¹A Filištíni sobrali svoje vojská do boja a shromaždili sa pri Sochu, ktoré patrí Júdovi, a položili sa táborom medzi Sochom a medzi Azékou, v Éfes-dammime.

¹Filistejci pa zbero vojske svoje na boj in se skupijo pri Soku, ki je Judovo, in se ušatorijo med Sokom in Azeko, v Efesdamimu.

²A shromaždili sa aj Saul a synovia Izraelovi a položili sa táborom v doline Éla a zriadili sa do boja proti Filištínom.

²Tudi Savel in možje Izraelovi se zbero in se utabore ob Hrastovi dolini, in se pripravljajo za boj zoper Filistejce.

³A Filištíni stáli na svahu vrchu z jednej strany, a Izraeliti stáli na svahu vrchu z druhej strany, a dolina bola medzi nimi.

³In Filistejci so stali na gori po tej strani, Izraelci pa so stali na gori po oni strani, in dolina je bila med njimi.

⁴A vyšiel súbojník z vojska Filištínov, ktorému bolo meno Goliáš, z Gátu; vysoký bol šesť lakťov a piaď;

⁴In iz tabora Filistejcev stopi dvobojnik, po imenu Goliat, iz Gata, visok šest komolcev in dlan.

⁵na hlave mal medenú prilbu a oblečený bol v šupinatom pancieri, ktorý vážil päť tisíc šeklov medi;

⁵In je imel bronasto čelado na glavi in luskinast oklep na sebi, in teža oklepa njegovega je bila pet tisoč seklov brona.

⁶na svojich nohách mal medené plechovice a medený štít medzi svojimi plecami,

⁶In na nogah je imel bronaste škornje in bronast ščit na plečih;

⁷a drevo jeho kopije bolo jako tkáčsky návoj, a hrot jeho kopije vážil šesťsto šeklov železa, a ten, ktorý nosil jeho veľký štít, išiel pred ním.

⁷in njegovo suličišče je bilo kakor tkalsko vratilo, in bodalo njegove sulice je imelo šeststo seklov železa; in tisti, ki mu je nosil ščit, je stopal pred njim.

⁸A postaviac sa volal na bojové rady Izraelove a vravel im: Načo ste vyšli postaviť sa do boja? Či nie som ja Filištín a vy služobníci Saulovi? Vyberte si muža, ktorý by sišiel ku mne!

⁸In se ustopi in kliče proti vojnim vrstam Izraelovim in jim reče: Čemu ste se šli pripravljat na boj? Nisem li jaz Filistejec in vi hlapci Savlovi? Izvolite moža za sebe, naj pride sem doli k meni!

⁹Ak bude môcť bojovať so mnou a zabije ma, vtedy vám budeme za sluhov, a jestli ja jeho premôžem a zabijem ho, budete vy nám za sluhov a budete nám slúžiť.

⁹Ako se more boriti z menoj in me ubije, bodemo vam hlapci; ako pa ga jaz premorem in ubijem, bodete nam hlapci in nam morate služiti.

¹⁰A krome toho vravel Filištín: Ja som dnes pohanil vojská Izraelove. Nože mi tedy dajte muža, aby sme sa spolu borili!

¹⁰Še reče Filistejec: Danes sem spravil v sramoto vojne vrste Izraelove; dajte mi moža, da se skupaj bojujeva!

¹¹Keď počul Saul a celý Izrael tie slová Filištína, zľakli sa a báli sa veľmi.

¹¹In ko Savel in vsi Izraelci slišijo te besede Filistejca, se prestrašijo in se silno bojé.

¹²A tedy Dávid bol synom muža Efraťana, toho z Betlehema Júdovho, ktorému bolo meno Izai a ktorý mal osem synov. A človek žil za dní Saulových a bol už starý, pošlý vekom medzi ľuďmi.

¹²David pa je bil sin tistega Efratejca iz Betlehema na Judovem, ki mu je bilo ime Jesej in je imel osem sinov; in ta mož je bil že starec v Savlovih dnevih in prileten med možmi.

¹³A traja najstarší synovia Izaiho odíduc išli tiež za Saulom do boja. A mená jeho troch synov, ktorí boli odišli do boja, boly: Eliáb, prvorodený, a prvý po ňom Abinadáb a druhý Šamma.

