¹Potom sa rušal ľud z Chaceróta, a rozložili sa táborom na púšti Fárane.

¹¶ I korero ano a Ihowa ki a Mohi, i mea,

²A Hospodin riekol Mojžišovi a riekol:

²Me unga e koe etahi tangata hei tutei mo te whenua o Kanaana, mo tera e hoatu nei e ahau ki nga tama a Iharaira: kia kotahi o tenei iwi, o tenei iwi o o ratou matua e tonoa e koutou, hei te rangatira anake.

³Vyšli si mužov, aby prezkúmali Kanaánsku zem, ktorú ja dám synom Izraelovým. Vyšlete po jednom mužovi zo všetkých pokolení, jedného muža na pokolenie jeho otcov. Každý knieža medzi nimi.

³Na ka unga a Mohi i ratou i te koraha o Parana, ka pera me ta Ihowa i ki ai; he upoko katoa enei tangata no nga tama a Iharaira.

⁴A tak ich vyslal Mojžiš z púšte Fárana na rozkaz Hospodinov. Všetko to boli vybraní mužovia, hlavy synov Izraelových.

⁴Ko o ratou ingoa enei; no te iwi o Reupena, ko Hamua tama a Takuru.

⁵Toto boly ich mená: za pokolenie Rúbenovo Šammua, syn Zakkúrov,

⁵No te iwi o Himiona, ko Hapata tama a Hori.

⁶za pokolenie Simeonovo Šáfat, syn Chóriho,

⁶No te iwi o Hura, ko Karepe tama a Iepune.

⁷za pokolenie Júdovo Kálef, syn Jefunneho,

⁷No te iwi o Ikara, ko Ikara tama a Hohepa.

⁸za pokolenie Izachárovo Jigal, syn Jozefov,

⁸No te iwi o Eparaima, ko Hohea tama a Nunu.

⁹za pokolenie Efraimovo Hozeáš, syn Núnov,

⁹No te iwi o Pineamine, ko Parati tama a Rapu.

¹⁰za pokolenie Benjaminovo Palti, syn Rafú-va,

¹⁰No te iwi o Hepurona, ko Kariere tama a Hori.

¹¹za pokolenie Zabulonovo Gaddiel, syn Sódiho,

¹¹No te iwi o Hohepa, ara no te iwi o Manahi, ko Kari tama a Huhi.

¹²za pokolenie Jozefovo, a to za pokolenie Manassesovo Gaddi, syn Súsiho,

¹²No te iwi o Rana, ko Amiere tama a Kemari.

¹³za pokolenie Dánovo Ammiel, syn Gemalliho,

¹³No te iwi o Ahera, ko Heturu tama a Mikaere.

¹⁴za pokolenie Aserovo Setúr, syn Michaelov,

¹⁴No te iwi o Napatari, ko Nahapi tama a Wopohi.

¹⁵za pokolenie Naftaliho Nachbi, syn Váfesiho,

¹⁵No te iwi o Kara, ko Keuere tama a Maki.

¹⁶za pokolenie Gádovo Geuel, syn Máchiho.

¹⁶Ko nga ingoa enei o nga tangata i unga nei e Mohi hei tutei mo te whenua. A huaina iho e Mohi a Hohea tama a Nunu ko Hohua.

¹⁷To sú mená mužov, ktorých vyslal Mojžiš, aby prezkúmali zem. A Mojžiš nazval Hozeáša, syna Núnovho, Jozuom.

¹⁷Na ka unga ratou e Mohi hei tutei mo te whenua o Kanaana, ka mea ia ki a ratou, Haere atu ki runga na konei, na te tonga, ka kake ki te maunga:

¹⁸A tak ich poslal Mojžiš, aby prezkúmali Kanaánsku zem, a riekol im: Iďte hore tadeto južným krajom a tak vyjdete na vrchy

¹⁸Ka titiro ai i te whenua, he aha ranei; i te iwi ano hoki e noho ana i reira, he kaha ranei, he kahakore ranei, he tokoouou ranei, he tokomaha ranei;

¹⁹a uvidíte zem, aká je, i ľud, ktorý býva na nej, či je silný a či chabý, či ho je málo a či mnoho,

¹⁹He pehea te whenua e nohoia ana e ratou, he pai ranei, he kino ranei; he pehea hoki nga pa e nohoia ana e ratou, he teneti ranei, he mea taiepa ranei;

²⁰a jaká je to zem, v ktorej býva, či je dobrá a či zlá, a jaké sú to mestá, v ktorých býva, či v táboroch stánov a či v zavrených mestách opevnených,

²⁰He pehea hoki te whenua, he momona ranei, he kikokore ranei, he rakau ranei to reira, kahore ranei. Kia maia hoki, maua mai ano etahi o nga hua o te whenua. Na, ko taua wa ko te wa o nga karepe matamua.

²¹a jaká je to zem, či je úrodná a či neúrodná, či sú v nej stromy či nie sú. A vzmužte sa a vezmite a doneste z ovocia zeme. A bolo to v čas, keď už boly dozrely prvé hrozná.

