¹Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov, o Júdovi a o Jeruzaleme.

¹¶ Ko te kupu i kitea e Ihaia tama a Amoho mo Hura raua ko Hiurharama.

²A stane sa v posledných dňoch, že bude pevne stáť vrch domu Hospodinovho hore na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad brehy, a pohrnú sa k nemu všetky národy.

²Na tenei ake, kei nga ra whakamutunga, ka whakapumautia te maunga i to Ihowa whare ki te tihi o nga maunga, ka whakanekehia ake ano ki runga i nga pukepuke; a ka rere nga iwi katoa ki reira.

³A pojdú mnohí ľudia a povedia: Poďte a vyjdime hore na vrch Hospodinov, do domu Boha Jakobovho, a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho stezkách! Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema.

³Ka haere hoki nga iwi maha, ka mea, Haere mai, tatou ka haere ki runga ki te maunga o Ihowa, ki te whare o te Atua o Hakopa: ka whakaakona tatou e ia ki ana ara; ka haere hoki tatou i ana huarahi; no te mea ka puta mai te ture i Hiona, me te kupu a Ihowa i Hiruharama.

⁴A bude súdiť medzi národami a bude trestať mnohých ľudí. Skujú svoje meče v motyky a svoje kopie v srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju.

⁴Ka whakarite hoki ia i nga whakawa a nga iwi, ka riria ano e ia nga iwi maha: na ka patupatua e ratou a ratou hoari hei hea parau, a ratou tao hei mea tapahi manga; e kore tetahi iwi e hapai hoari ki tetahi iwi, mutu pu ta ratou ako ki te whawhai.

⁵Dome Jakobov, poďte a choďme v svetle Hospodinovom!

⁵E te whare o Hakopa, haere mai, tena tatou ka haere i to Ihowa marama.

⁶Lebo si ta odvrhnul svoj ľud, dom Jakobov, pretože sú naplnení ohavnosťami od východu, planetária ako Filištíni a sdružujú sa s deťmi cudzozemcov.

⁶¶ Kua whakarerea nei e koe tau iwi, te whare o Hakopa, no te mea kei te ki ratou i nga tikanga mai no te rawhiti, a he tohunga maori ratou, he pera me nga Pirihitini, e papaki ringa ana hoki ratou me nga tamariki a rau o iwi.

⁷Jeho zem je naplnená striebrom a zlatom, takže nie je konca jeho pokladom; a jeho zem je naplnená koňmi, a nieto konca jeho vozom.

⁷Ki tonu hoki to ratou whenua i te hiriwa, i te koura, a kahore he mutunga o o ratou taonga: kapi tonu hoki to ratou whenua i te hoiho, a kahore he mutunga o a ratou hariata.

⁸A pritom je naplnená jeho zem modlami; klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo spravily ich vlastné prsty.

⁸Ko to ratou whenua ki tonu i te whakapakoko; e koropiko ana ratou ki te mahi a o ratou ringa, ki ta o ratou maihao i hanga ai.

⁹A preto bude zohnutý prostý človek a ponížený aj slávny muž. Neodpusti im!

⁹A e whakapikoa ana te tangata ware, e whakaititia ana te tangata nui; mo reira kaua ratou e tohungia.

¹⁰Vojdi do skaly a skry sa v prachu pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti!

¹⁰¶ E tomo ki roto ki te kamaka, e huna ki roto ki te puehu, i te wehi ki a Ihowa, i te kororia o tona nui.

¹¹Vysoké oči človeka budú snížené, a zohnutá bude vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám Hospodin toho dňa.

¹¹Ka whakaititia nga kanohi whakapehapeha o te tangata, ka whakapikoa iho ano hoki te whakakae o nga tangata, a ko Ihowa anake e whakanuia i taua ra.

¹²Lebo deň Hospodina Zástupov sa blíži na každého pyšného a vysokého i na každého povzneseného, a bude ponížený,

¹²No te mea ka tae iho he ra no Ihowa o nga mano ki te hunga whakapehapeha, ki te hunga whakakae katoa, ki te hunga katoa kua neke ake; a ka whakaititia iho:

¹³aj na všetky cedry Libanona, vysoké a povznesené, i na všetky duby Bázana,

¹³Ki nga hita katoa ano o Repanona kua tiketike, kua neke ake, ki nga oki katoa ano o Pahana;

¹⁴na všetky vysoké vrchy a na všetky povznesené brehy,

¹⁴Ki nga maunga tiketike katoa, ki nga pukepuke katoa kua purero ki runga:

¹⁵na každú vežu vysokú a na každý múr ohradený,

¹⁵Ki nga pourewa tiketike katoa, ki nga taiepa kaha katoa ano hoki,

¹⁶na všetky lode Taršíša a na všetky vzácne maľby.

¹⁶Ki nga kaipuke katoa o Tarahihi, ki nga whakaahua katoa e minaminatia ana.

¹⁷A tak bude zohnutá hrdosť človeka a snížená vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám Hospodin toho dňa.

¹⁷A e whakapikoa iho to te tangata whakapehapeha, e whakaititia iho ana ano hoki te whakakake o nga tangata, ko Ihowa anake e whakanuia i taua ra.

¹⁸A modly celkom zmiznú.

¹⁸A ka ngaro whakarere nga whakapakoko,

¹⁹A vojdú do jaskýň v skalách a do dier v prachu zeme pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane, aby mocne zatriasol zemou.

¹⁹A ka haere nga tangata ki nga ana o nga kamaka, ki nga rua o te whenua, i te wehi ki a Ihowa, i te kororia o tona nui, ina whakatika ia ki te rure kaha i te whenua.

²⁰Toho dňa odhodí človek svoje strieborné modly i svoje zlaté modly, ktorých mu narobili, aby sa klaňal krtom a netopierom.

²⁰A taua ra ka akiritia atu e te tangata ana whakapakoko hiriwa me ana whakapakoko koura i hanga e ratou hei koropikotanga mana, ki nga kiore, ki nga pekapeka;

²¹A vojde do dutín skál a do trhlín brál pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane, aby mocne zatriasol zemou.

²¹Haere ai ki nga ana o nga kohatu, ki nga kapiti o nga kamaka, i te wehi ki a Ihowa, i te kororia o tona nui, ina whakatika ia ki te rurerure i te whenua.

²²Prestaňteže čakať pomoc od človeka, ktorého dych je v jeho nozdre, lebo veď za čo má byť povážený?!

²²Kati ta koutou mea ki te tangata kei ona pongaponga nei tona manawa; kia pehea hoki te whakaaro ki a ia?