¹Slová Lemuela, kráľa, v Massa, ktorým ho vyučovala jeho matka.

¹¶ Ko nga kupu a Kingi Remuera; ko te poropititanga i whakaakona ai ia e tona whaea.

²Čo, môj synu, a čo synu môjho lona, a čo, synu mojich sľubov?

²He aha, e taku tama? He aha, e te tama a toku kopu? A he aha, e te tama a aku kupu taurangi?

³Nedaj svojej sily ženám ani svojich ciest tým, ktoré privodia kráľov na zkazu.

³Kaua e hoatu tou kaha ki nga wahine, ou ara hoki ki te mea whakangaro o nga kingi.

⁴Nepatrí kráľom, Lemuelu, nepatrí kráľom piť víno ani pýtať sa: Kde je opojný nápoj? kniežatám.

⁴Ehara ma nga kingi, e Remuera, ehara ma nga kingi te inu waina; ehara hoki ma nga rangatira te mea, Kei hea he wai kaha?

⁵Aby sa nenapil a nezabudol na to, čo je ustanovené, a nezmenil práva niktorého zo synov utrápených.

⁵Kei inu ratou, a ka wareware ki te ture, a ka whakapeau ke i te whakawa o te tangata e tukinotia ana.

⁶Dajte opojný nápoj hynúcemu a víno tým, ktorí majú horkosť v duši.

⁶Hoatu he wai kaha ma te tangata e tata ana te marere, he waina hoki ki nga wairua pouri:

⁷Nech sa napije a zabudne na svoju chudobu a nespomenie viacej na svoje trápenie.

⁷Tukua ia kia inu, kia wareware ai ki tona rawakore, a kore ake he mahara ki ona mate.

⁸Otvor svoje ústa za nemého, k pravote všetkých synov, ktorí idú na mizinu.

⁸Kia puaki tou mangai mo te wahangu, i te whakawakanga o te hunga katoa kua waiho mo te mate.

⁹Otvor svoje ústa a súď spravedlivo a rozrieš pravotu chudobného a biedneho.

⁹Kia puaki tou mangai, whakaritea te whakawa i runga i te tika, tohea te tohe a te ware, a te rawakore.

¹⁰Kto najde statočnú ženu chrabrú? Lebo jej cena je ďaleko nad perly.

¹⁰¶ Ko wai e kite i te wahine e u ana tona pai? Ko tona utu hoki kei runga noa atu i to nga rupi.

¹¹Srdce jej muža jej dôveruje, a koristi nie je tam nedostatku.

¹¹Ka whakapono te ngakau o tana tane ki a ia, a kahore ona hapanga i te taonga.

¹²Robí mu dobré a nie zlé po všetky dni svojho života.

¹²He pai tana e mea ai ki a ia, kahore hoki he kino, i nga ra katoa e ora ai ia.

¹³Hľadá vlnu a ľan a pracuje so záľubou svojimi rukami.

¹³E kimi ana ia i te huruhuru hipi, i te muka, a ka ngakau nui te mahi a ona ringa.

¹⁴Je ako kupecká loď, z ďaleka dováža svoj chlieb.

¹⁴Ko tona rite kei nga kaipuke o nga kaihokohoko; e mauria mai ana e ia tana kai i tawhiti.

¹⁵Vstáva ešte za noci a dáva pokrm svojej čeľadi a to, čo patrí, svojim dievkam.

¹⁵E maranga ana hoki ia i te mea e po tonu ana, a hoatu ana e ia he kai ma tona whare, he mahi hoki e rite ana ma ana kotiro.

¹⁶Pomýšľa na pole a berie ho a z plodov svojich rúk sadí vinicu.

¹⁶E whakaaroaro ana ia ki tetahi mara, a ka hokona e ia: whakatokia ana e ia he mara waina, he hua na ona ringa.

¹⁷Prepasuje silou svoje bedrá a posilňuje svoje ramená.

¹⁷E whitiki ana ia i tona hope ki te kaha, e mea ana i ona takakau kia pakari.

¹⁸Zakúša, že je dobrý jej zárobok, ani vnoci nehasne jej svieca.

¹⁸Ka kite ia he pai tana i hokohoko ai: e kore tana rama e mate i te po.

¹⁹Svojimi rukami sahá po praslici a svojimi prsty drží vreteno.

¹⁹Ka totoro atu ona ringa ki te mea takai miro, ka pupuri ona ringa ki te pou muka.

²⁰Svoju ruku otvára chudobnému a svoje ruky vystiera k biednemu.

²⁰Ka wherahia tona ringa ki te ware; ae ra, ka totoro atu ona ringa ki te rawakore.

²¹Nebojí sa za svoju čeľaď snehu, lebo všetka jej čeľaď je zaodiata v purpure, dvakrát farbenom.

²¹E kore ia e wehi i te hukarere mo tona whare; no te mea kua kakahuria tona whare katoa ki te ngangana.

²²Robí si pokrovce; kment a šarlát jej odev.

²²Oti ake i a ia te whatuwhatu he whariki mona; he rinena pai, he papura ona kakahu.

²³Jej muž je známy v bránach, keď sedáva so starcami zeme.

²³E mohiotia ana tana tane i nga kuwaha, ina noho tahi ia ki nga kaumatua o te whenua.

²⁴Robí drahé plátno a predáva a opasky predáva Kananejcovi-kupcovi.

²⁴E hanga ana e ia he rinena pai, a hokona atu ana; e hoatu ana e ia he whitiki ki nga kaihoko.

²⁵Jej odev je sila a krása a smeje sa budúcemu dňu.

²⁵He kaha, he honore ona kakahu; a e kata ana ia ki nga ra o muri atu.

²⁶Svoje ústa otvára v múdrosti, a zákon milosti je na jej jazyku.

²⁶He nui ona whakaaro ina puaki tona mangai; kei tona arero te ture o te atawhai.

²⁷Dozerá na chod a mravy svojho domu a nejie chleba liene a zaháľky.

²⁷Ka ata tirohia e ia nga ara o tona whare, e kore ano ia e kai i te taro o te mangere.

²⁸Jej synovia povstávajú a blahoslavia ju, i jej muž a chváli ju:

²⁸Ka whakatika ana tamariki, a he kupu manaaki ta ratou mona; Tana tane hoki, ka whakamoemiti ano ia ki a ia, ka mea:

²⁹Mnohé vraj dcéry si zmužile počínaly; ale ty si ich prevýšila všetky.

²⁹He tokomaha nga tamahine i u te pai o ta ratou mahi, otiia hira ake tau i a ratou katoa.

³⁰Ľúbeznosť je klam a krása márnosť; žena, ktorá sa bojí Hospodina, tá bude chválená.

³⁰He mea teka noa te manako, he mea horihori te ataahua: tena ko te wahine e wehi ana i a Ihowa, ko ia e whakamoemititia.

³¹Dajte jej z ovocia jej rúk, a nech ju chvália v bránach jej skutky.

³¹Hoatu ki a ia o nga hua o ona ringa; a ma ana mahi ia e whakamoemiti i nga kuwaha.