¹A stalo sa v mesiaci nísane dvadsiateho roku kráľa Artaxerxa, keď bolo víno pred ním, že som vzal víno a podal som kráľovi. A nebýval som smutný pred ním.

¹¶ Heoi i te marama Nihana i te rua tekau o nga tau o Kingi Arataherehe, i te mea he waina i tona aroaro, ka hapainga ake e ahau te waina, hoatu ana ki te kingi. Kahore hoki ahau i pouri i mua atu i tona aroaro.

²Preto mi povedal kráľ: Prečo je smutná tvoja tvár, keď nie si nemocný? To nie je iné ako zármutok srdca. A bál som sa náramne.

²Na ka mea te kingi ki ahau, He aha tou kanohi i pouri ai; kahore nei hoki ou mate? ehara tenei i te mea ke atu i te pouri o te ngakau. Na nui atu toku wehi.

³Vtedy som povedal kráľovi: Nech žije kráľ na veky! Jako by nebola smutná moja tvár, keď je mesto, domovina hrobov mojich otcov, spustošené, a keď sú jeho brány strávené ohňom.

³Ano ra ko ahau ki te kingi, Kia ora tonu te kingi: he aha toku mata i kore ai e pouri, i te mea kua ururuatia te pa, te whare o nga tanumanga o oku matua, a kua pau ona keti i te ahi?

⁴Na to mi povedal kráľ: O čože tedy žiadaš? A ja som sa medzi tým modlil Bohu nebies.

⁴Ano ra ko te kingi ki ahau, He aha te mea ka tonoa nei e koe? Heoi ko taku inoinga ki te Atua o te rangi.

⁵A povedal som kráľovi: Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, a jestli sa ti ľúbi tvoj služobník, prosím, žeby si ma poslal do Judska, do mesta hrobov mojich otcov, aby som ho zase vystavil.

⁵Na ka ki atu ahau ki te kingi, Ki te pai te kingi, ki te mea hoki e paingia ana tau pononga i tou aroaro, kia unga ahau e koe ki Hura, ki te pa o nga tanumanga o oku matua, kia hanga ai e ahau.

⁶A kráľ mi povedal (a kráľovná sedela vedľa neho): Dokedy potrvá tvoja cesta, a kedy sa navrátiš? A ľúbilo sa to kráľovi, a poslal ma a udal som mu istý čas.

⁶Na ka mea te kingi ki ahau, i tona taha ano hoki te kuini e noho ana, Kia pehea te roa ou ka haere nei; a hei a hea koe hoki mai ai? Na kua pai ki te kingi kia unga ahau: a whakaritea ana e ahau he wa ki a ia.

⁷Potom som povedal kráľovi: Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech mi dajú listy na vojvodov za riekou, aby mi dali prejsť, dokiaľ neprijdem do Judska,

⁷I mea ano ahau ki te kingi, Ki te pai te kingi, me homai he pukapuka ki ahau ki nga kawana i tawahi o te awa, kia tukua ahau e ratou kia puta atu a tae noa ki Hura;

⁸jako aj list na Azafa, dozorcu kráľovho lesa, aby mi dal drevo pokryť hradami brány hradu, ktorý patrí domu Božiemu, a pre múry mesta a pre dom, do ktorého vojdem. A kráľ mi dal všetko podľa toho, jako bola dobrá ruka môjho Boha nado mnou.

⁸He pukapuka ano hoki ki a Ahapa, kaitiaki o te ngahere a te kingi, kia homai e ia etahi rakau ki ahau hei hanga mo nga kurupae o nga keti o te nohoanga rangatira i te whare, mo te taiepa hoki o te pa, mo te whare hoki e haere atu ai ahau. Na ka h omai e te kingi ki ahau: i rite tonu ki ta te ringa pai o toku Atua i runga i ahau.

⁹A tak som prišiel k vojvodom za riekou a oddal som im listy kráľove. A kráľ poslal so mnou i veliteľov vojska i jazdcov.

⁹¶ Katahi ka haere ahau ki nga kawana i tera taha o te awa; hoatu ana e ahau nga pukapuka, a te kingi ki a ratou. I unga ano e te kingi etahi rangatira hoia, me etahi hoia eke hoiho hei hoa moku.

¹⁰A keď to počul Sanballat Choronský a Tobiáš, ammonský sluha, náramne sa im to neľúbilo, že prišiel človek hľadať dobré synov Izraelových.

¹⁰A, no te rongonga o Hanaparata Horoni raua ko te pononga, ko Topia Amoni, nui rawa te kino i kino ai ki a raua; no te mea kua tae he tangata hei rapu i te pai mo nga tama a Iharaira.

¹¹A keď som prišiel do Jeruzalema, pobudol som tam tri dni.

¹¹Heoi kua tae ahau ki Hiruharama, a e toru oku ra ki reira.

