¹Potom povedal kráľ Dávid celému shromaždeniu: Šalamún, môj syn, ktorého si vyvolil Bôh jediného, je ešte len chlapec a útly, a dielo je veľké; lebo to nemá byť palác pre človeka, ale pre Hospodina Boha.

¹In kralj David reče vsemu zboru: Salomon, sin moj, ki je njega samega izvolil Bog, je še mlad in šibek, in delo je veliko, kajti tista palača ni za človeka, ampak za GOSPODA Boga.

²A ja som celou svojou silou pripravoval pre dom svojho Boha zlato na zlaté nádoby a striebro na strieborné, meď na medené, železo na železné a drevo na drevené, onychinové kamene a kamene na vrúbenie i karbunkulové kamene a kamene rozličných farieb i všelijaké drahé kamene a mramorové kamene na množstvo.

²Jaz pa sem z vsemi močmi svojimi pripravil za hišo Boga svojega zlata za zlate, srebra za srebrne, brona za bronaste, železa za železne, lesa za lesene stvari; kamenov oniksovih in vdelanih, kamenov za olepšavo in raznobarvnih in vsakovrstnih dragih kamenov in belega marmornjaka v obilici.

³A ešte krome toho, pretože mám záľubu v dome svojho Boha, a keďže mám vlastného zlata a striebra, dal som i nad to pre dom svojho Boha, nad všetko to, čo som pripravil pre dom svätyne,

³Razen tega, ker me veseli hiša mojega Boga, sem dal iz lastnega zaklada zlata in srebra za hišo Boga svojega poleg vsega, kar sem oskrbel za sveto hišo:

⁴tri tisíce hrivien zlata zo zlata z Ofíru a sedem tisíc hrivien prečisteného striebra na potiahnutie stien svätých domov,

⁴tri tisoč talentov zlata, zlata iz Ofirja, in sedem tisoč talentov prečiščenega srebra, da se ž njim prevlečejo hišne stene,

⁵zlata na zlaté veci a striebra na strieborné a na všelijaké dielo, ktoré má byť vytvorené rukou remeselníkov. A kto je ešte ochotný naplniť svoju ruku dnes pre Hospodina?

⁵zlata pa za zlate in srebra za srebrne stvari in za vsakovrstne naprave po rokah umetnikov. In kdo je radovoljen, danes napolniti roko svojo za GOSPODA?

⁶A tak boli ochotné kniežatá otcov a kniežatá pokolení Izraelových i velitelia tisícov a stov i čo do úradníkov nad dielom kráľovým.

⁶Tedaj so se izkazali radovoljne poglavarji očetovin in knezi rodov Izraelovih in poveljniki čez tisoč in čez sto in oskrbniki kraljevih opravil,

⁷A dali pre službu domu Božieho päť tisíc hrivien zlata a desať tisíc zlatých daríkov v peňazoch, desať tisíc hrivien striebra, osemnásť tisíc hrivien medi a sto tisíc hrivien železa.

⁷in so darovali za službo hiše Božje pet tisoč talentov zlata in deset tisoč dárikov [Dárik je perzijski zlatnik], srebra pa deset tisoč talentov in brona osemnajst tisoč talentov in železa sto tisoč talentov.

⁸A čo sa u ktorého našlo drahého kamenia, dali do pokladu domu Hospodinovho oddajúc to do ruky Geršonovca Jechiela.

⁸In tisti, pri katerih so se našli dragi kameni, so jih dali v zaklad hiše GOSPODOVE, pod roko Jehiela Gersonovca.

⁹Vtedy sa radoval ľud, že tak ochotne obetovali, lebo celým srdcom obetovali Hospodinovi ochotne. Aj sám kráľ Dávid sa radoval veľkou radosťou.

⁹Tedaj se je ljudstvo veselilo, da so radovoljno darovali, ker z nerazdeljenim srcem so to poklonili GOSPODU prostovoljno, tudi kralj David se je radoval z velikim veseljem.

¹⁰Preto dobrorečil Dávid Hospodinovi pred očami celého shromaždenia. A Dávid riekol: Požehnaný si ty, Hospodine, Bože Izraela, nášho otca, od vekov až na veky!

