¹A Job odpovedal a riekol:

¹¶ Ano ra ko Hopa; i mea ia,

²Počujteže moju reč, a bude mi to za vaše potešenia.

²Ata whakarongo mai ki taku kupu, a hei tenei he kupu whakamarie mai ma koutou.

³Potrpte ma, aby som ja hovoril, a keď dohovorím, potom sa vysmievaj.

³Tukua ahau, a ka korero hoki ahau; a ka mutu aku korero, haere tonu ta koutou tawai.

⁴Či sa ja azda žalujem ľuďom? Alebo prečo by nemal môj duch ustávať v trpezlivosti?

⁴Ahau nei, ki te tangata koia taku amuamu? A he aha ahau te manawanui ai?

⁵Pozrite na mňa a predeste sa a položte ruku na ústa.

⁵Titiro mai ki ahau, miharo ai; kopania atu te ringa ki te mangai.

⁶Keď myslím na to, trniem zdesený, a hrôza pochytáva moje telo.

⁶Mahara kau ahau, ka wehi, mau pu te wehi o oku kikokiko.

⁷Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile?

⁷¶ He aha te hunga kino i ora ai, i koroheke ai, ae, i marohirohi ai to ratou kaha?

⁸Ich semeno stojí pevne u nich pred nimi a ich potomstvo pred ich očami.

⁸Pumau tonu o ratou uri ki to ratou taha ki to ratou aroaro, a ko a ratou whanau kei ta ratou tirohanga atu.

⁹Ich domy majú pokoj od strachu, ani nedopáda prút Boží na nich.

⁹O ratou whare kei runga i te rangimarie, kahore he wehi, kahore hoki a te Atua patu ki a ratou.

¹⁰Jeho byko skočí a nie bez oplodnenia; jeho krava sa telí a nevyvrhne.

¹⁰E kaha ana tana puru ki te ekeeke, kahore hoki e he; ka whanau tana kau, kahore hoki he whakatahe.

¹¹Vypúšťajú svoje decká jako drobné stádo, a ich deti poskakujú.

¹¹E tukua mai ana e ratou a ratou kohungahunga ano he kahui hipi, e pekepeke ana a ratou tamariki.

¹²Povyšujú svoj hlas pri bubne a pri citare a radujú sa zvuku píšťaly.

¹²He hunga hapai ratou i te timipera, i te hapa, e koa ana ki te tangi o te okana.

¹³Trávia svoje dni v dobrom a v okamihu sostupujú do hrobu.

¹³O ratou ra pau tonu i runga i te ahuareka, kitea rawatia ake kua heke ki te po.

¹⁴A hovoria silnému Bohu: Ujdi od nás! Nechceme známosti tvojich ciest.

¹⁴Koia ratou i mea ai ki te Atua, Mawehe atu i a matou; kahore hoki o matou hiahia kia matau ki ou ara.

¹⁵Čože je Všemohúci, aby sme mu slúžili? A čo nám to pomôže, keď sa mu budeme modliť?

¹⁵He aha ra te Runga Rawa e mahi ai matou ki a ia? He aha hoki te rawa ki a matou ki te inoi ki a ia?

¹⁶Ale hľa, ich dobré nie je v ich ruke, a preto je rada bezbožných ďaleko odo mňa.

¹⁶Nana, kahore he pai mo ratou i o ratou ringa ake: matara atu i ahau te whakaaro o te hunga kino.

¹⁷Koľko ráz zhasne lampa bezbožných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje bolesti vo svojom hneve?

¹⁷¶ Pehea te maha o nga matenga o te rama a te hunga kino? O nga panga mai ano hoki o to ratou aitua ki a ratou? O te tuwhanga mai a te Atua i nga mamae i a ia e riri ana?

¹⁸Kedy bývajú ako slama pred vetrom a jako plevy, ktoré ukradne víchor?

