¹A Samuel riekol všetkému Izraelovi: Hľa, počul som na váš hlas vo všetkom, čo ste mi hovorili, a ustanovil som nad vami kráľa.

¹Samuel pa reče vsemu ljudstvu: Glej, poslušal sem glas vaš v vsem, kar ste mi govorili, in postavil sem vam kralja.

²A teraz hľa, kráľ chodí pred vami, a ja som sa zostarel a ošedivel som. A moji synovia, hľa, sú s vami. A ja som chodil pred vami od svojej mladosti až do tohoto dňa.

²Sedaj pa, glejte, kralj vaš vam hodi na čelu; a jaz sem se postaral in osivel, in glejte, sinova moja sta pri vas; in jaz sem pred vami živel od svoje mladosti do današnjega dne.

³Hľa, tu som, vydajte svedoctvo proti mne pred Hospodinom a pred jeho pomazaným: čieho vola som kedy vzal a čieho osla som vzal? Alebo koho som kedy utiskoval? Komu som ublížil alebo z čej ruky som vzal úplatok, aby som ním bol dal zaslepiť svoje oči? A vrátim vám.

³Glejte, tu sem! Izpričajte zoper mene pred GOSPODOM in pred maziljencem njegovim: komu sem vzel vola? ali komu sem vzel osla? ali sem komu krivico delal ali silo? iz čigave roke sem vzel darilo in si dal zagrniti oči zaradi njega? Vse vam hočem povrniti.

⁴A povedali mu: Neutiskoval si nás ani si nám neublížil ani si nevzal z ničej ruky ničoho.

⁴Odgovore: Nisi nam storil krivice, ne sile, tudi nisi iz nikogar roke kaj vzel.

⁵A ešte im riekol: Hospodin je svedkom proti vám a svedkom jeho pomazaný tohoto dňa, že ste nenašli v mojej ruke ničoho. A oni povedali: Je svedkom.

⁵On reče: GOSPOD je priča zoper vas in njegov maziljenec je priča današnji dan, da niste ničesar našli v roki moji. In reko: Priča je!

⁶A Samuel riekol ľudu: Hospodin je svedkom, ten, ktorý učinil Mojžiša i Árona a ktorý vyviedol vašich otcov hore z Egyptskej zeme.

⁶In Samuel reče ljudstvu: GOSPOD je priča, ki je postavil Mojzesa in Arona in ki je peljal očete vaše iz Egiptovske dežele.

⁷Preto teraz stojte, aby som sa súdil s vami pred Hospodinom dotyčne všetkých spravedlivých skutkov Hospodinových, ktoré učinil s vami i s vašimi otcami.

⁷Sedaj pa postojte tu; da se z vami pravdam pred GOSPODOM za vsa pravična dela GOSPODOVA, ki jih je storil vam in očetom vašim.

⁸Potom, keď vošiel Jakob do Egypta, a keď kričali vaši otcovia k Hospodinovi, poslal Hospodin Mojžiša a Árona, a vyviedli vašich otcov von z Egypta a usadili ich na tomto mieste.

⁸Ko je Jakob prišel v Egipt, so vaši očetje vpili h GOSPODU, in GOSPOD je poslal Mojzesa in Arona; ta sta odvedla očete vaše iz Egipta, in dal jim je prebivališče v tem kraju.

⁹Ale zabudli na Hospodina, svojho Boha, a preto ich predal do ruky Sizeru, veliteľa vojsku v Chacore, a do ruky Filištínov a do ruky kráľa Moábov, a bojovali proti nim.

⁹Ali ko so pozabili GOSPODA, Boga svojega, jih je prodal v roko Siseru, poveljniku vojske v Hazorju, in v roko Filistejcem in v roko kralju Moabcev, in bojevali so se zoper nje.

¹⁰A kričali na Hospodina a vraveli: Zhrešili sme, lebo sme opustili Hospodina a slúžili sme Bálom a Astartám. A tak teraz nás vytrhni z ruky našich nepriateľov, a budeme ti slúžiť.

¹⁰Oni pa so vpili h GOSPODU in dejali: Grešili smo, ker smo zapustili GOSPODA in smo služili Baalom in Astarotam; sedaj pa nas otmi iz sovražnikov naših roke, in bomo ti služili.

¹¹A Hospodin poslal Jerubbála a Bedána a Jeftu a Samuela a vytrhol vás z ruky vašich nepriateľov naokolo, a bývali ste bezpečne.

¹¹In GOSPOD je poslal Jerub-baala in Bedana in Jefta in Samuela in vas je otel iz roke sovražnikov vaših kroginkrog, in prebivali ste brez skrbi.

¹²A keď ste videli, že Nachaš, kráľ synov Ammonových, prišiel na vás, povedali ste mi: Nie, ale kráľ bude kraľovať nad nami, kým predsa Hospodin, váš Bôh, je vaším kráľom.

¹²Ko pa ste videli, da je pridrl nad vas Nahas, kralj Amonovih sinov, ste mi rekli: Nikar, ampak kralj naj gospoduje nad nami, ko vam je vendar bil kralj GOSPOD, vaš Bog.