¹⁰In David je hvalil GOSPODA vpričo vsega zbora in je dejal: Hvaljen bodi, o GOSPOD, Bog Izraela, očeta našega, od vekov na veke!

¹¹Tvoja je, ó, Hospodine, velebnosť i hrdinská moc i sláva i víťazstvo i veličenstvo, áno všetko na nebi i na zemi. Tvoje je, ó, Hospodine, kráľovstvo, a ty si vyvýšený všetkému za hlavu.

¹¹Tvoja, o GOSPOD, je velikost in moč in slava in dika in veličastvo; zakaj vse, kar je v nebesih in na zemlji, je tvoje. Tvoje je kraljestvo, o GOSPOD, in ti si povišan kot glava nad vsem!

¹²A bohatstvo a sláva prichodí zpred tvojej tvári, a ty panuješ nad všetkým, a v tvojej ruke je sila i udatnosť, a v tvojej ruke je zveličiť a posilniť, koho len chceš.

¹²Bogastvo in čast prihaja od tebe, in ti si vladar vsemu, in v roki tvoji je moč in oblast, in v tvoji roki je poveličati in ojačiti vse.

¹³A tak teraz, ó, náš Bože, ďakujeme ti a chválime meno tvojej slávy.

¹³Sedaj torej, Bog naš, te zahvaljujemo in hvalimo ime slave tvoje.

¹⁴Lebo veď kto som ja, a kto je môj ľud, aby sme mali toľko moci obetovať tak ochotne jako toto?! Lebo od teba je to všetko, a vezmúc z tvojej ruky dali sme tebe.

¹⁴Saj kdo sem jaz in kdo ljudstvo moje, da bi imeli moč, toliko radovoljno darovati tebi? Kajti od tebe je vse, in iz roke tvoje smo prejeli in dali tebi.

¹⁵Lebo sme cudzincami pred tebou a pohostínmi, jako boli aj všetci naši otcovia. Naše dni sú jako tieň na zemi, a nieto nádeje trvať.

¹⁵Zakaj mi smo tujci pred teboj in priseljenci, kakor so bili vsi očetje naši; dnevi naši na zemlji so kakor senca in ni upanja, da tu ostanemo.

¹⁶Hospodine, náš Bože, všetko toto veľké množstvo, ktoré sme pripravili, aby sme ti vystavili dom pre meno tvojej svätosti, je z tvojej ruky, a tvoje je všetko.

¹⁶O GOSPOD, Bog naš, vsa ta obilna množina, ki smo jo pripravili v zgradbo hiše tvoje, svetemu imenu tvojemu, je iz roke tvoje in vse to je tvoje.

¹⁷A ja viem, môj Bože, že ty zpytuješ srdce a máš záľubu v úprimnosti, preto, čo sa mňa týka, v úprimnosti svojho srdca obetoval som ochotne všetko toto. A teraz vidím s radosťou i tvoj ľud, ktorý sa tu nachodí, že ti ochotne obetoval.

¹⁷Vem tudi, moj Bog, da preiskuješ srce in prijetna ti je preprostost. Jaz torej sem iz preprostosti srca svojega vse to radovoljno daroval, in sedaj sem z veseljem videl ljudstvo tvoje, ki je tu pričujoče, da je radovoljno darovalo tebi.

¹⁸Hospodine, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, Bože našich otcov, zachovaj toto na veky za útvar myšlienok srdca svojho ľudu a ustav ich srdce, aby vždy stálo pevne k tebe.

¹⁸O GOSPOD, Bog Abrahama, Izaka in Izraela, očetov naših, ohrani vekomaj tako misel in namero v srcu tvojega ljudstva in obračaj njih srca k sebi!

¹⁹A Šalamúnovi, môjmu synovi, daj úprimné srdce nedelené, aby ostríhal tvoje prikázania, tvoje svedoctvá a tvoje ustanovenia a aby činil to všetko a aby vystavil palác, ktorý som pripravil.-

¹⁹In daj Salomonu, sinu mojemu, nerazdeljeno srce, da izpolnjuje zapovedi tvoje, pričevanja tvoja in postave tvoje in da stori vse in zgradi palačo, ki sem oskrbel zanjo priprave!