¹³In trije starejši sinovi Jesejevi so bili šli za Savlom na vojsko; in imena treh sinov njegovih, ki so šli na vojsko, so bila: Eliab prvenec, in po njem Abinadab, drugi, in tretji Sama.

¹⁴Dávid bol najmladší. A teda tí traja najstarší išli za Saulom.

¹⁴David pa je bil najmlajši. In ko so bili šli trije starejši za Savlom,

¹⁵A Dávid odchádzaval a vše sa vrátil od Saula zase pásť ovce svojho otca do Betlehema.

¹⁵je šel zopet David od Savla past očeta svojega ovce v Betlehemu.

¹⁶A Filištín prichádzaval blízko skoro za rána a večer a postavoval sa tak štyridsať dní.

¹⁶A Filistejec je prihajal zjutraj in na večer in se je kazal štirideset dni.

¹⁷A Izai povedal Dávidovi, svojmu synovi: Nože vezmi pre svojich bratov efu tohoto praženého zrna a týchto desať chlebov a bež s tým do tábora za svojimi bratmi.

¹⁷Tedaj veli Jesej Davidu, sinu svojemu: Vzemi za brate svoje to efo prepraženega zrnja in teh deset hlebov, in teci k bratom svojim v tabor.

¹⁸A týchto desať čerstvých syrcov zanesieš veliteľovi ich tisíca a navštíviš svojich bratov a zvieš, ako sa majú, a vezmeš ich záloh.

¹⁸In teh deset svežih sirov donesi poveljniku njih tisoča, in obišči svoje brate in poglej, ali se jim dobro godi, in prinesi znamenje od njih.

¹⁹Medzitým Saul aj oni i všetci mužovia Izraelovi boli v doline Éla bojujúc s Filištínmi.

¹⁹Savel pa in oni in vsi možje Izraelovi so bili v Hrastovi dolini, vojskujoč se s Filistejci.

²⁰Vtedy vstal Dávid skoro ráno a sveriac stádo na strážneho vzal a išiel, tak ako mu prikázal Izai, a prišiel až k vozom a k vojsku, ktoré práve vychádzalo do šíku a kričalo do boja.

²⁰David torej vstane zgodaj zjutraj in izroči ovce varuhu in vzame darila ter odrine, kakor mu je Jesej zapovedal, in pride do vozne zagrade; vojska pa, ki je ravnokar šla ven v boj, je zagnala bojni krik.

²¹A postavil sa do šíku Izrael i Filištíni, šík proti šíku.

²¹Kajti Izraelci so se razvrstili za boj in tudi Filistejci, vojne čete proti četam.

²²Tu zanechal Dávid veci, ktoré složil so seba, pri tom, ktorý strážil batožinu, a bežal do vojska, pripraveného do boja. A prijdúc ta pýtal sa svojich bratov, ako sa majú?

²²David pa pusti svoje stvari v roki čuvaja prtljage in teče v vojne vrste ter dospe in pozdravi svoje brate.

²³Ale kým on hovoril s nimi, tu hľa, prichádzal hore postredný súbojník, Goliáš Filištínsky menom, z Gátu, z bojovných radov Filištínov a zase hovoril slová jako tamtie, a Dávid to počul.

²³In ko govori ž njimi, glej, dvobojnik, Filistejec iz Gata, po imenu Goliat, pride iz vrst Filistejcev in govori kakor poprej; in David je slišal.

²⁴A všetci mužovia Izraelovi, keď uvideli muža, utekali pred ním a báli sa veľmi.

²⁴Vsi možje Izraelovi pa, videč tega moža, so bežali pred njim in se silno bali.

²⁵A mužovia Izraelovi vraveli medzi sebou: Či ste videli muža, ktorý to išiel sem hore? Lebo nato chodí sem hore, aby hanobil Izraela. A preto muža, ktorý by ho zabil, obohatí kráľ veľkým bohatstvom a dá mu svoju dcéru za ženu a učiní dom jeho otca slobodným v Izraelovi.

²⁵In možje Izraelovi pravijo: Ste li videli tega moža, ki je stopal sem gori? Res, da postavi na sramoto Izraela, je stopil gori proti nam. Zatorej kdor ga ubije, njega kralj silno obogati in mu da hčer svojo in svobodno naredi njegovega očeta hišo v Izraelu.

