¹Lebo Hospodin sa zľutuje nad Jakobom a zase si vyvolí Izraela a dá im, aby sa usadili na svojej zemi a odpočinuli si, a pohostín sa pripojí k nim, a pridružia sa k domu Jakobovmu.

¹¶ No te mea ka aroha a Ihowa ki a Hakopa, ka whiriwhiria ano a Iharaira e ia; ka meinga hoki ratou kia ata noho ki to ratou ake oneone; ka piri ano te tangata ke ki a ratou, ka uru ano hoki ki roto ki te whare o Hakopa.

²A pojmú ich národy a dovedú ich na ich miesto, a dom Izraelov si ich dedične prisvojí na pôde Hospodinovej za sluhov a za dievky, a zajmú tých, ktorí ich boli zajali, a budú panovať nad tými, ktorí ich nemilosrdne honili.

²E tango ano nga iwi i a ratou, e kawe i a ratou ki to ratou wahi, riro tonu iho ratou i te whare o Iharaira hei pononga tane, hei pononga wahine i te oneone a Ihowa: a hei whakarau mo ratou o ratou kaiwhakarau, ko ratou ano hei rangatira mo o rat ou kaitukino.

³A stane sa v deň, v ktorý ti dá Hospodin odpočinok od tvojho bolestného trápenia a od tvojho strachu a od tvrdej služby, ktorú si bol podrobený konať,

³Na, i te ra e meinga ai koe e Ihowa kia okioki i tou pouri, i tou pawera, i te mahi pakeke ano hoki i whakamahia ai koe,

⁴že použiješ tohoto príslovia o babylonskom kráľovi a riekneš: Ako len prestal a utíchol pohonič! Prestalo dychtenie po zlate!

⁴¶ Ko reira maranga ai tenei pepeha au mo te kingi o Papurona, ka mea hoki koe, Anana! mutu pu ta te kaitukino, mutu pu ta te pa koura!

⁵Hospodin polámal palicu bezbožných a prút panujúcich,

⁵Whati ana i a Ihowa te tokotoko o te hunga kino, te hepeta o nga kingi;

⁶toho, ktorý bil ľudí v prchlivosti neprestajnými údermi, ktorý deptajúc vládol v hneve nad národami; bolo to prenasledovanie bez šetrenia.

⁶Nana i patu nga iwi, me te riri, me te patu kihai i tamutu, nana i whakahaere nga iwi i runga i te riri, me te whakatupu kino, kahore he kaiaraarai.

⁷Odpočíva; je na pokoji celá zem; plesajú!

⁷Kua whai okiokinga, kua ata noho te whenua katoa; pakaru mai ana ta ratou waiata.

⁸Ešte len i jedle sa radujú nad tebou, cedry Libanona, hovoriac: Odkedy si ľahol, neprišiel nikto hore proti nám, kto by zoťal.

⁸Ae, kei te koa nga kauri ki a koe, ratou ko nga hita o Repanona, e ki ana, No tou taunga ano ki raro i kore ai te kaitapahi e tae mai ki a matou.

⁹Peklo zdola zbúrilo sa pre teba, vústrety tvojmu príchodu; zobudilo pre teba mŕtvych, všetkých náčelníkov zeme; spôsobilo to, že povstali so svojich trónov všetci kráľovia národov.

⁹Ko te reinga i raro, oho ana i a koe, he tutakitanga ki a koe i tou taenga atu; he meatanga ki a koe i whakaarahia ai e ia nga tupapaku, nga mea nunui o te whenua; maranga ana i a ia nga kingi katoa o nga iwi i runga i o ratou torona.

¹⁰Tí všetci odpovedajú a hovoria ti: Či si aj ty zomdlel ako my? Nám si sa stal podobným?

¹⁰Ka korero ratou katoa ki a koe, ka mea, Ko koe ano hoki, kua ngoikore penei me matou? kua rite koe ki a matou?