²⁰Potom riekol Dávid celému shromaždeniu: Nože dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu! A dobrorečili celé shromaždenie Hospodinovi, Bohu svojich otcov, a skloniac hlavy poklonili sa Hospodinovi i kráľovi.

²⁰In David je rekel vsemu zboru: Hvalite sedaj GOSPODA, Boga svojega! In ves zbor je hvalil GOSPODA, očetov svojih Boga, in pripognili so se in storili poklon GOSPODU in kralju.

²¹A obetovali Hospodinovi bitné obeti a obetovali Hospodinovi zápalné obeti na druhý deň, tisíc juncov, tisíc baranov, tisíc oviec a ich liate obeti a iných obetí bitných množstvo pre celého Izraela.

²¹In darovali so žrtve GOSPODU, in drugo jutro potem so darovali GOSPODU žgalne daritve: tisoč juncev, tisoč ovnov, tisoč jagnjet ž njih pitnimi daritvami vred, in obilo klalnih daritev za vsega Izraela,

²²A tak jedli a pili pred Hospodinom toho dňa s veľkou radosťou a učinili Šalamúna, syna Dávidovho, po druhý raz kráľom a pomazali Hospodinovi za vojvodu a Cádoka za kňaza.

²²in so jedli in pili pred GOSPODOM tisti dan z veliko radostjo. In so postavili Salomona, sina Davidovega, v drugič za kralja in ga pomazilili GOSPODU za vojvodo in Zadoka za duhovnika.

²³Tak dosadol Šalamún na trón Hospodinov, aby bol kráľom namiesto Dávida, svojho otca, a šťastne sa mu vodilo, a poslúchal ho celý Izrael.

²³In Salomon je zasedel prestol GOSPODOV kot kralj namesto Davida, očeta svojega, in uspevalo mu je, in ves Izrael ga je poslušal.

²⁴A všetky kniežatá a všetci hrdinovia aj všetci synovia kráľa Dávida poddali sa kráľovi Šalamúnovi.

²⁴In vsi poglavarji in junaki, tudi vsi sinovi kralja Davida so se podvrgli kralju Salomonu.

²⁵A Hospodin zveličil Šalamúna vysoko pred očami celého Izraela a dal na neho slávu kráľovstva, jakej nebolo na niktorom kráľovi pred ním, ktorý bol nad Izraelom.

²⁵In GOSPOD je jako poveličal Salomona pred očmi vsega Izraela in mu je dodelil tako veličastno kraljevanje, kakršnega ni imel pred njim noben kralj v Izraelu.

²⁶A Dávid, syn Izaiho, kraľoval nad celým Izraelom.

²⁶Tako je bil David, sin Jesejev, kralj vsemu Izraelu.

²⁷A dní, ktoré kraľoval nad Izraelom, bolo štyridsať rokov; v Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov.

²⁷Časa pa, kar je kraljeval Izraelu, je bilo štirideset let: sedem let je vladal v Hebronu in triintrideset v Jeruzalemu.

²⁸A zomrel v dobrej starobe, sýty dní, bohatstva a slávy, a kraľoval Šalamún, jeho syn, miesto neho.

²⁸In umrl je v lepi starosti, sit svojih dni, bogastva in časti. In Salomon, sin njegov, je kraljeval na mestu njegovem.

²⁹A deje kráľa Dávida, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v dejinách vidiaceho Samuela a v dejinách proroka Nátana a v dejinách videnia vidiaceho Gáda,

²⁹Dejanja Davidova pa, prva in poslednja, glej, zapisana so v zgodbah Samuela vidca in v zgodbah Natana proroka in v zgodbah Gada vidcaz vsem njegovim kraljevanjem in z močjo njegovo in s časi, ki so prešli pod njim čez Izraela in čez vsa kraljestva dežel.

³⁰s celým jeho kraľovaním i s celou jeho hrdinskou silou jako i s časmi s ich radosťou i žalosťou, ktoré prešli cez neho i cez Izraela i cez všetky kráľovstvá tých zemí.

³⁰z vsem njegovim kraljevanjem in z močjo njegovo in s časi, ki so prešli pod njim čez Izraela in čez vsa kraljestva dežel.