¹Ale kráľ Šalamún miloval cudzie ženy mnohé i dcéru faraonovu, Moábky, Ammonky, Edomänky, Sidončanky, Hetejky,

¹A kralj Salomon je ljubil mnogo inostranskih žen poleg hčere Faraonove: Moabke, Amonke, Edomke, Sidonke in Hetejke;

²ženy to z národov, o ktorých zapovedal Hospodin synom Izraelovým: Nevojdete k nim, a oni nevojdú k vám, lebo by istotne naklonili vaše srdce, aby ste išli za ich bohmi, a k tým priľnul Šalamún láskou.

²iz narodov, o katerih je GOSPOD rekel sinovom Izraelovim: Ne hodite mednje, tudi oni naj ne hodijo med vas, kajti gotovo vam naklonijo srce, da pojdete za njih bogovi. Na te se je navezal Salomon v ljubezni.

³A mal žien kňažní sedemsto a ženín tristo, a jeho ženy naklonily jeho srdce.

³In imel je sedemsto žen kneginj in tristo priležnic; in žene so odvrnile srce njegovo.

⁴A stalo sa v čase staroby Šalamúnovej, že jeho ženy naklonily jeho srdce, aby išiel za inými bohmi, takže jeho srdce nebolo celé pri Hospodinovi, jeho Bohu, jako bolo srdce Dávida, jeho otca.

⁴In ko je bil Salomon star, so mu njegove žene naklonile srce, da je šel za drugimi bogovi; in ni bilo srce njegovo popolnoma vdano GOSPODU, Bogu njegovemu, kakor je bilo srce njegovega očeta Davida.

⁵Ale Šalamún išiel za Astartou, bohyňou Sidoncov, a za Molochom, ohavnosťou Ammoncov.

⁵In Salomon je hodil za Astoreto, boginjo Sidoncev, in za Milkomom, gnusobo Amoncev.

⁶A tak robil Šalamún to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a nenasledoval cele Hospodina jako Dávid, jeho otec.

⁶In Salomon je počenjal, kar je bilo hudo v očeh GOSPODOVIH, ter ni hodil popolnoma za GOSPODOM kakor njegov oče David.

⁷Vtedy vystavil Šalamún výšinu Chámošovi, ohavnosti Moábov, na vrchu, ktorý je naproti Jeruzalemu, a Molochovi, ohavnosti synov Ammonových.

⁷Takrat je sezidal Salomon višavo Kamosu, gnusobi Moabcev, na gori, ki je pred Jeruzalemom, in Molohu, gnusobi sinov Amonovih.

⁸A tak urobil všetkým svojim ženám cudzozemkám, ktoré kadily a obetovali svojim bohom.

⁸In tako je storil za vse svoje žene tujke, ki so žgale kadilo in darovale svojim bogovom.

⁹Preto sa rozhneval Hospodin na Šalamúna, že sa odklonilo jeho srdce od Hospodina, Boha Izraelovho, ktorý sa mu bol ukázal dva razy.

⁹In GOSPOD se je razsrdil nad Salomonom, ker je odvrnil srce svoje od GOSPODA, Boga Izraelovega, ki se mu je bil prikazal dvakrat

¹⁰A prikázal mu o tej veci, aby neodišiel za inými bohmi. Ale neostríhal toho, čo mu prikázal Hospodin.

¹⁰in mu je prav o tem zapovedal, naj ne hodi za drugimi bogovi; a on ni izpolnil, kar mu je bil GOSPOD zapovedal.

¹¹Preto riekol Hospodin Šalamúnovi: Preto, že sa toto stalo u teba, a neostríhal si mojej smluvy a mojich ustanovení, ktoré som ti prikázal, tedy vedz, že istotne odtrhnem od teba kráľovstvo a dám ho tvojmu služobníkovi.

¹¹Zato je dejal GOSPOD Salomonu: Ker je bilo to pri tebi ter nisi ohranil zaveze moje in postav mojih, ki sem ti jih zapovedal, gotovo ti odtrgam kraljestvo in ga dam hlapcu tvojemu.

¹²Avšak za tvojich dní neučiním toho pre Dávida tvojho otca; z ruky tvojho syna ho odtrhnem.

