakapakoko?

¹²A stane sa, keď dokoná Pán všetko svoje dielo na vrchu Sione a v Jeruzaleme, tak hovorí: Navštívim aj ovocie vysokomyseľnosti srdca kráľa Assýrie a nádheru vysokosti jeho očí.

¹²Na, tenei ake, kia oti i te Ariki tana mahi katoa ki Maunga Hiona, ki Hiruharama, ka whiua e ahau nga hua o te ngakau nui o te kingi o Ahiria, me te kororia ano o ona kanohi whakakake.

¹³Lebo hovorí: V sile svojej ruky som to vykonal a vo svojej múdrosti, lebo som rozumný a odstránil som hranice národov a ich poklady som zraboval a strhol som ako mocný dolu s prestolov tých, ktorí sedeli na nich.

¹³Kua ki na hoki ia, Na te kaha o toku ringa i oti ai tenei i ahau, na toku whakaaro nui; he tangata whai mahara hoki ahau: kua whakanekehia hoki e ahau nga rohe o nga iwi, kua pahuatia ano e ahau o ratou taonga, a kua riro i ahau, i te marohirohi, ki raro te hunga noho o nga torona:

¹⁴Áno, moja ruka našla bohatstvo národov ako hniezdo, a jako sbierajú zanechané vajcia, tak som ja sobral celú zem, a nebolo nikoho, kto by bol pohnul čo len krýdlom, alebo kto by bol otvoril ústa alebo zapišťal.

¹⁴Na kua kitea e toku ringa nga taonga o nga iwi, ano he kohanga: i rite hoki ki te kohikohinga a tetahi i nga hua manu i mahue, taku kohikohinga i te whenua katoa: a kihai i oraora te parirau o tetahi, kihai i hamama te mangai, kihai hoki i pipi.

¹⁵Či sa bude honosiť sekera povyšujúc sa nad toho, kto ňou seká? Či sa bude velebiť píla nad toho, kto ju ťahá? Jako keby prút povznášal tých, ktorí ho zdvíhajú! Ako keby palica zdvíhala toho, kto nie je drevom!

¹⁵E whakahihi ranei te titaha ki te tangata nana nei ia i whakamahi ki te hahau? e whakakake ranei te kani ki te tangata nana nei ia i kani ai? me te mea nei ko te patupatu hei whakakorikori i tona kaihapai, ko te tokotoko ranei hei hapai i te tan gata ehara nei i te rakau.

¹⁶Preto pošle Panovník Hospodin Zástupov na jeho tučných vychudlosť, a pod jeho slávou sa zapáli cele iste, že bude horieť ako požiar;

¹⁶Mo reira ka unga mai e te Ariki, e te Ariki o nga mano, te hiroki ki ona mea momona; a ka ka ake a raro o tona kororia, he mea whakau, koia ano kei te ka o te ahi.

¹⁷lebo svetlo Izraelovo bude ohňom, a jeho Svätý bude plameňom, ktorý zapáli a strávi jeho bodľač i jeho tŕnie, a to jedného dňa!

¹⁷A hei ahi te marama o Iharaira, a ko tana Mea Tapu ano hoki hei mura; a ka wera ona tumatakuru, ona tataramoa, pau ake i te ra kotahi.

¹⁸I slávu jeho lesa i jeho úrodného poľa, od duše až do tela, všetko vyhubí, a bude, jako keď sa neduživý rozplýva a mizne.

¹⁸Ka pau ano hoki i a ia te kororia o tona ngahere, o tana mara momona, te wairua raua ko te tinana; a, hei te otinga, me te mea kua ngohe te ngakau o te kaihapai kara.

¹⁹A ostatku stromov jeho lesa bude taký malý počet, že ich chlapča spíše.

¹⁹Na, ko te toenga o nga rakau o tona ngahere, he torutoru, ma te tamaiti noa e tuhituhi.

²⁰A stane sa toho dňa, že ostatok Izraela a to, čo unikne záhube z domu Jakobovho, nebude sa viacej spoliehať na toho, kto ho bije, ale sa spoľahne na Hospodina, Svätého Izraelovho, v pravde.

²⁰¶ I taua ra ka whakamutua e nga toenga o Iharaira ratou ko nga morehu o te whare o Hakopa, ta ratou okioki ki to ratou kaiwhiu; engari ka okioki pono ratou ki a Ihowa, ki te Mea Tapu o Iharaira.

²¹Ostatok sa navráti, ostatok Jakobov, k silnému Bohu, Udatnému Hrdinovi.