¹⁸E rite ai ratou ki te kakau witi i mua i te hau, ki te papapa e kahakina atu ana e te paroro?

¹⁹Že vraj Bôh odkladá jeho synom jeho neprávosť? Nech odplatí jemu, aby vedel!

¹⁹E mea ana koutou, E rongoatia ana e te Atua tona kino hei mea mo ana tamariki. Mana e utu tera ki a ia tonu, kia mohio ai ia.

²⁰Nech vidia jeho oči jeho nešťastie, a nech sa napije z prchlivosti Všemohúceho!

²⁰Tukua kia kite ona ake kanohi i tona hunanga, a tukua ia kia inu i te riri o te Kaha Rawa.

²¹Lebo čo mu je, bezbožnému, po jeho dome po ňom, keď je urezaný počet jeho mesiacov?!

²¹He aha hoki tana manako ki tona whare i muri i a ia? ka poroa hoki ona marama i waenga?

²²Či bude niekto učiť známosti silného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných?

²²E whakaako ianei tetahi i te Atua ki te matauranga? Ko te kaiwhakawa hoki ia mo te hunga whakakake.

²³Jeden zomiera v plnom svojom blahobyte, cele bezpečný a pokojný;

²³Tenei tangata, mate iho ia, pakari rawa ano hoki ona kaha, ata takoto ana ana mea katoa, kahore hoki he raruraru.

²⁴jeho žochtáre sú plné mlieka, a špik jeho kostí je zvlažovaný,

²⁴Ki tonu ona u i te waiu, a e makuku ana ona wheua i te hinu.

²⁵kým iný zomiera s roztrpčenou dušou a nejedol v živote dobrého.

²⁵Mate iho hoki tera tangata, kawa tonu tona wairua, kahore hoki he pai hei kai mana.

²⁶No, spolu ľahnú do prachu, a červy ich pokryjú.

²⁶Ka takoto ngatahi raua ki te puehu, a ko te iro hei hipoki mo raua.

²⁷Hľa, znám vaše myšlienky a vaše úmysly použiť proti mne násilie.

²⁷¶ Nana, e mohio ana ahau ki o koutou whakaaro, ki ta koutou ngarahu nanakia ano hoki moku.

²⁸Lebo hovoríte: Kde je dom kniežaťa? A kde je stán príbytkov bezbožných?

²⁸E ki ana hoki koutou, Kei hea te whare o te rangatira? Kei hea hoki te teneti i noho ai te hunga kino?

²⁹Či ste sa nepýtali tých, ktorí idú pomimo cestou? A či ich pokynov neznáte?

²⁹Kahore ianei koutou i ui ki te hunga e haere atu ana i te ara? Kahore ranei koutou i mohio ki a ratou tohu?

³⁰Že totiž zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, že bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu?

³⁰Kei te rongoa nei hoki te tangata kono mo te ra o te whakangaro; ka whakaputaina ratou i te ra o te riri.

³¹Kto mu oznámi jeho cestu do jeho tvári? Alebo keď on niečo spácha, kto mu odplatí?

³¹Ko wai e whakaatu i tona ara ki tona aroaro? Ko wai hoki hei hoatu i te utu mo tana mahi ki a ia?

³²A on bude doprevadený k hrobom, a ešte i po smrti bude bdieť nad rovom.

³²Heoi ka kawea ia ki te urupa; kei te puranga he wahi mona.

³³Budú mu sladnúť hrudy údolia, a za ním potiahne každý človek, a tým pred ním neni počtu.

³³Ka reka ki a ia nga pokuru o te awaawa, ka whai mai ano hoki nga tangata katoa i a ia; e kore nei hoki e taea te tatau te hunga i mua i a ia.

³⁴A jako ma tedy potešíte márnosťou, keď vo vašich odpovediach zostáva iba faloš?

³⁴He pehea ra ta koutou whakamarie tinihanga i ahau, e toe na hoki te he i roto i a koutou kupu e whakahoki mai na?