¹²Ali v tvojih dneh ne storim tega zaradi Davida, očeta tvojega; sinu tvojemu ga odtrgam iz roke.

¹³Len priam celého kráľovstva neodtrhnem; jedno pokolenie dám tvojmu synovi pre Dávida, svojho služobníka, a pre Jeruzalem, ktorý som si vyvolil.

¹³Vendar pa nočem vsega kraljestva odtrgati, ali en rod dam tvojemu sinu, zaradi Davida, služabnika svojega, in zaradi Jeruzalema, ki sem ga izvolil.

¹⁴A Hospodin vzbudil Šalamúnovi satana, protivníka, Hadada Edomského, zo semena kráľovského, ktorý bol kedysi v Edomsku.

¹⁴Obudil pa je GOSPOD nasprotnika Salomonu, Hadada Edomca; on je bil iz kraljevega rodu v Edomu:

¹⁵Bolo sa totiž stalo, keď bol Dávid zamestnaný vojnou s Edomom, keď bol Joáb, veliteľ vojska, odišiel hore pochovať pobitých a pobil všetko mužského pohlavia v Edomsku,

¹⁵Takrat namreč, ko je bil David v Edomu in je Joab, poveljnik vojske, šel gori pokopat pobite, in ko je bil pomoril vse moštvo v Edomu

¹⁶lebo tam bol šesť mesiacov Joáb i celý Izrael, dokiaľ nevyhubil všetkých mužského pohlavia v Edomsku,

¹⁶(kajti Joab in ves Izrael je ostal šest mesecev ondi, dokler ni pokončal vsakega moškega v Edomu),

¹⁷že utiekol Hadad, on i niektorí mužovia edomskí zo služobníkov jeho otca s ním, aby odišli do Egypta. A Hadad bol vtedy malý chlapec.

¹⁷je zbežal Hadad, on in nekateri Edomci iz hlapcev očeta njegovega ž njim, da pojdejo v Egipt. Hadad pa je bil še majhen deček.

¹⁸Tedy vstali z Madianska a prišli do Fárana a pojmúc so sebou niekoľko mužov z Fárana prišli do Egypta k faraonovi, egyptskému kráľovi, ktorý mu dal dom a zaopatril ho stravou a dal mu i zem.

¹⁸In vstali so iz Madianske in prišli v Paran, in vzeli so s seboj može iz Parana in so prišli v Egipt k Faraonu, kralju egiptovskemu. Ta je dal Hadadu hišo in mu določil živež ter mu odkazal zemljo.

¹⁹A Hadad našiel veľkú milosť v očiach faraonových, a dal mu za ženu sestru svojej ženy, sestru kráľovnej Tachpenesi.

¹⁹In Hadad je našel veliko milost v očeh Faraonovih, tako da mu je dal za ženo sestro žene svoje, kraljice Tahpenese sestro.

²⁰A sestra Tachpenesi mu porodila Genubbata, jeho syna, a Tachpenes ho odchovala v dome faraonovom. A tak bol Genubbat v dome faraonovom medzi synmi faraonovými.

²⁰In sestra Tahpenesina mu je rodila sina Genubata, in Tahpenes ga je vzgajala v hiši Faraonovi; Genubat je torej bil v Faraonovi hiši med sinovi Faraonovimi.

²¹A keď počul Hadad v Egypte, že Dávid leží so svojimi otcami, a že zomrel Joáb, veliteľ vojska, povedal Hadad faraonovi: Prepusti ma, aby som išiel do svojej zeme.

²¹In ko je slišal Hadad v Egiptu, da je David zaspal z očeti svojimi ter da je Joab, poveljnik vojske, mrtev, reče Faraonu: Odpusti me, da grem v svojo deželo.

²²A faraon mu riekol: Čoho sa ti nedostáva u mňa, že hľa, chceš ísť do svojej zeme? A on riekol: Ničoho, avšak ma len prepusti!

²²Tedaj ga vpraša Faraon: Česa ti manjka pri meni, da hočeš iti v deželo svojo? Odgovori: Ničesar, pa me vsekakor pusti!

²³A Bôh mu vzbudil aj iného protivníka, Rezóna, syna Eljadovho, ktorý bol utiekol od Hadadezera, kráľa Cóby, svojho pána.

