¹A stalo sa, keď už býval Dávid vo svojom dome, že povedal Dávid prorokovi Nátanovi: Hľa, ja bývam v cedrovom dome, a truhla smluvy Hospodinovej býva pod pokrovcami.

¹In zgodi se, ko je David prebival v hiši svoji, da reče Natanu proroku: Glej, jaz stanujem v cedrovi hiši, a skrinja zaveze GOSPODOVE prebiva pod preprogami.

²Na to riekol Nátan Dávidovi: Učiň všetko, čokoľvek je v tvojom srdci, lebo Bôh je s tebou.

²In Natan reče Davidu: Stori vse, kar ti je v srcu, kajti Bog je s teboj!

³A stalo sa tej istej noci, že stalo sa slovo Božie k Nátanovi povediac:

³Še to noč pa pride beseda GOSPODOVA k Natanu, govoreč:

⁴Iď a povieš Dávidovi, môjmu služobníkovi: Takto hovorí Hospodin: Nie ty mi budeš staväť dom na bývanie.

⁴Pojdi in reci hlapcu mojemu Davidu: Tako pravi GOSPOD: Ne boš mi ti gradil hiše, da prebivam v njej.

⁵Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vyviedol Izraela hore, až do tohoto dňa a bol som s ním tak, že som chodil zo stánu do stánu a zo svätopríbytku do svätopríbytku.

⁵Saj nisem prebival v hiši od dne, ko sem pripeljal Izraela semkaj, do današnjega dne, ampak hodil sem iz šatora v šator, iz enega bivališča v drugo.

⁶Kadekoľvek som chodil medzi celým Izraelom, či som azda voľakedy povedal slovo niektorému zo sudcov Izraelových, ktorému som prikázal pásť môj ľud, aby som bol povedal: Prečo ste mi nevystavili cedrového domu?

⁶Kamorkoli sem šel z vsem Izraelom, sem li besedo govoril s katerim sodnikov Izraelovih, ki sem jim zapovedal pasti ljudstvo moje, rekoč: Zakaj mi niste zgradili cedrove hiše?

⁷A tak teraz takto povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom Izraelom.

⁷Tako torej véli hlapcu mojemu Davidu: Tako pravi GOSPOD nad vojskami: Jaz sem te vzel s pašnikov, ko si hodil za ovcami, da bodeš vojvoda ljudstvu mojemu Izraelu;

⁸A bol som s tebou všade, kamkoľvek si išiel, a vyhladil som všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári a učinil som ti meno jako meno niektorého z veľkých, ktorí sú na zemi.

⁸in sem bil s teboj, kamorkoli si šel, in sem zatrl vse sovražnike tvoje pred teboj in ti storil ime kakor ime velikašev, ki so na zemlji.

⁹A ustanovil som svojmu ľudu Izraelovi miesto a zasadil som ho tak, že býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť, ani ho už nebudú viacej zdierať synovia neprávosti jako tam prv,

⁹In hočem pripraviti kraj ljudstvu svojemu Izraelu in jih zasaditi, da bodo prebivali na svojem in se več ne premikali; tudi jih ne bodo več gonobili sinovi krivice kakor poprej

¹⁰a jako ho zdierali od tých čias, ako som prikázal, aby boli sudcovia nad mojím ľudom Izraelom, a zohnul som všetkých tvojich nepriateľov pod teba a k tomu ti oznamujem, že Hospodin vystaví tebe dom.

¹⁰in odkar sem zapovedal sodnikom, da bodo nad ljudstvom mojim Izraelom; in ponižam vse sovražnike tvoje. Vrhutega ti pravim, da GOSPOD zgradi hišo tebi.

¹¹A bude, keď sa vyplnia tvoje dni, aby si odišiel a bol so svojimi otcami, že postavím tvoje semeno po tebe, ktoré bude zpomedzi tvojich synov, a upevním jeho kráľovstvo.

¹¹Ko se ti dopolnijo dnevi, da pojdeš k očetom svojim, hočem postaviti seme tvoje za teboj, ki bode izmed sinov tvojih, in hočem utrditi kraljestvo njegovo.

¹²Ten mi vystaví dom, a ja postavím pevne jeho trón, aby stál až na veky.

¹²On mi bo zgradil hišo, in jaz utrdim prestol njegov na veke.

¹³Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, a svojej milosti neodnímem od neho, jako som ju odňal od toho, ktorý bol pred tebou.

¹³Jaz mu bodem za očeta, in on mi bode za sina; in mu ne odtegnem milosti svoje, kakor sem jo odtegnil njemu, ki je bil pred teboj,

¹⁴A postavím ho, aby stál v mojom dome a v mojom kráľovstve až na veky, a jeho trón bude stáť pevne až na veky.

¹⁴temuč ustanovitim ga v hiši svoji in v kraljestvu svojem za vekomaj, in prestol njegov bo utrjen vekomaj.