²¹¶ Na ko to ratou haerenga ki runga, tuteia ana e ratou te whenua i te koraha o Hini, a tae noa ki Rehopo, ki te haerenga atu ki Hamata.

²²A tak odišli hore a prezkúmali zem od púšte Tsína až po Rechób, kade sa ide do Hamatu.

²²A i haere ratou na te tonga, ka tae ki Heperona; a i reira a Ahimana, a Hehai, a Taramai, nga tama a Anaka. Na ko Heperona, ko tona hanganga, e whitu nga tau i mua i to Toana i Ihipa.

²³Išli hore južným krajom a prišli až do Hebrona, kde boli Achimán, Šéšaj a Talmaj, deti Enákove. A Hebron bol vystavený sedem rokov pred Coanom v Egypte.

²³A ka tae iho ratou ki te awaawa ki Ehekora, ka tapahia i reira he manga karepe, kotahi te tautau, ka amohia e te tokorua i runga i te tokotoko; i mauria mai ano etahi pamekaranete, me etahi piki.

²⁴A prišli po dolinu potoka Eškola a odrezali ztade letorast s jedným strapcom hrozna, a niesli ho dvaja na drúku, a vzali aj z granátových jabĺk a z fíkov.

²⁴A huaina iho taua wahi ko te raorao o Ehekora, no te tautau karepe i tapahia e nga tama a Iharaira i reira.

²⁵To miesto nazvali potom dolinou potoka Eškola, pre strapec, ktorý ztade odrezali synovia Izraelovi.

²⁵No te paunga o nga ra e wha tekau ka hoki mai ratou i te tutei i te whenua.

²⁶A navrátili sa z prezkúmania zeme po štyridsiatich dňoch.

²⁶¶ Na haere ana, a ka tae ki a Mohi ratou ko Arona, ko te whakaminenga katoa o nga tama a Iharaira, ki te koraha o Parana, ki Karehe; ki te whakahoki i te korero ki a ratou ko te whakaminenga katoa, a whakakitea ana e ratou nga hua o te whenua ki a ratou.

²⁷A išli a prišli k Mojžišovi a k Áronovi a k celej obci synov Izraelových na púšť Fáran, do Kádeša, a doniesli im zprávu i celej obci a ukázali im ovocie zeme.

²⁷A ka korero ki a ia, ka mea, I tae matou ki te whenua i unga nei matou e koe, na he pono e rerengia ana e te waiu, e te honi; ko ona hua tenei.

²⁸Rozprávali mu a riekli: Prišli sme do zeme, do ktorej si nás poslal, ktorá aj naozaj oplýva mliekom a medom, a toto je jej ovocie.

²⁸Otiia he kaha te iwi e noho ana i taua whenua, he mea taiepa hoki nga pa, he nunui rawa: i kite ano matou i nga tama a Anaka ki reira.

²⁹Len že je to silný ľud, ktorý býva v zemi, a mestá sú opevnené, veľmi veľké, a videli sme tam aj deti Enákove.

²⁹E noho ana nga Amareki i te whenua ki te tonga: ko nga Hiti, ko nga Iepuhi, ko nga Amori, e noho ana i nga maunga: kei te taha o te moana nga Kanaani e noho ana, kei te taha ano o Horano.

³⁰Amalech býva v zemi na juhu; Hetej, Jebuzej a Amorej býva na vrchoch, a Kananej býva pri mori a popri Jordáne.

³⁰Na ka whakamarietia te iwi e Karepe i te aroaro o Mohi, a ka mea ia, Kia hohoro ta tatou haere ki te tango i reira; e taea hoki e tatou.

³¹A Kálef tíšil ľud, ktorý sa búril proti Mojžišovi, a vravel: Áno, len poďme hore a zaujmeme ju dedične, lebo sa jej istotne zmocníme.

³¹Ko nga tangata ia i haere tahi me ia ki runga, i mea, E kore e ahei i a tatou te haere ki runga, ki taua iwi; he kaha ake hoki ratou i a tatou.

³²Ale mužovia, ktorí boli odišli s ním ta hore, vraveli: Nebudeme môcť ísť hore proti tomu ľudu, lebo je silnejší ako my.

³²Na ka kawea e ratou he korero kino mo te whenua i tuteia e ratou ki nga tama a Iharaira, i mea ratou, Ko taua whenua i haerea ra e matou, i tuteia, he whenua e ngau ana i ona tangata; he tangata nunui rawa hoki te hunga katoa i kitea e matou ki reira.

³³A pustili zlú povesť o zemi, ktorú prezkúmali, medzi synov Izraelových povediac: Zem, ktorou sme prešli nato, aby sme ju prezkúmali, je zem, ktorá žerie svojich obyvateľov. A všetok ľud, ktorý sme videli v nej, sú mužovia vysokej postavy.

³³He nunui rawa hoki nga tangata i kitea e matou ki reira, he tama na Anaka, he uri no nga tangata roroa: a ki ta matou titiro, me he mawhitiwhiti matou: he pera ano matou ki ta ratou titiro.

³⁴Videli sme tam aj obrov, synov Enákových, ktorí sú z obrov, takže sa nám videlo, že sme proti nim ako kobylky, a takými sme sa aj my im videli.