²³In Bog mu je obudil drugega nasprotnika, Rezona, sina Eljadovega, ki je bil pobegnil gospodarju svojemu Hadadezerju, kralju v Zobi.

²⁴Ten shromaždil k sebe mužov a stal sa vodcom čaty, keď ich zabíjal Dávid. A odíduc do Damašku bývali v ňom a kraľovali v Damašku.

²⁴In zbral je k sebi mož in je postal načelnik trume, ko je David udaril Zobljane; in šli so v Damask in v njem prebivali in je zakraljeval v Damasku.

²⁵A bol protivníkom Izraelovi po všetky dni Šalamúnove, a to pri všetkom tom zlom, ktoré popáchal Hadad, a mal Izraela v ošklivosti a kraľoval nad Sýriou.

²⁵In bil je nasprotnik Izraelu vse dni Salomonove; in to je bilo nad zlo, ki mu ga je napravljal Hadad; in gnusilo se mu je do Izraela, in zakraljeval je v Siriji.

²⁶A Jeroboám, syn Nebátov, Efraťan z Cerédy, - jeho matke bolo meno Cerua; a bola to žena vdova - služobník Šalamúnov, pozdvihol ruku na kráľa.

²⁶Tudi Jeroboam, sin Nebatov, Efraimec iz Zerede, hlapec Salomonov, (čigar mati se je imenovala Zerua, in bila je vdova), je vzdignil roko zoper kralja.

²⁷A to bola príčina, pre ktorú pozdvihol ruku na kráľa. Šalamún staväl Millo; zavrel medzeru mesta Dávida, svojho otca.

²⁷In to je vzrok, zakaj je vzdignil roko zoper kralja: Salomon je zidal Milo in je zadelal razpoklino mesta Davida, očeta svojega.

²⁸A ten istý muž Jeroboám bol človek udatný a mocný. Preto, keď videl Šalamún mládenca, že robí prácu, jako treba, ustanovil ho nad všetkou ťažkou robotou domu Jozefovho.

²⁸Tisti mož pa, Jeroboam, je bil vrl junak, in ko je Salomon videl mladeniča, da je marljiv, ga je postavil nad vso tlako Jožefove hiše.

²⁹A stalo sa v tom čase, keď vyšiel Jeroboám z Jeruzalema, že ho našiel Achiáš Silonský, prorok, na ceste, ktorý bol zahalený do nového rúcha, a boli len sami dvaja na poli.

²⁹Zgodi se pa v tistem času, ko je Jeroboam šel iz Jeruzalema, da ga zaloti na potu prorok Ahija Silonski; ogrnil se je pa bil z novim oblačilom, in bila sta sama na polju.

³⁰A Achiáš pochytil nové rúcho, ktoré mal na sebe, a roztrhal ho na dvanásť kusov

³⁰In prime Ahija novo oblačilo, ki ga je imel na sebi, ter ga raztrga na dvanajst kosov

³¹a riekol Jeroboámovi: Vezmi si desať kusov, lebo takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Hľa, roztrhnem kráľovstvo a vytrhnem ho z ruky Šalamúnovej a dám tebe desať pokolení.

³¹in veli Jeroboamu: Vzemi si deset kosov! kajti tako pravi GOSPOD, Bog Izraelov: Glej, hočem odtrgati kraljestvo iz roke Salomonove in tebi dati deset rodov:

³²A toto jedno pokolenie bude jemu pre môjho služobníka Dávida a pre Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil zo všetkých pokolení Izraelových.

³²(en rod pa naj mu ostane zaradi hlapca mojega Davida in zaradi Jeruzalema, mesta, ki sem ga izvolil izmed vseh rodov Izraelovih)

³³Pretože ma opustili a klaňali sa Astarte, bohyni Sidoncov, a Chámošovi, boku Moábov, a Molochovi, bohu synov Ammonových, a nechodili po mojich cestách, aby boli činili to, čo je spravedlivé v mojich očiach, a zachovávali moje ustanovenia a činili moje súdy, jako Dávid, jeho otec.