¹¹Tvoja pýcha je svrhnutá do pekla i so zvukom tvojich hárf; moľmi ti je postlané, a červy ťa prikrývajú.

¹¹Kua oti tou kororia te whakahoki iho ki te reinga, me te rangi ano o au hatere: ko te whariki mou ko te kutukutu, ko te hipoki mou ko nga toke.

¹²Ako si len padol s nebies, jasná hviezdo, synu rannej zory! Zoťatý si na zem, ktorý si porážal národy.

¹²Anana! tou takanga iho i te rangi, e Tawera, e te tama a te ata! te tapahanga iho i a koe ki raro, nau nei i tuku nga iwi ki raro!

¹³A veď ty si povedal vo svojom srdci: Vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného shromaždenia Božieho, v najďaľších krajoch severa;

¹³I mea hoki tou ngakau, Ka piki ahau ki te rangi, ka whakanekehia ake e ahau toku torona ki runga i nga whetu a te Atua, ka noho ano ahau ki te maunga o te whakaminenga, ki nga taha rawa ki te raki.

¹⁴vystúpim na výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu!

¹⁴Ka pikitia e ahau a runga ake o nga wahi tiketike o nga kapua; ka rite ahau ki te Runga Rawa.

¹⁵Ale si svrhnutý do pekla, do najzadnejších kútov jamy.

¹⁵Otira ka whakahokia iho koe ki te reinga, ki nga pito rawa o te rua.

¹⁶Tí, ktorí ťa uvidia, uprú na teba svoj zrak; budú ťa pozorovať a povedia: Či je toto ten muž, ktorý to pôsobil, aby sa triasla zem, ktorý pôsobil to, aby sa chvely kráľovstvá,

¹⁶Ko te hunga e kite i a koe, matatau tonu ta ratou titiro ki a koe, me ta ratou ata whakaaroaro ano, Ko te tangata ianei tenei i wiri ai te whenua, i ngaueue ai nga rangatiratanga;

¹⁷ktorý podvracal okruh sveta, takže bol jako pustina, a jeho mestá boril, svojich väzňov neprepúšťal domov?

¹⁷I mea nei i te ao hei koraha, wahia ana e ia ona pa: kihai i tuku i ana herehere ki to ratou wahi?

¹⁸Všetci kráľovia národov, všetci, koľko ich bolo, ležia pochovaní v sláve, každý vo svojom dome;

¹⁸Ko nga kingi katoa o nga iwi, ko ratou katoa, takoto ana i tona whare, i tona whare, i runga i te kororia.

¹⁹ale ty si odvrhnutý preč od svojho hrobu jako ohyzdný letorast, odiaty pobitými, prebodnutými od meča, ktorí sostupujú medzi kamene jamy, jako pošliapaná mrcina.

¹⁹Ko koe ia he mea maka mai i tou urupa, ano he peka e whakariharihangia ana, he mea whakakakahu ki te hunga i patua, i werohia ki te hoari, e haere ana ki raro ki nga kohatu o te rua; ano he tinana i takatakahia e te waewae.

²⁰Nebudeš s nimi spolu ležať v hrobe, lebo si zkazil svoju zem, svoj ľud si povraždil; nebude nikdy až na veky menované semeno zlostníkov.

²⁰E kore te tanumanga mou e huihuia ki to ratou, mou i whakangaro i tou whenua, i patu i tou iwi: e kore te uri o nga kaimahi i te kino e whai ingoa, ake ake.

²¹Pripravte jeho synom bitúnok pre neprávosť ich otcov, aby nepovstali a nezaujali dedične zeme, a naplnil by sa povrch okruhu sveta mestami,

²¹Kia tere te patu mo ana tamariki, mo te he o o ratou matua; kei kake, kei riro ano i a ratou te whenua, kei kapi te mata o te ao i o ratou pa.

²²lebo ináče povstanem proti nim, hovorí Hospodin Zástupov, a vytnem Babylonu meno i ostatok, syna i vnuka, hovorí Hospodin.