¹⁵Podľa všetkých týchto slov a podľa celého tohoto videnia, tak hovoril Nátan Dávidovi.

¹⁵Po vseh teh besedah in po vsej tej prikazni je točno govoril Natan Davidu.

¹⁶Potom vošiel kráľ Dávid a posadiac sa pred Hospodinom povedal: Kto som ja Hospodine, Bože, a kto je môj dom, že si ma doviedol až sem?!

¹⁶Tedaj stopi David noter in sede pred GOSPODA in reče: Kdo sem jaz, o GOSPOD Bog, in kaj je hiša moja, da si me privedel tako daleč?

¹⁷A ešte i to bolo málo v tvojich očiach, ó, Bože, a preto si hovoril aj o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti a pohliadol si na mňa na spôsob, ako hľadíme na vznešeného človeka, Hospodine, Bože!

¹⁷In to se je še premalo videlo tvojim očem, o Bog, in govoril si o hlapca svojega hiši za daljno prihodnost, in pogledal si me po načinu vzvišenega človeka, GOSPOD Bog.

¹⁸A čože ti má ešte viacej hovoriť Dávid o sláve, ktorou si poctil svojho služobníka, keď ty predsa znáš svojho služobníka!

¹⁸Kaj more David še govoriti tebi zastran časti, izkazane hlapcu tvojemu? Saj ti poznaš hlapca svojega.

¹⁹Hospodine, pre svojho služobníka a podľa dobroty svojho srdca činíš všetko toto veľké, aby si dal znať všetky tie veľké veci.

¹⁹O GOSPOD, zaradi hlapca svojega in po srcu svojem si storil vso to velikost, da oznaniš vse te velike reči.

²⁰Hospodine, nikto nie je tebe rovný, ani niet Boha krome teba podľa všetkého toho, čo sme počuli na svoje uši.

²⁰O GOSPOD, ni ga tebi enakega, tudi ni Boga razen tebe, po vsem, kar smo slišali na ušesa svoja.

²¹A kto je ako tvoj ľud Izrael, jediný to národ na zemi, ktorý išiel Bôh vykúpiť sebe za ľud; aby si si učinil meno učiniac veľké a strašné veci, vyženúc zpred tvári svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta národy!

²¹In kje je edino ljudstvo na zemlji kakor ljudstvo tvoje Izrael, ki ga je šel Bog odkupit sebi za ljudstvo, da si napraviš ime z velikimi in strahovitimi rečmi, ko si pregnal narode izpred ljudstva svojega, ki si ga odkupil iz Egipta?

²²A dal si svoj ľud, Izraela, aby ti bol za ľud až na veky. A ty, Hospodine, si sa im stal Bohom.

²²Kajti storil si ljudstvo svoje, Izraela, sebi za ljudstvo na vekomaj, in ti si, GOSPOD, postal njih Bog.

²³A tak teraz Hospodine, slovo, ktoré si hovoril vzhľadom na svojho služobníka a na jeho dom, nech stojí neochvejne až na veky, a učiň, ako si hovoril.

²³In sedaj, o GOSPOD: beseda, ki si jo govoril o hlapcu svojem in o hiši njegovi, ostani veljavna na vekomaj, in stóri, kakor si govoril.

²⁴A tvoje meno nech stojí neochvejne a nech je velebené až na veky tým, že budú hovoriť: Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov, je Bohom Izraelovi! A dom Dávida, tvojho služobníka, nech je stály pred tvojou tvárou.

²⁴Da, veljavna ostani in ime tvoje bodi poveličevano vekomaj, ko bodo govorili: GOSPOD nad vojskami, Bog Izraelov, je Bog za Izraela! In hiša tvojega hlapca Davida bodi utrjena pred teboj!

²⁵Lebo ty, môj Bože, si odhalil ucho svojho služobníka a tak si mu zjavil, že mu vystavíš dom. Preto našiel tvoj služobník hotové svoje srdce modliť sa pred tebou.

²⁵Zakaj ti, moj Bog, si razodel hlapcu svojemu, da mu zgradiš hišo; zato se je osrčil hlapec tvoj moliti pred teboj.

²⁶A tak teraz, ó, Hospodine, ty si Bôh a hovoril si to dobré o svojom služobníkovi!-

²⁶In sedaj, o GOSPOD, ti si Bog, in ti si govoril hlapcu svojemu to predobro obljubo!In sedaj rači blagosloviti hlapca svojega hišo, da ostane pred teboj vekomaj; ker ti si jo, o GOSPOD, blagoslovil, zato bo blagoslovljena vekomaj.

²⁷Teraz tedy si ráčil požehnať dom svojho služobníka, aby bol na veky pred tvojou tvárou, lebo ty, Hospodine, si požehnal, a bude požehnaný až na veky.

²⁷In sedaj rači blagosloviti hlapca svojega hišo, da ostane pred teboj vekomaj; ker ti si jo, o GOSPOD, blagoslovil, zato bo blagoslovljena vekomaj.