²¹He toenga ano e hoki mai, ko te toenga o Hakopa, ki te Atua kaha rawa.

²²Lebo keby bolo tvojho ľudu, Izraelu, jako morského piesku, len ostatok sa navráti z neho. Usúdená záhuba zaplaví spravedlivosťou jako povodeň.

²²No te mea ahakoa i rite tou iwi, a Iharaira ki te onepu o te moana, he toenga kau o ratou e hoki mai: ko te whakaotinga i whakaritea, me te mea e puhake ana i te tika.

²³Lebo záhubu, a to pevne usúdenú, učiní Pán Hospodin Zástupov prostred celej zeme.

²³Ka oti ra hoki, ka mahia ano hoki e te Ariki, e Ihowa o nga mano, te mea i whakaritea ki waenganui i te whenua katoa.

²⁴Preto takto hovorí Pán Hospodin Zástupov: Neboj sa Assúra, môj ľude, ktorý bývaš na Sione, keď ťa bude biť prútom a pozdvihne na teba svoju palicu na spôsob Egypta;

²⁴¶ Na reira tenei kupu a te Ariki, a Ihowa o nga mano, E taku iwi e noho nei i Hiona kaua e wehi i te Ahiriana: ahakoa patu ia i a koe ki te rakau, hapainga mai ranei e ia tona tokotoko ki a koe, pera me ta Ihipa.

²⁵lebo už len čosi málo, máličko, a bude koniec zúreniu, a môj hnev sa obráti na ich zkazu.

²⁵He wahi iti rawa nei, a ka whakatutukitia te weriweri, toku riri hoki, i a ratou ka huna.

²⁶Hospodin Zástupov zobudí na neho bič a porazí ho, jako porazil Madiana na skale Orébovej, a pozdvihne svoju palicu na more, a pozdvihne ju, ako kedysi na Egypt.

²⁶Ka oho ano i a Ihowa o nga mano he whiu mona, he pera me te patunga o Miriana ki te kamaka ki Orepe; a ka iri tona tokotoko i runga i te moana, a ka hapainga e ia, pera i tana i Ihipa.

²⁷A stane sa toho dňa, že uhne jeho bremeno s tvojho pleca a jeho jarmo s tvojej šije, a bude zničené jarmo pre svätý olej.

²⁷Na i taua ra ka makere atu tana pikaunga i tou pokohiwi, me tana ioka i tou kaki, a ka kore noa iho ano hoki te ioka i te whakawahinga.

²⁸Prijde proti Ajjatu, prejde cez Migron do Michmasu, kde složí svoju batožinu.

²⁸Kua tae ki Aiata, kua pahemo ki Mikirono; ko ana mea rongoatia ake e ia ki Mikimaha:

²⁹Prejdú priechodom; Geba, povedia, bude nám nocľažišťom. Strachom sa bude triasť Ráma; utečie Gibea Saulova.

²⁹Kei tenei taha ratou o te whakawhitinga; kua noho a puni ratou ki Kepa: pawera noa iho a Rama; kua rere a Kipea o Haora.

³⁰Nariekaj hlasne, dcéro Gallima! Pozoruj ušima Laišo! Úbohý Anatót!

³⁰Kia nui tou reo, e te tamahine a Karimi! whakarongo, e Raihi! He mate tou, e Anatoto!

³¹Madmena sa dá na útek; obyvatelia Gebima budú ratovať a utekať.

³¹He whati a Maramena; kei te huihui nga tangata o Kepimi, he tahuti.

³²Ešte dnes v Nobe zastáť! Pohrozí svojou rukou vrchu dcéry Siona, pahrbku Jeruzalema.

³²Hei tenei ra ano ka tu ia ki Nopo: kei te ruru tona ringa ki te maunga o te tamahine a Hiona, ki te pukepuke i Hiruharama.

³³Hľa, Panovník, Hospodin Zástupov oklestí zelené vetvi strašnou silou, a tie, ktoré sú vysokého vzrastu, budú zoťaté, a tie, ktoré sú vysoké, budú snížené.

³³Nana, ka tapahia e te Ariki, e Ihowa o nga mano, nga peka, nui atu hoki te wehi: a ka tuaina ki raro nga mea he tiketike nei te ahua, ka whakaititia ano hoki nga mea whakakake.

³⁴A vyseká do okola hustú krovinu lesa železom, i Libanon padne od Veleslávneho.

³⁴Ka tuaina ano e ia nga rakau poruru o te ngahere ki te rino, ka hinga ano hoki a Repanona i te mea nui.