¹³Tak teraz hľa, tu je kráľ, ktorého ste si zvolili, ktorého ste si žiadali. A tedy hľa, Hospodin ustanovil nad vami kráľa.

¹³Sedaj pa glejte kralja, ki ste si ga izvolili in si ga izprosili; kajti, glejte, GOSPOD je postavil kralja nad vami.

¹⁴Jestli sa budete báť Hospodina a budete mu slúžiť a budete poslúchať jeho hlas a nebudete sa spierať reči Hospodinovej, a jestli budete i vy i kráľ, ktorý kraľuje nad vami, kráčať za Hospodinom, svojím Bohom, bude všetko dobre;

¹⁴Ako se boste bali GOSPODA in njemu služili in glas njegov poslušali in se ne boste upirali povelju GOSPODOVEMU, a boste hodili vi in kralj vaš za GOSPODOM, Bogom svojim, blagor vam.

¹⁵ale ak nebudete poslúchať hlasu Hospodinovho a budete sa spierať reči Hospodinovej, vtedy bude ruka Hospodinova proti vám i proti vašim otcom.

¹⁵Ako pa ne boste poslušali glasu GOSPODOVEGA, temuč se boste upirali povelju GOSPODOVEMU, bode roka GOSPODOVA zoper vas, kakor je bila zoper očete vaše.

¹⁶I teraz tedy stojte a vidzte tú veľkú vec, ktorú učiní Hospodin pred vašimi očami.

¹⁶Sedaj pa postojte tu in glejte to reč veliko, ki jo stori GOSPOD pred vašimi očmi.

¹⁷Či nie je dnes žatva pšenice? Budem volať k Hospodinovi, a dá, že bude hrmieť a bude padať dážď, a tak poznajte a vidzte, že je veľké vaše zlo, ktoré ste vykonali v očiach Hospodinových, žiadať si kráľa.

¹⁷Ni li zdaj pšenična žetev? Jaz pa hočem klicati GOSPODA, naj spusti grmenje in dež, da spoznate in vidite, kolikšno je zlo, ki ste ga storili pred očmi GOSPODOVIMI, proseč si kralja.

¹⁸Tak volal Samuel k Hospodinovi, a Hospodin dal, aby hrmelo, a aby padal dážď toho dňa. A všetok ľud sa veľmi bál Hospodina i Samuela.

¹⁸Nato kliče Samuel h GOSPODU, in GOSPOD pošlje grmenje in dež tisti dan; in vse ljudstvo se je silno balo GOSPODA in Samuela.

¹⁹Vtedy povedal všetok ľud Samuelovi: Modli sa za svojich služobníkov Hospodinovi, svojmu Bohu, aby sme nezomreli, lebo sme pridali ku všetkým svojim hriechom i toto zlé, že sme si žiadali kráľa.

¹⁹In vse ljudstvo reče Samuelu: Prosi GOSPODA, Boga svojega, za nas hlapce svoje, da ne umrjemo; zakaj vsem grehom svojim smo pridejali še to zlo, da smo si prosili kralja.

²⁰A Samuel riekol ľudu: Nebojte sa. Vy ste pravda učinili všetko toto zlé, ale už len neodstupujte od Hospodina, tak aby ste ho nenasledovali, lež budete slúžiť Hospodinovi celým svojím srdcom!

²⁰Samuel pa reče ljudstvu: Ne bojte se! Res ste vse to zlo storili, ali vendar ne odstopite, da ne bi šli za GOSPODOM, ampak služite GOSPODU iz vsega srca.

²¹A neodstupujte od Hospodina, lebo by ste sa obrátili po márnosti, po veciach, ktoré neprospejú ani nevytrhnú, pretože sú márnosť.

²¹Ne odstopite, da bi šli za ničevimi maliki, kajti ne morejo vam koristiti, ne vas rešiti, zakaj ničevosti so.

²²Lebo Hospodin neopustí svojho ľudu pre svoje veľké meno, pretože Hospodinovi sa zaľúbilo učiniť vás sebe ľudom.

²²Zakaj GOSPOD ne zapusti ljudstva svojega zaradi velikega imena svojega, ker je blagovolil GOSPOD vas storiti sebi za ljudstvo.

²³Ale aj odo mňa nech je to preč, aby som zhrešil proti Hospodinovi tým, že by som prestal modliť sa za vás, ale vás budem vyučovať dobrej ceste a priamej.

²³Tudi jaz – Bog ne daj, da bi se tako pregrešil GOSPODU, da neham moliti za vas, temuč učiti vas hočem dobro in pravo pot.

²⁴Len sa bojte Hospodina a slúžte mu v pravde celým svojím srdcom, lebo veď len vidzte tie veľké veci, ktoré učinil s vami!

²⁴Bojte se le GOSPODA in v resnici mu služite iz vsega srca svojega, kajti vidite, kakšne velike reči je storil za vas.Ako pa boste vendarle hudo delali, poginete vi in kralj vaš.

²⁵Ale ak by ste predsa len robili zlé, zahyniete i vy i váš kráľ.

²⁵Ako pa boste vendarle hudo delali, poginete vi in kralj vaš.