²⁶Na to riekol Dávid mužom, ktorí stáli pri ňom, a povedal: Čože sa to učiní mužovi, ktorý zabije tohoto Filištína a sníme pohanu s Izraela? Lebo ktože je ten neobrezaný Filištín, že uvodí pohanu na vojská živého Boha?

²⁶In David vpraša može, ki so stali okoli njega, rekoč: Kaj dobi mož, ki ubije tega Filistejca in sramote reši Izraela? Kdo je pač Filistejec, ta neobrezanec, da sme v sramoto spravljati živega Boga vojne vrste?

²⁷A ľud mu odpovedal tie isté slová a riekol: Tak sa učiní mužovi, ktorý ho zabije.

²⁷In ljudstvo mu odgovori kakor poprej, rekoč: To dobi mož, ki ga ubije.

²⁸Ale počul to Eliáb, jeho najstarší brat, keď hovoril s mužmi, a nahneval sa na Dávida a povedal: Prečo si sišiel sem? A na koho si nechal tých niekoľko oviec na púšti? Ja znám tvoju pýchu a zlobu tvojho srdca, lebo si nato prišiel sem dolu, aby si videl bitku.

²⁸Ali Eliab, najstarejši brat njegov, ga je slišal govoriti z možmi; in razvname se Eliabu jeza zoper Davida, in reče: Zakaj si prišel doli? In pri kom si pustil tistih malo ovac v puščavi? Dobro poznam tvojo prevzetnost in srca tvojega hudobnost! Kajti prišel si doli, da gledaš bitko.

²⁹A Dávid riekol: Čože som teraz urobil? Či mi nebolo rozkázané?

²⁹David pa reče: Kaj sem storil zdaj? Ni li mi razloga za to?

³⁰A Dávid obrátiac sa od neho k inému, pýtal sa to isté. A ľud mu odpovedal zase tak ako prv.

³⁰In obrne se od njega proti drugemu in govori kakor poprej; in ljudstvo mu zopet odgovori kakor prvikrat.

³¹A keď počuli ľudia slová, ktoré hovoril Dávid, oznámili to Saulovi, ktorý ho povolal k sebe.

³¹In ko so slišali besede, ki jih je govoril David, jih povedo pred Savlom; in Savel pošlje ponj.

³²A Dávid riekol Saulovi: Nech sa neľaká srdce človeka pre neho; tvoj služobník pojde a bude bojovať s tým Filištínom.

³²In David reče Savlu: Nikomur naj ne upade srčnost zaradi njega; hlapec tvoj pojde in se bo bojeval s tem Filistejcem.

³³Na to povedal Saul Dávidovi: Nebudeš môcť ísť proti tomu Filištínovi, aby si bojoval s ním, lebo ty si iba mládenček, a on je bojovník od svojej mladosti.

³³A Savel reče Davidu: Ne moreš iti proti temu Filistejcu, da se bojuješ ž njim; zakaj ti si mladenič, a on je vojščak od mladosti svoje.

³⁴Ale Dávid odpovedal Saulovi: Tvoj služobník bol pastierom svojho otca pri drobnom stáde, a keď prišiel lev alebo medveď a niesol preč nejaké dobytča, ovcu alebo kozu, zo stáda,

³⁴David odgovori Savlu: Hlapec tvoj je pasel ovce očeta svojega; in kadar je prišel lev ali medved in odnesel ovčico iz črede,

³⁵vyšiel som za ním a bil som ho a tak som vytrhol z jeho tlamy. A keď sa oboril na mňa, chytil som ho za jeho bradu a bil som ho dotiaľ, dokiaľ som ho nezabil.

³⁵sem šel za njim in ga udaril, in sem jo otel iz žrela njegovega. In ako se je postavil zoper mene, sem ga popadel za brado in ga udaril in ubil.

³⁶I ľva i medveďa zabil tvoj služobník, a ten neobrezaný Filištín bude jako jeden z nich, pretože hanobil vojská živého Boha.

³⁶I leva i medveda je ubil hlapec tvoj: bodi torej ta Filistejec, neobrezanec, kakor teh eden, zato ker je kidal sramoto na živega Boga vojne vrste.

