¹A mužovia Izraelovi sa boli zaprisahali v Micpe a povedali: Nikto z nás nedá Benjaminovi svojej dcéry za ženu.

¹¶ Na kua puaki noa ake to oati a nga tangata o Iharaira i Mihipa, i mea ratou, Kaua tetahi tangata o tatou e hoatu i tana tamahine hei wahine ma Pineamine.

²Potom prišiel ľud do Bét-ela a sedeli tam až do večera pred Bohom a pozdvihnúc svoj hlas plakali veľkým plačom.

²Na ka haere te iwi ki Peteere, a noho ana i reira i te aroaro o te Atua a ahiahi noa; na rahi noa atu o ratou reo, he nui te tangi.

³A povedali: Prečo, ó, Hospodine, Bože Izraelov, stalo sa toto v Izraelovi, aby sa dnes postrádalo jedno pokolenie z Izraela?!

³I mea hoki ratou, Na te aha, e Ihowa, e te Atua o Iharaira, i puta ake ai tenei i roto i a Iharaira; i ngaro ai tetahi iwi i tenei ra i roto i a Iharaira?

⁴A stalo sa nasledujúceho dňa, že ľudia vstali skoro ráno a postavili tam oltár a obetovali zápalné obeti aj pokojné obeti.

⁴Na i te ata ka maranga wawe te iwi, a hanga ana he aata e ratou, a whakaekea ana he tahunga tinana, he whakahere mo te pai.

⁵A synovia Izraelovi povedali: Kto je zo všetkých pokolení Izraelových, kto by asi nebol prišiel hore do shromaždenia k Hospodinovi? Lebo sa boli veľmi zaprisahali vzhľadom na toho, kto by neprišiel hore k Hospodinovi do Micpy, povediac: Zomrie bez milosti.

⁵Na ka mea nga tama a Iharaira, Ko wai o nga iwi katoa o Iharaira kahore i tae mai i roto i te whakaminenga ki a Ihowa? Kua takoto hoki he oati nui mo te tangata e kore e haere ki a Ihowa ki Mihipa: i mea ratou, Ka whakamatea rawatia.

⁶A synovia Izraelovi boli pohnutí ľútosťou k Benjaminovi svojmu bratovi, a povedali: Dnes bolo odťaté jedno pokolenie od Izraela!

⁶A koingo tonu nga tama a Iharaira ki to ratou teina, ki a Pineamine; i mea, Kua hautopea atu tetahi iwi i tenei ra i roto i a Iharaira.

⁷Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí pozostali, aby sa im dostaly ženy, keď sme my prisahali na Hospodina, že im nedáme zo svojich dcér za ženy?

⁷Me aha tatou ki etahi wahine ma nga mea o ratou i mahue; kua oatitia hoki a Ihowa e tatau e kore a tatou tamahine e hoatu hei wahine ma ratou?

⁸Preto vraveli: Kto asi z pokolení Izraelových by nebol prišiel k Hospodinovi hore do Micpy? A hľa, ukázalo sa, že z Jabeš-gileáda nebol nikto prišiel do tábora, do shromaždenia.

⁸Na ka mea ano ratou, Ko tehea o nga iwi o Iharaira kahore nei i tae mai ki a Ihowa ki Mihipa? Na kahore tetahi tangata o Iapehe Kireara i haere ki te puni ki te whakaminenga.

⁹A keď prehliadli ľud, zistilo sa, že hľa, nebolo tam nikoho z obyvateľov Jabeš-gileáda.

⁹I taua hoki te iwi, a kahore tetahi tangata i reira o nga tangata o Iapehe Kireara.

¹⁰Vtedy ta vyslali, celá obec, dvanásť tisíc mužov z tých, ktorí boli najsilnejší, a prikázali im povediac: Iďte a pobite obyvateľov Jabeš-gileáda ostrím meča i ženy i deti.

¹⁰Na ka tono te huihui i etahi tangata ki reira, kotahi tekau ma rua mano, he hunga toa, a ka whakahau i a ratou, ka mea, Tikina patua nga tangata o Iapehe Kireara ki te mata o te hoari, me nga wahine me nga tamariki.

¹¹A toto je to, čo urobíte: Každého, kto je mužského pohlavia, i každú ženu, ktorá poznala ložu s mužským pohlavím zabijete jako zarieknutých na smrť.

¹¹A ko tenei ta koutou e mea ai, Ko nga tane katoa, me nga wahine katoa i takoto ki te tane, me huna.

¹²A našli z obyvateľov Jabeš-gileáda štyristo dievčat panien, ktoré neboly poznaly muža čo do lože s mužským pohlavím, a doviedli ich do tábora do Síla, ktoré je v zemi Kanaáne.

¹²A e wha rau nga kotiro i mau i a ratou i roto i nga tangata o Iapehe Kireara, he wahine kahore ano i mohio noa, ara i takoto ki te tane: na kawea ana e ratou ki te puni ki Hiro, ki tera i te whenua o Kanaana.

¹³A celá obec poslali posolstvo a hovorili synom Benjaminovým, ktorí boli v skale Rimmone, a vyhlásili im pokoj.