³³zato, ker so me zapustili ter se priklanjali Astoreti, boginji Sidoncev, Kamosu, bogu Moabcev, in Milkomu, bogu sinov Amonovih, in niso hodili po mojih potih, da se ravnajo po tem, kar je prav v mojih očeh, in po mojih postavah in sodbah kakor David, oče njegov.

³⁴No, nevezmem celého kráľovstva z jeho ruky, lebo ho postavím za knieža po všetky dni jeho života pre Dávida, svojho služobníka, ktorého som si vyvolil, ktorý ostríhal moje prikázania a moje ustanovenia.

³⁴Nočem mu pa vzeti vsega kraljestva iz roke, ampak postavim ga za kneza vse dni življenja njegovega zaradi Davida, hlapca svojega, ki sem ga izvolil, ki se je ravnal po zapovedih in postavah mojih.

³⁵Ale vezme kráľovstvo z ruku jeho syna a dám ho tebe, desať pokolení.

³⁵Vzamem pa kraljestvo iz roke sinu njegovega ter ga dam tebi, namreč desetero rodov.

³⁶Jeho synovi dám jedno pokolenie, aby bola zachovaná svieca Dávidovi, môjmu služobníkovi, po všetky dni predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil nato, aby som ta položil svoje meno.

³⁶A sinu njegovemu dam en rod, da bo imel David, hlapec moj, svetilo vselej pred obličjem mojim v Jeruzalemu, v mestu, ki sem si ga izvolil, da ondi postavim ime svoje.

³⁷A vezmem teba, a budeš kraľovať nad všetkým, čo si bude žiadať tvoja duša, a budeš kráľom nad Izraelom.

³⁷Tebe torej vzamem, in gospodoval boš vsemu, kakor želi duša tvoja, in bodeš kralj nad Izraelom.

³⁸A stane sa, ak budeš poslúchať všetko, čo ti prikážem, a budeš chodiť po mojich cestách a budeš činiť to, čo je spravedlivé v mojich očiach, ostríhajúc moje ustanovenia a moje prikázania, ako činil Dávid, môj služobník, že budem s tebou a vybudujem ti stály dom, ako som vybudoval Dávidovi, a dám ti Izraela

³⁸In ako boš poslušal vse, kar ti zapovedujem, in hodil po mojih potih in delal, kar je prav v mojih očeh, izpolnjujoč moje postave in zapovedi, kakor je delal hlapec moj David: hočem biti s teboj in ti postaviti hišo stanovitno, kakor sem jo postavil Davidu, in ti dati Izraela.

³⁹a potrápim semeno Dávidovo pre tú vec, avšak nebudem ho trápiť po všetky dni.

³⁹In zaradi tega bom poniževal seme Davidovo, a ne vse dni.

⁴⁰A Šalamún hľadal zabiť Jeroboáma. Preto vstal Jeroboám a utiekol do Egypta k Šišakovi, egyptskému kráľovi, a bol v Egypte až do smrti Šalamúnovej.

⁴⁰Salomon pa je gledal, kako bi usmrtil Jeroboama, ali Jeroboam vstane in zbeži v Egipt k Sisaku, kralju egiptovskemu, in bil je v Egiptu do smrti Salomonove.

⁴¹A ostatné deje Šalamúnove a všetko, čo robil, a jeho múdrosť, či nie sú napísané v knihe dejov Šalamúnových?

⁴¹O drugih pa rečeh Salomonovih in o vsem, kar je storil, in o modrosti njegovi, ni li zapisano v knjigi dejanj Salomonovih?

⁴²A dní, ktoré kraľoval Šalamún v Jeruzaleme nad celým Izraelom, bolo štyridsať rokov.

⁴²Časa pa, ki je v njem Salomon kraljeval v Jeruzalemu vsemu Izraelu, je bilo štirideset let.In legel je Salomon k očetom svojim in bil je pokopan v mestu Davida, očeta svojega; in Roboam, sin njegov, je zakraljeval na mestu njegovem.

⁴³A tak ľahol Šalamún a ležal so svojimi otcami a pochovaný bol v meste Dávida, svojho otca. A kraľoval Rechabeám, jeho syn, miesto neho.

⁴³In legel je Salomon k očetom svojim in bil je pokopan v mestu Davida, očeta svojega; in Roboam, sin njegov, je zakraljeval na mestu njegovem.