1Ale satan povstal proti Izraelovi a naviedol Dávida, aby spočítal Izraela.
1In Satan se je vzdignil zoper Izraela in izpodbodel Davida, da naj sešteje Izraela.
2A Dávid povedal Joábovi a kniežatám ľudu: Iďte, spočítajte Izraela od Bér-šeby až po Dán a doneste ku mne, aby som vedel ich počet.
2In David veli Joabu in poglavarjem ljudstva: Pojdite, seštejte Izraelce od Bersebe do Dana, in prinesite mi poročilo, da vem njih število!
3Ale Joáb riekol: Nech pridá Hospodin k svojmu ľudu sto ráz toľko, koľko ho je! Či azda, môj pán kráľ, nie sú všetci môjmu pánovi za služobníkov? Prečo to vyhľadáva môj pán? Prečo má byť na previnenie sa Izraelovi?!
3In Joab reče: GOSPOD pridaj k ljudstvu svojemu stokrat toliko, kolikor jih je! Ali, GOSPOD moj, kralj, niso li vsi GOSPODA mojega hlapci? Čemu zahteva to gospod moj? Zakaj se naj to šteje v pregreho Izraelu?
4Ale slovo kráľovo bolo pevné proti Joábovi. A tak vyšiel Joáb a pochodiac po celom Izraelovi prišiel do Jeruzalema.
4Vendar pa je obveljala beseda kraljeva zoper Joaba. Zatorej odide Joab in prehodi vse Izraelovo in se vrne v Jeruzalem.
5A Joáb oddal Dávidovi počet spočítania ľudu. A bolo všetkého Izraela tisíc tisícov a sto tisíc mužov, súcich vytasiť meč, a Júdu bolo štyristo sedemdesiat tisíc mužov, súcich vytasiť meč.
5In dal je Joab število preštetega ljudstva Davidu; in bilo je vsega Izraela tisočkrat tisoč in sto tisoč mož, ki so izdirali meč; iz Jude pa štiristo in sedemdeset tisoč mož, ki so izdirali meč.
6Léviho a Benjamina nepočítal medzi nich, lebo ošklivé bolo slovo kráľovo u Joába.
6A Levija in Benjamina ni štel ž njimi vred, kajti beseda kraljeva se je mrzila Joabu.
7A, pravda, neľúbil sa kráľ pre tú vec Bohu, a preto bil Izraela.
7To povelje pa se je hudo videlo v očeh Božjih, in udaril je Izraela.
8Vtedy povedal Dávid Bohu: Zhrešil som veľmi, že som vykonal tú vec! A tak teraz prosím, ó, Hospodine, odním neprávosť svojho služobníka, lebo som urobil veľmi bláznivo.
8In David reče Bogu: Hudo sem grešil, da sem storil to; a sedaj, prosim, odpravi krivico hlapca svojega, kajti ravnal sem zelo nespametno!
9A Hospodin hovoril Gádovi, vidiacemu Dávidovmu, a riekol:
9In GOSPOD je govoril Gadu, Davidovemu vidcu, rekoč:
10Iď a hovor Dávidovi a povieš: Takto hovorí Hospodin: Troje ukladám na teba. Vyvoľ si jedno z nich, aby som ti ho učinil.
10Pojdi in govóri Davidu in reci: Tako pravi GOSPOD: Troje ti ponujam, izberi si eno, da naj ti storim.
11A tak prišiel Gád ku Dávidovi a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Vyber si:
11Pride torej Gad k Davidu in mu reče: Tako pravi GOSPOD: Izberi si:
12či chceš tri roky hladu, či tri mesiace byť hubený od svojich protivníkov, a aby ťa stíhal meč tvojich nepriateľov, a či tri dni meč Hospodinov a mor v zemi, kým anjel Hospodinov bude hubiť po všetkých krajoch Izraelových? A tak teraz vidz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal.
12bodisi tri leta lakote, ali da tri mesece bežiš pred nasprotniki svojimi, ko te dohiteva meč sovražnikov tvojih, ali pa tri dni meč GOSPODOV in kugo v deželi in angela GOSPODOVEGA, ki bo pogubljal po vseh mejah Izraelovih. Sedaj pa premisli, kakšen odgovor naj dam njemu, ki me je poslal.
13Vtedy povedal Dávid Gádovi: Je mi veľmi úzko. Nech, prosím, padnem do ruky Hospodinovej, lebo jeho milosrdenstvo je veľmi mnohé a veľké; ale nech nepadnem do ruky človeka.
13In David reče Gadu: V stiski sem veliki! Rajši padem, prosim, v roko GOSPODOVO, kajti veliko je usmiljenje njegovo; le nikar naj ne padem v roko človeško!
14A tak dal Hospodin mor na Izraela, a padlo z Izraela sedemdesiat tisíc mužov.
14Poslal je torej GOSPOD kugo nad Izraela, in pomrlo je iz Izraela sedemdeset tisoč mož.
15Potom poslal Bôh anjela do Jeruzalema, aby ho hubil. A keď už hubil, pohliadol Hospodin, a bolo mu ľúto nad tým zlým, a preto riekol anjelovi, ktorý hubil: Už je dosť! Spusti svoju ruku! A anjel Hospodinov stál pri humne Ornána Jebuzejského.
15In Bog pošlje angela proti Jeruzalemu, da ga pogubi; in ko je pogubljal, je pogledal GOSPOD in žal mu je bilo hudega; in veli angelu, ki je pokončeval: Dosti je, odtegni zdaj roko svojo! In angel GOSPODOV je stal pri gumnu Ornana Jebusejca.