¹²Potom som vstal vnoci ja a niekoľko málo mužov so mnou a neoznámil som nikomu, čo dal môj Bôh do môjho srdca, aby som vykonal pre Jeruzalem, a nemal som so sebou hoväda krome hoväda, na ktorom som jazdil.

¹²Na ka maranga ahau i te po, matou ko etahi tangata torutoru hei hoa moku: kihai hoki i korerotia e ahau ki tetahi ta toku Atua i homai ai ki toku ngakau kia meatia ki Hiruharama: kahore hoki oku kararehe; heoi ano ko te kararehe i eke ai ahau.

¹³A vyšiel som bránou Údolia vnoci, a to von proti Dračej studni a ku Hnojnej bráne a obhliadal som múry Jeruzalema, ktoré boly miestami sborené, a jeho brány boly strávené ohňom.

¹³I haere ano ahau i te po i te kuwaha o te raorao, ki te ritenga o te puna tarakona, ki te kuwaha paru ano hoki, a tirotirohia iho e ahau nga taiepa o Hiruharama kua pakaru nei me ona keti kua pau nei i te ahi.

¹⁴A prešiel som k Studničnej bráne a k rybníku kráľovmu; ale tam nebolo miesta pre hovädo, aby bolo prešlo podo mnou.

¹⁴Katahi ahau ka haere ki te kuwaha o te puna, ki te poka wai ano a te kingi; heoi kahore he wahi e haere atu ai te kararehe e waha ana i ahau.

¹⁵A tak som išiel hore dolinou potoka vnoci a obhliadal som múr. Potom som sa vrátil a vošiel som bránou Údolia a tak som sa navrátil.

¹⁵Na piki ana ahau i te awaawa i te po, tirotirohia ana e ahau te taiepa. Na tahuri ana ahau, tomo ana na te kuwaha o te raorao, hoki ana.

¹⁶Ale pohlavári od správy nevedeli, kde som chodil alebo čo som robil, ani som toho dovtedy nebol oznámil ani Židom ani kňazom ani popredným ani pohlavárom ani ostatku tých, ktorí konali prácu.

¹⁶Heoi kihai nga rangatira i mohio e haere ana ranei ahau ki hea, he aha ranei taku e mea nei; kahore ano kia korerotia noatia e ahau ki nga Hurai, ki nga tohunga, ki nga tino tangata, ki nga rangatira, ki tera atu hunga ranei i mahi nei i nga mah i.

¹⁷A tak som im povedal: Vy vidíte to zlé, v ktorom sme, že Jeruzalem je spustošený, a že jeho brány sú zničené ohňom. Poďte a vystavme múr Jeruzalema a nebuďme ďalej potupou.

¹⁷Katahi ka mea ahau ki a ratou, Ka kite koutou i te nui o to tatou aitua, ko Hiruharama kua ururuatia, ko ona keti kua wera i te ahi. Haere mai, tatou ka hanga i te taiepa o Hiruharama; kei waiho tonu tatou hei tawainga.

¹⁸A keď som im oznámil o dobrej ruke svojho Boha, ktorá bola nado mnou, a k tomu aj slová kráľove, ktoré mi povedal, riekli: Vstaneme a vystavíme! A tak posilnili svoje ruky na dobré.

¹⁸Na ka korerotia e ahau ki a ratou te ringa o toku Atua i pai nei ki runga i ahau, me nga kupu a te kingi i korerotia ki ahau. Na ka mea ratou, Tatou ka whakatika, ka hanga. Heoi kei te whakakaha ratou i o ratou ringa mo tenei mahi pai.

¹⁹A keď to počul Sanballat Choronský a Tobiáš, ammonský sluha, a Gešem Arabský, posmievali sa nám, pohŕdali nami a vraveli: Čože je to jaká vec, ktorú to tu robíte? Či sa azda chcete sprotiviť kráľovi?

¹⁹I te rongonga ia o Hanaparata Horoni, ratou ko te pononga, ko Topia Amoni, ko Keheme Arapi, ka whakahi mai ratou ki a matou, ka whakahawea ki a matou, ka mea, He aha tenei mea ka meatia nei e koutou? ka whakakeke ranei koutou ki te kingi?

²⁰A ja som im odpovedal a riekol som im: Bôh nebies je to, ktorý nám dá, aby sa nám to podarilo, a my, jeho služobníci, vstaneme a vystavíme. Ale vy nemáte dielu ani práva ani pamiatky v Jeruzaleme.

²⁰Katahi ka whakahoki ahau ki a ratou, ka mea ki a ratou, Ko te Atua o te rangi, mana e tika ai ta matou. Na ka whakatika matou, ana tangata, ka hanga. Ko koutou ia, kahore he wahi, he tikanga, he maharatanga ranei, i Hiruharama.