¹³Katahi ka unga tangata te huihui katoa hei korero ki nga tama a Pineamine i te kamaka i Rimono, hei karanga ki a ratou, Kua mau te rongo.

¹⁴A Benjamin sa navrátil toho času do svojho dedičstva, a dali im ženy, tie, ktoré zachovali živé zo žien Jabeš-gileáda, ale nepostačily im tak.

¹⁴Na ka hoki a Pineamine i taua wa; a ka hoatu ki a ratou nga wahine i whakaorangia e ratou i roto i nga wahine o Iapehe Kireara; otiia kihai ano i rato.

¹⁵A ľudu bolo ľúto Benjamina, pretože Hospodin učinil trhlinu v pokoleniach Izraelových.

¹⁵Na koingo tonu te iwi ki a Pineamine, no te mea kua wahia e Ihowa nga iwi o Iharaira.

¹⁶Vtedy povedali starší obce: Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí ešte pozostali, aby sa im tiež dostaly ženy? Lebo sú vyhubené ženy z Benjamina.

¹⁶¶ Na ka mea nga kaumatua o te huihui, Me aha tatou ki etahi wahine ma nga mea i mahue, kua huna nei hoki nga wahine a Pineamine?

¹⁷A povedali: Dedičstvo uniklých treba zase dať Benjaminovi, aby nebolo vyhladené pokolenie z Izraela.

¹⁷I mea ano ratou, Kia whai kainga tupu nga morehu o Pineamine, kei moti rawa tetahi iwi i roto i a Iharaira.

¹⁸Ale my im nemôžeme dať ženy zo svojich dcér. Pretože boli prisahali synovia Izraelovi a povedali: Zlorečený, kto by dal ženu Benjaminovi.

¹⁸Otiia e kore e taea te hoatu e tatou a tatou tamahine hei wahine ma ratou; no te mea kua oati nga tama a Iharaira, kua mea, Kia kanga te tangata e hoatu ana i te wahine ki a Pineamine.

¹⁹Nuž povedali: Hľa, slávnosť Hospodinova býva v Síle z roka na rok, v Síle, ktoré je od severnej strany Bét-ela, na východ slnka, na ceste, ktorá ide z Bét-ela hore do Sichema a od južnej strany Lebony.

¹⁹Na ka mea ratou, Nana, he hakari tera ki a Ihowa i Hiro, i tenei tau, i tenei tau, i te taha ki te raki o Peteere, i te taha ki te rawhiti o te huarahi e tika atu ana i Peteere ki Hekeme, i te tonga o Repona.

²⁰Prikázali tedy synom Benjaminovým a povedali: Iďte a úklaďte skryjúc sa vo viniciach.

²⁰Na ka whakahau atu ratou ki nga tama a Pineamine, ka mea, Haere ki nga mara waina whanga ai;

²¹A pozorujte, a hľa, ak vyjdú dcéry Síla tancovať v kolotanci, vyjdete z viníc a uchvatnete si každý svoju ženu zo dcér Síla a odídete do zeme Benjaminovej.

²¹A e kite koutou, na, kua puta nga tamahine o Hiro ki te kanikani, na ka haere atu koutou i nga mara waina, ka hopu i tana wahine, i tana wahine, i roto i nga tamahine o Hiro, a ka haere ki te whenua o Pineamine.

²²A bude, keď prijdú ich otcovia alebo ich bratia pravotiť sa s nami, povieme im: Zľutujte sa nám nad nimi, lebo sme nevzali každému z nich jeho ženy vo vojne. Lebo veď vy ste im ich nedali, aby ste sa boli teraz previnili.

²²A ka tae mai o ratou matua, o ratou tungane ranei, ki a matou whakawa ai, ko reira matou mea ai ki a ratou, Kia atawhai ki a matou, ara ki a ratou: kihai hoki i riro i a matou he wahine ma tenei, ma tenei, o ratou i te mea e whawhai ana: ehara a no i te mea na koutou i hoatu i tenei wa, e he ai koutou.

²³A synovia Benjaminovi urobili tak a odniesli si ženy podľa svojho počtu zpomedzi tancujúcich, ktoré uchytili, a odíduc navrátili sa k svojmu dedičstvu a vystaviac mestá bývali v nich.

²³Na pera ana nga tama a Pineamine, a tangohia ana e ratou etahi wahine i roto i te hunga i kanikani ra; rite tonu ki a ratou te tokomaha, he mea hopu na ratou: a haere ana, noho ana ki to ratou kainga tupu; kei te hanga i o ratou pa, nohoia iho e ratou.

²⁴A synovia Izraelovi odišli toho času odtiaľ, každý do svojho pokolenia a ku svojej čeľadi a tedy vyšli odtiaľ a odišli každý do svojho dedičstva.

²⁴Na ka turia atu i reira i taua wa e nga tama a Iharaira ki tona iwi, ki tona iwi, ki tona hapu, ki tona hapu; na haere ana ratou i reira ki tona kainga, ki tona kainga.

²⁵V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi; každý robil to, čo bolo správne v jeho očiach.

²⁵I aua ra kahore o Iharaira kingi, ko ta ratou i mea ai ko nga mea i tika ki te titiro a tenei, a tenei.