²²Ka whakatika hoki ahau ki a ratou, e ai ta Ihowa o nga mano, ka tapahia atu ano e ahau i Papurona te ingoa me te toenga, te tama me te mokopuna, e ai ta Ihowa.

²³A obrátim ho v majetok ježov a v močiare a vymetiem ho metlou vykántrenia, hovorí Hospodin Zástupov.

²³Ka meinga ano a reira e ahau hei kainga mo te matuku, hei harotoroto wai; ka purumatia ano e ahau ki te puruma o te whakangaromanga, e ai ta Ihowa o nga mano.

²⁴Hospodin Zástupov prisahal a riekol: Ba cele iste bude tak, ako som myslel, a jako som uradil, tak to bude stáť,

²⁴¶ Kua oati a Ihowa o nga mano, kua mea, Ina, u tonu taku i whakaaro ai: ko taku i whakatakoto ai, mau tonu;

²⁵to jest, že skrúšim Assúra vo svojej zemi, a na svojich vrchoch ho pošliapem, a tak uhne s nich jeho jarmo, i jeho bremeno uhne s ich pleca.

²⁵Mo te Ahiriana kia whati i ahau ki toku whenua, kia takatakahia ki runga ki oku maunga: ko reira tana ioka marere ai i runga i a ratou; a ka marere tana pikaunga i runga i o ratou pokohiwi.

²⁶To je rada, uradená o celej zemi, a to je ruka, vystretá na všetky národy.

²⁶Ko te whakaaro tenei kei te takoto mo te whenua katoa: ko te ringa ano tenei e totoro atu nei ki nga iwi katoa.

²⁷Lebo Hospodin Zástupov uzavrel v rade, nuž ktože zruší? A tá jeho vystretá ruka, ktože ju odvráti?

²⁷Kua takoto hoki i a Ihowa o nga mano, a ma wai e whakataka? kua totoro tona ringa, a ko wai hei mea kia pepeke?

²⁸Roku, ktorého zomrel kráľ Achaz, bolo vyrieknuté toto bremeno:

²⁸No te tau i mate ai a Kingi Ahata tenei poropititanga.

²⁹Neraduj sa, zem Filištínov, celá, že je polámaný prút toho, ktorý ťa šľahal! Lebo z koreňa hada vyjde bazilišek, a jeho plod bude ohnivý had lietajúci.

²⁹Kei koa, e Pirihitia katoa, ki te whatinga o te rakau a te kaiwhiu i a koe: tera hoki e puta ake he neke i roto i te pakiaka o te nakahi, a ko tona hua he nakahi e rere ana me he ahi.

³⁰A tak budú pásť prvorodení chudobných, a núdzni sa bezpečne položia so svojím stádom, ale tvoj koreň umorím hladom, a to, čo ostane z teba, pobijú.

³⁰Na ka kai nga matamua o nga ware, ka takoto nga rawakore, te ai he wehi; ka whakamatea ano e ahau tou pakiaka ki te hemokai, a ka patua ou morehu.

³¹Nože kvíľ, ó, bráno; krič, ó, mesto! Rozplynúť sa musíš, ty, celá zem Filištínov! Lebo od severa prijde dym, ani nebude toho, ktorý by sa oddelil od jeho shromaždení a nedostanovil sa.

³¹Aue, e te kuwaha; hamama, e te pa; harotu kau koe, e Pirihitia katoa: e puta mai hoki te paowa i te raki: e kore tetahi e tu ke mai i te wa i whakaritea mona.

³²A čože odpovedia poslovia národa? Že Hospodin pevne založil Sion, a že naň sa utečú utrápení jeho ľudu.

³²A he aha te kupu e whakahokia ki nga karere o te iwi? Ina ra, na Ihowa a Hiona i whakatu, a ka ai a reira hei rerenga atu mo nga mea o tana iwi i tukinotia.