³⁷A ešte povedal Dávid: Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci ľva a z moci medveďa, on ma vytrhne i z ruky tohoto Filištína. Na to povedal Saul Dávidovi: Iď, a Hospodin bude s tebou:

³⁷Še reče David: GOSPOD, ki me je otel iz krempljev levu in medvedu, me otme iz tega Filistejca roke. In Savel veli Davidu: Pojdi, GOSPOD bodi s teboj!

³⁸Vtedy obliekol Saul Dávida do svojich šiat, dal medenú prilbu na jeho hlavu a dal ho obliecť do panciera.

³⁸In Savel obleče Davida v svoje oblačilo ter mu posadi bronasto čelado na glavo in ga obda z oklepom.

³⁹A Dávid si pripásal jeho meč na jeho šaty a chcel ísť, lebo ešte nebol zkúsil. Ale potom riekol Dávid Saulovi: Nemohol by som v tom ísť, lebo som neprivykol na to. A tak to složil Dávid so seba.

³⁹Potem si David pripaše njegov meč čez obleko in poskusi iti; kajti ni bil vajen temu. Pa reče David Savlu: Ne morem iti v tem, zakaj nisem se privadil. Sleče torej to David.

⁴⁰Ale vzal svoju palicu do svojej ruky a vybral si päť hladkých kameňov z potoka a vložil ich medzi pastierske náčinie, ktoré mal, a do kabely, a svoj prak si vzal do svojej ruky a tak sa blížil k Filištínovi.

⁴⁰In vzame svojo palico v roko in si izbere pet gladkih kamenov iz potoka ter jih dene v pastirsko spravo, ki jo je imel, v torbo, in vzame pračo svojo v roko in gre proti Filistejcu.

⁴¹A išiel aj Filištín a blížil sa pozvoľna Dávidovi, a muž, ktorý niesol jeho veľký štít, išiel pred ním.

⁴¹Tudi Filistejec prikoraka in se približa Davidu, in mož, ki mu je nosil ščit, gre pred njim.

⁴²Keď potom pozrel Filištín a uvidel Dávida, pohŕdol ním, pretože bol iba mládenček, rumenný a krásnej postavy.

⁴²In ko se Filistejec ozre in ugleda Davida, ga zaničuje; zakaj bil je mladenček in rdečkast, pa lepega obraza.

⁴³A Filištín povedal Dávidovi: Či som ja pes, že ideš ku mne s palicami? A Filištín zlorečil Dávidovi svojimi bohmi.

⁴³In Filistejec reče Davidu: Sem li mar pes, da greš s palico k meni? In Filistejec preklinja Davida pri bogovih svojih;

⁴⁴A taktiež povedal Filištín Dávidovi: Nože poď ku mne, a dám tvoje telo nebeským vtákom a poľnej zveri!

⁴⁴in reče Davidu: Pridi k meni, in dam meso tvoje pticam pod nebom in zverem na polju.

⁴⁵Na to riekol Dávid Filištínovi: Ty ideš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina Zástupov, v mene Boha vojsk Izraelových, ktorému si sa rúhal.

⁴⁵Tedaj reče David Filistejcu: Ti greš k meni z mečem, s sulico in s kopjem, a jaz grem k tebi v imenu GOSPODA nad vojskami, Boga vojnih vrst Izraelovih, ki si jih sramotil.

⁴⁶Dneská ťa vydá Hospodin do mojej ruky, a zabijem ťa a zotnem tvoju hlavu s teba a dnes vydám mŕtve telá tábora Filištínov nebeským vtákom a zemským šelmám, a tak zvedia, celá zem, že má Izrael Boha.

⁴⁶Današnji dan te GOSPOD izda v roko mojo, in udarim te in ti vzamem glavo, in dam danes trupla filistejske vojske pticam pod nebom in zverinam na zemlji; in vsa zemlja spozna, da je Bog v Izraelu.

⁴⁷A zvie i celé toto shromaždenie, že nie mečom ani kopijou zachraňuje Hospodin, pretože boj je Hospodinov, a vydá vás do našej ruky.

⁴⁷In ves ta zbor spozna, da GOSPOD rešuje, a ne z mečem, ne s sulico; zakaj GOSPODOV je boj, in on vas da v roko našo!