16A Dávid pozdvihol svoje oči a videl anjela Hospodinovho, ktorý stál medzi zemou a medzi nebom, a jeho vytasený meč v jeho ruke, vystretej na Jeruzalem. A Dávid padol i starší, odiati v smútočných vrecovinách, padli na svoju tvár.
16David pa povzdigne oči in vidi angela GOSPODOVEGA stoječega med zemljo in nebom in v roki njegovi potegnjen meč, naperjen proti Jeruzalemu. Tedaj padejo David in starejšine, oblečeni v raševino, na obraze svoje.
17A Dávid povedal Bohu: Či nie som to ja, ktorý som rozkázal spočítať ľud? A tedy ja som ten, ktorý som zhrešil a ktorý som preveľmi zle urobil, ale tieto ovce, čože tie urobily? Hospodine, môj Bože, nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca, ale nie proti tvojmu ľudu, aby bol bitý ranou.
17In David reče Bogu: Nisem li jaz velel, naj se sešteje ljudstvo? Jaz sem tisti, ki sem grešil in zelo krivično ravnal, te ovce pa, kaj so storili? Roka tvoja, prosim, o GOSPOD, Bog moj, bodi zoper mene in zoper očeta mojega hišo, nikar zoper tvoje ljudstvo, da ga tepe!
18Vtedy riekol anjel Hospodinov Gádovi, aby povedal Dávidovi, aby vyšiel hore Dávid postaviť oltár Hospodinovi na humne Ornána Jebuzejského.
18Tedaj zapove angel GOSPODOV Gadu, da veli Davidu, naj gre gori in zgradi oltar GOSPODU na gumnu Ornana Jebusejca.
19A tak vyšiel Dávid hore na slovo Gádovo, ktoré hovoril v mene Hospodinovom.
19In David je šel gori po besedi Gadovi, ki jo je govoril v imenu GOSPODOVEM.
20A keď sa obrátil Ornán, videl anjela, a jeho štyria synovia, ktorí boli s ním sa skryli. A Ornán mlátil pšenicu.
20Ornan pa se ozre in zagleda angela, in štirje sinovi njegovi, ki so bili pri njem, se skrijejo; Ornan je namreč mlatil pšenico.
21A Dávid prišiel až k Ornánovi. A keď pozrel Ornán a uvidel Dávida, vyšiel z humna a poklonil sa Dávidovi tvárou k zemi.
21In ko David pride do Ornana, se ta ozre in zagleda Davida in gre z gumna ter se Davidu prikloni z obrazom do tal.
22Vtedy riekol Dávid Ornánovi: Daj mi miesto tohoto humna, aby som vystavil na ňom oltár Hospodinovi. Daj mi ho za toľko peňazí, koľko je hodno, aby bola zastavená rana zponad ľudu.
22Tedaj reče David Ornanu: Prepústi mi kraj tega gumna, da na njem zgradim oltar GOSPODU, prepústi mi ga za polno ceno, da bi nehala kuga med ljudstvom.
23Na to povedal Ornán Dávidovi: Vezmi si, a nech učiní môj pán kráľ to, čo je dobré v jeho očiach. Vidz, dávam voly na zápalnú obeť a mlatidlá na drevo a pšenicu na obilný dar obetný; to všetko dávam.
23Ornan pa reče Davidu: Vzemi si ga, in stori naj ž njim gospod moj, kralj, kar se mu dobro vidi; glej, dam ti voli v žgalno daritev in mlatilnice za drva in pšenico v jedilno daritev: vse dam rad.
24Ale kráľ Dávid riekol Ornánovi: Nie tak, ale iba kúpim za toľko peňazí, koľko je to hodno. Lebo veď azda nevezmem toho, čo je tvoje, pre Hospodina, ani nebudem obetovať zápalnej obeti, ktorú by som dostal zadarmo!
24A kralj David reče Ornanu: Nikar, ampak res hočem to kupiti od tebe za polno ceno, ker ne vzamem, kar je tvojega, za GOSPODA, in ne bom daroval žgalne daritve brez stroškov.
25A tedy dal Dávid Ornánovi za miesto zlatých šeklov váhy šesťsto.
25Dal je torej David Ornanu za tisti kraj šeststo zlatih seklov po teži.
26A Dávid tam postavil oltár Hospodinovi a obetoval zápalné obeti a pokojné obeti a volal na Hospodina, ktorý sa mu ohlásil ohňom z neba, soslaným na oltár zápalu.
26In David je zgradil ondi oltar GOSPODU in je daroval žgalne in mirovne daritve in klical GOSPODA; on pa mu je odgovoril iz nebes po ognju na oltarju žgalnih daritev.
27A Hospodin riekol anjelovi, a ten dal svoj meč zpäť do pošvy.
27In GOSPOD ukaže angelu, in angel vtakne meč zopet v nožnico svojo.
28Toho času, keď videl Dávid, že sa mu ohlásil Hospodin na humne Ornána Jebuzejského, obetoval tam bitné obeti.
28V tistem času, ko je David videl, da mu je GOSPOD odgovoril na gumnu Ornana Jebusejca, je daroval ondi.
29A svätopríbytok Hospodinov, ktorý bol učinil Mojžiš na púšti, aj oltár na zápaly bol toho času na výšine v Gibeone.
29Kajti šator GOSPODOV, ki ga je naredil Mojzes v puščavi, in oltar žgalnih daritev, sta bila tisti čas na višavi v Gibeonu.A David ni mogel predenj tja hoditi, da bi iskal Boga, tako je bil prestrašen zaradi meča angela GOSPODOVEGA.
30A Dávid nemohol ísť predeň hľadať Boha, lebo sa desil pred mečom anjela Hospodinovho.
30A David ni mogel predenj tja hoditi, da bi iskal Boga, tako je bil prestrašen zaradi meča angela GOSPODOVEGA.