⁴⁸A stalo sa, keď potom povstal Filištín, išiel a blížil sa proti Dávidovi, poponáhľal sa Dávid a bežal smerom proti vojsku nepriateľa, oproti Filištínovi.

⁴⁸In ko se je vzdignil Filistejec in šel bliže proti Davidu, pohiti David in teče k bojnim vrstam Filistejcu nasproti.

⁴⁹A v tom siahol Dávid svojou rukou do kapsy a vyňal ztade kameň a hodiac ho prakom uderil Filištína do čela tak, že kameň zaviazol do jeho čela, a padol na svoju tvár na zem.

⁴⁹In David seže z roko v torbo in vzame iz nje kamen in ga zaluči ter zadene Filistejca v čelo; in kamen mu predere čelo, in pade z obrazom na zemljo.

⁵⁰A tak premohol Dávid Filištína prakom a kameňom a uderiac Filištína zabil ho, keď aj nemal Dávid v ruke meča.

⁵⁰Tako je David premogel Filistejca s pračo in s kamenom in ga je udaril in umoril; in ni bilo meča v roki Davidovi.

⁵¹A Dávid pobehol a postavil sa k Filištínovi, vzal jeho meč, vytiahol ho z jeho pošvy a zabil ho a odťal ním jeho hlavu. A keď videli Filištíni, že zomrel ich najsilnejší, utekali.

⁵¹In David priteče in stopi na Filistejca, in zgrabi meč njegov in ga potegne iz nožnice, ter ga usmrti in mu ž njim odseka glavo. In ko Filistejci vidijo, da je njih junak mrtev, zbeže.

⁵²A mužovia Izraelovi a Júdovi povstali, kričali a honili Filištínov až potiaľ, kde prijdeš do doliny, až ku bránam Ekróna. A tak padali ranení z Filištínov po ceste Šáraim a tak až po Gát a až po Ekrón.

⁵²Možje Izraelovi in Judovi pa vstanejo in zaženo bojni krik in pode Filistejce tja do doline in do vrat v Ekron. In padali so ranjeni izmed Filistejcev po poti do Saraima, do Gata in do Ekrona.

⁵³Keď sa potom navrátili synovia Izraelovi od prenasledovania Filištínov, ktorých tuho stíhali, zrabovali ich tábor.

⁵³In ko so sinovi Izraelovi bili pregnali Filistejce, so se vrnili in oplenili njih taborišče.

⁵⁴A Dávid vzal hlavu Filištínovu a doniesol ju do Jeruzalema a jeho zbraň složil vo svojom stáne.

⁵⁴David pa je vzel glavo Filistejčevo in jo prinesel v Jeruzalem, njegovo orožje pa je zložil v šatoru svojem.

⁵⁵A keď videl Saul Dávida, keď išiel von proti Filištínovi, povedal Abnerovi, veliteľovi vojska: Čí je ten mládenec, Abner? A Abner odpovedal: Ako že žije tvoja duša, kráľu, neviem.

⁵⁵Ko pa je videl Savel Davida gredočega proti Filistejcu, reče Abnerju, poveljniku vojske: Abner, čigav sin je ta mladenič? Abner pa reče: Kakor res živi duša tvoja, o kralj, ne vem.

⁵⁶A kráľ povedal: Spýtaj sa ty, čí je to šuhaj.

⁵⁶In kralj veli: Vprašaj torej, čigav sin je ta mladenič!

⁵⁷Keď sa potom navracoval Dávid od zabitia Filištína, pojal ho Abner a doviedol ho pred Saula. A hlavu Filištínovu držal vo svojej ruke.

⁵⁷Ko se vrne David po uboju Filistejca, ga vzame Abner in ga pripelje pred Savla, ko je še držal glavo Filistejčevo v roki.In Savel mu reče: Čigav sin si, mladenič? David odgovori: Sin sem tvojega hlapca, Jeseja Betlehemskega.

⁵⁸A Saul mu povedal: Čí si ty syn, mládenče? A Dávid odpovedal: Syn tvojho služobníka Izaiho Betlehemského.

⁵⁸In Savel mu reče: Čigav sin si, mladenič? David odgovori: Sin sem tvojega hlapca, Jeseja Betlehemskega.